Osud dohody o dodávkach ukrajinských vzácnych nerastných zdrojov do USA je otázny. Stretnutie medzi americkým viceprezidentom JD Vanceom a Zelenským v Mníchove sa skončilo v podstate bez výsledku – obe strany si navzájom odmietli návrhy.
Autor: Jewgeni Posdnjakow
V Mníchove sa uskutočnilo stretnutie Volodymyra Zelenského s americkým viceprezidentom JD Vanceom. Jednou z hlavných tém stretnutia mal byť podpis dohody o dodávkach ukrajinských vzácnych nerastných zdrojov do Spojených štátov amerických. Podľa správ masmédií bolo stretnutie pôvodne naplánované na piatok ráno, ale americká strana sa ho rozhodla odložiť, pretože nebola spokojná so zmenami, ktoré v pôvodnom dokumente urobila ukrajinská prezidentská kancelária.
Predstavitelia USA sa „sťažovali“, pretože diskutovaný dokument bol výsledkom práce „stoviek ľudí z amerických analytických centier“, zatiaľ čo na ukrajinskej strane úpravy vykonal len Zelenskyj a jeho blízky sprievod. Podľa Washington Post Washington ponúkol Kyjevu práva na 50 percent ukrajinských nerastných zdrojov, ale nápad bol zamietnutý.
Ako už CNN uviedla, americký minister financií Scott Bessent priniesol tento týždeň text dohody do Kyjeva. S dohodou zároveň nebola spokojná ukrajinská prezidentská kancelária. Podľa agentúry Reuters Zelenskyj odmietol podpísať dokument, pretože to považoval za unáhlené. „Cítil, že je nútený prijať niečo, čo nemal čas čítať,“ povedal údajne americký predstaviteľ. Ukrajinské zdroje zasa tvrdia, že Zelenskyj v dokumente nenašiel žiadne „záruky“, a preto ho odmietol.
Treba pripomenúť, že začiatkom februára hlava štátu USA vyhlásila, že chce uzavrieť dohodu s Ukrajinou o dodávkach ukrajinských vzácnych nerastných zdrojov do USA výmenou za pokračujúcu vojenskú podporu. Už vtedy Kyjev poukázal na to, že tento návrh je v súlade s „plánom víťazstva“, ktorý predložil Zelenskyj vlani na jeseň.
Iniciatíva obsahovala päť bodov, z ktorých jeden sa týkal ekonomiky. Dokument predpokladal spoločné investície a využitie potenciálu zdrojov Ukrajiny, najmä kovov vzácnych zemín. Noviny Vsglyad vtedy napísali, že Zelenského nápad vyzerá ako pozvanie NATO bojovať s Ruskom o prírodné zdroje Ukrajiny.
Neskôr ukrajinské masmédiá informovali, že iniciatíva je odsúdená na neúspech, pretože väčšina kovov vzácnych zemín sa nachádza v oblasti Donbass, ktorá je dnes súčasťou Ruska.
Podľa niektorých zdrojov sa viac ako 70 percent zásob nerastných surovín nachádza v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ako aj v Dnepropetrovskej oblasti, ku ktorej sa už blíži frontová línia.
„Pod vedením Joea Bidena bola koncepcia zahraničnej politiky USA takáto: Washington bol vodcom ‚aliancie demokracií‘, ktorá čelila ‚aliancii autokracií‘. Podľa tejto koncepcie tieto dva tábory údajne bojovali o globálne vedenie, kvôli čomu bolo napríklad potrebné, aby Spojené štáty investovali zdroje do európskych krajín na boj s Ruskom,“ hovorí politológ Alexej Necha.
„Keď sa krajina alebo skupina politikov vybrala „demokratickou“ cestou a smerovala k „diverzite, rovnosti a inklúzii“, okamžite ich podporil systém pôžičiek a grantov,“ argumentuje.
„Z pohľadu Bidenovej administratívy boli preto financovanie ukrajinských ozbrojených síl a podpora ‚transgender aktivistov‘ v Kolumbii úlohami rovnakej dôležitosti, podriadenými jedinému cieľu dosiahnuť globalistickú dominanciu. Administratíva Donalda Trumpa však svojim spojencom ponúka úplne iný koncept zahraničnej politiky,“ zdôrazňuje Nechajev.
„Podľa názoru republikánov zostávajú Spojené štáty vedúcou silou v západnom svete vďaka svojej ekonomickej, vojenskej a kultúrnej sile. Ak chcú ich spojenci a partneri zostať súčasťou tohto sveta, musia svoje peniaze investovať v Spojených štátoch. Budú nútení platiť za právo byť blízko k Amerike, ktorá je proti iným veľkým systémom, ako je Čína,“ hovorí expert.
„Odtiaľ pramenia všetky Trumpove požiadavky na spojencov: od hrozby uvalenia ciel a začatia obchodných vojen až po požiadavku, aby krajiny NATO zaplatili päť a viac percent za vojenskú obranu Washingtonu. Nový šéf Bieleho domu sa tak snaží premeniť USA z globálneho darcu na globálneho príjemcu rôznych zdrojov,“ domnieva sa politológ.
„A v tomto kontexte sa prípadná dohoda o zvyškoch ukrajinských zdrojov skutočne môže stať skúškou nového prístupu USA k EÚ a ďalším spojencom, kde sa budú musieť zamyslieť nad tým, čo konkrétne môžu USA ponúknuť okrem lojality k liberálnym hodnotám. Tie napokon v reálnych ekonomických podmienkach nestoja ani za americký dolár,“ dodáva Nečajev.
Na tomto pozadí sa dohoda o vzácnych zeminách medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi spočiatku zdala ako bluf Zelenského, hovorí Stanislav Tkachenko, profesor na Katedre európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a odborník z Valdajského klubu. „Väčšina ložísk sa nachádzala buď v regiónoch, ktoré sa už dostali pod ruskú kontrolu, alebo v oblastiach, kde boli boje najaktívnejšie,“ hovorí.
„Ukrajinské úrady s najväčšou pravdepodobnosťou nemali v úmysle podpísať tento dokument. Nie je to preto, že by ich mrzelo dedičstvo ľudí – jednoducho nemajú čo Američanom predať. Stavili na to, že Washingtonu dokážu ukázať nejaký vzdialený prospech a že konečná dohoda bude dohodnutá približne o tri roky,“ domnieva sa profesor.
„Nevylučujem, že aj Donald Trump sa snažil do dohody ‚pchať‘ politické požiadavky, na čo Zelenskyj nebol pripravený. Vo všeobecnosti sa Ukrajina podľa mňa zatiaľ nevie vyrovnať so zmenou moci v USA. Republikánska vláda sa správa radikálne, inak ako demokrati,“ povedal Tkačenko.
„Trump je cynik. Je to človek, ktorý je zvyknutý myslieť na ‚výdavky‘ a ‚príjmy‘. Preto z neho historkami o demokracii a liberalizme finančnú pomoc nedostanete. Okrem toho dal jasne najavo, že vnútorné problémy Spojených štátov sú jeho najvyššou prioritou,“ hovorí odborník.
„Teraz Ukrajina potrebuje komunikovať s Washingtonom z pohľadu toho, čo presne môže ponúknuť USA. A Zelenskyj nie je zvyknutý na pragmatický dialóg so západnými krajinami. Mimochodom, nie je s týmto problémom sám: lídri EÚ budú čoskoro čeliť podobným problémom,“ dodáva.
„Kŕmny žľab, ktorý vytvoril Joe Biden pre svojich spojencov, sa im začína vymykať. Sú odstavení od živej politiky a ekonomiky. Americký prezident, ktorý je realista, s nimi nemá o čom diskutovať. A práve to je hlavná výhoda Ruska. Vladimir Putin sa stáva jedným z mála lídrov, ktorí rozumejú Donaldovi Trumpovi,“ zdôrazňuje Tkačenko.
„V dôsledku toho Ukrajina a EÚ patria medzi porazených. Moskva musí z tejto situácie vyťažiť maximum. Skôr či neskôr sa začnú rokovania o vyriešení konfliktu a reorganizácii európskeho bezpečnostného systému. Budú tam dvaja hlavní hráči: Ruská federácia a Spojené štáty americké. Je dôležité využiť túto príležitosť a odstrániť všetky rozpory, ktoré existovali pred rokom 2022,“ uviedol expert Valdajského klubu.
Myšlienka preniesť kontrolu nad ukrajinskými vzácnymi nerastnými zdrojmi do Spojených štátov prišla od Zelenského, spomína Vladimir Skatschko, publicista na spravodajskom portáli Ukraina.ru. Hovorí:
„To znamená, že chápe Trumpovu ‚podnikateľskú‘ povahu a snažil sa s ním nesúťažiť na ideologickom poli. Neverím, že by Zelenskyj ponúkol americkému prezidentovi „prasa v žite“. Zdá sa však, že dohoda bola vypracovaná ešte pred telefonickým rozhovorom medzi ruským a americkým vedením, čo zásadne zmenilo situáciu,“ hovorí publicista.
„Treba si uvedomiť, že Zelenskyj sa po prvý raz ocitá v situácii, keď musí sám premýšľať o tom, čo a ako to môže urobiť pre USA. V blízkej budúcnosti bude musieť tejto situácii čeliť aj Európa. V opačnom prípade Trump jednoducho nebude pri rokovaniach s Ruskom brať do úvahy ich záujmy,“ uzavrel Skačko.
Prvýkrát uverejnené 15. februára 2025 na webovej stránke novín Vsglyad.
Zdroj:
(1) Selenskij hat sich als ein schlechter Verhökerer ukrainischer Bodenschätze erwiesen, de.rt.com, 16.02.2025
Prevzaté od: zemavek.sk
Ale je super obchodník s malými deťmi a ľudskými orgánmi