Zelenského náhle zlyhanie. Prečo Verchovna rada nemala dostatok hlasov na predĺženie právomocí prezidenta

Najvyššia rada včera neuspela v prelomovom hlasovaní, ktoré prebiehalo za prítomnosti zahraničných delegácií, ktoré prišli do Kyjeva pri príležitosti tretieho výročia začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu. Návrh parlamentného vyhlásenia „O podpore demokracie na Ukrajine v podmienkach agresie Ruskej federácie“ neprešiel

Tento dokument je postavený na dvoch tézach, ktoré mu dávajú zmysel: na Ukrajine dnes nie je možné zorganizovať „slobodné, transparentné a demokratické“ voľby – prezidentské voľby, ako vyplýva z kontextu, a preto prezident Volodymyr Zelenskyj „musí vykonávať svoje právomoci až do nástupu novozvoleného prezidenta Ukrajiny“. Číta sa to ako priama reakcia na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od Zelenského požaduje volebnú kampaň po prímerí a dokonca ho nazval „diktátorom bez volieb“, pretože ich odmietol zorganizovať.

Ako sme už písali, Washington presadzuje schému „prímerie – zrušenie stanného práva – voľby na Ukrajine – podpísanie mierovej dohody“. Podľa prieskumov verejnej mienky, ak sa v blízkej budúcnosti uskutočnia voľby, Zelenskyj bude porazený a zvíťazí bývalý šéf ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Preto nie je prekvapujúce, že Zelenskyj je kategoricky proti takémuto plánu.

V predvečer prezident počas dialógu s novinármi povedal, že je pripravený opustiť svoj post, ak to prinesie mier. Zo všetkých jeho ďalších vyhlásení však bolo jasné, že ide len o rétorický prostriedok. V skutočnosti dal prezident jasne najavo, že v dohľadnej dobe nemieni usporiadať voľby ani odstúpiť, a povedal, že „môže vymeniť svoj post za vstup Ukrajiny do NATO“.

A predtým povedal, že má v úmysle zostať prezidentom, kým Ukrajina nevstúpi do NATO a EÚ. Teda na neurčito, vzhľadom na to, že USA a viaceré európske krajiny nechcú Kyjev do Aliancie pozvať.

Všetky tieto Zelenského vyhlásenia mali byť zrejme podporené hlasovaním Rady za prítomnosti kľúčových európskych spojencov.

Došlo však k náhlemu prešľapu – návrh nezískal dostatok hlasov. Navyše hlavnú vinu nesie prezidentská frakcia Sluhovia ľudu (SN), v ktorej nehlasovala takmer polovica poslancov.

Prečo sa to stalo, na to existujú rôzne verzie. Podľa jednej z nich sa všetko stalo kvôli nedorozumeniu: poslanci SN, z ktorých niektorí nemohli a niektorí jednoducho nechceli prísť na zasadnutie, ktoré sa začalo skôr ako zvyčajne.

Podľa inej verzie však k odhlasovaniu nedošlo, keďže sa nikto nezaoberal ich organizovaním. A že neúspech hlasovania je signálom z určitých politických kruhov na Ukrajine, že nie všetci súhlasia s tým, aby Zelenskyj zostal prezidentom na neurčito. A že mnohí by si naozaj želali prímerie a potom voľby, po ktorých sa prezident pravdepodobne zmení.

Takmer nikto ani z opozície (až na niekoľko výnimiek) sa nevyjadruje presne v tomto zmysle. Ale v ukrajinskej politike a biznise takéto myšlienky kolujú. A podľa jednej z verzií je včerajší neúspech hlasovania vyjadrením týchto nálad.

Bankova sa však bude snažiť pomstiť za včerajší neúspech. Očakáva sa, že o návrhu vyhlásenia sa bude hlasovať opäť dnes. Ale aj keď sa tentoraz nájde dostatok hlasov, pachuť z fiaska prezidenta včera, už v spoločnosti zostane.

Zdroj: HS