Európa mala podľa slov šéfa ruskej diplomacie „svoju šancu“ vyriešiť konflikt z roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporovalo proruských ozbrojených separatistov na východe. Blok vtedy podľa neho zlyhal. Ozval sa aj hlavný banderovec z Kyjeva. „Ukrajina nemôže uznať žiadne veci alebo žiadne dohody o nás bez nás,“ vyhlásil zdecimovaný Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa ešte stále nedokáže vyrovnať s tým, že zločinecká hra jeho bábkovodičov sa skončila a pre neho a jeho podporovateľov nastanú v blízkej budúcnosti veľmi ťažké chvíle. Francúzsky denník Le Monde v pondelok uviedol, že Česko je sklamané, že na rokovania o Ukrajine nebolo pozvané. Český premiér Petr Fiala preto Macronovu schôdzku označil za bezvýchodiskové stretnutie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok vyhlásil, že nevidí dôvod, prečo by sa Európania mali zúčastniť na rokovaniach o prímerí na Ukrajine. Podľa jeho slov chcú európski lídri pokračovať vo vojne, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
„Neviem, čo by robili za rokovacím stolom… ak si chcú sadnúť za rokovací stôl s cieľom pokračovať vo vojne, tak prečo ich tam pozývať,“ uviedol Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve.
Európa mala podľa jeho slov „svoju šancu“ vyriešiť konflikt z roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporovalo proruských ozbrojených separatistov na východe. Blok vtedy podľa neho zlyhal.
Spojené štáty uviedli, že chcú, aby Rusko aj Ukrajina urobili ústupky, ak sa niekedy uskutočnia priame rokovania o prímerí. Lavrov však zdôraznil, že Moskva nebude robiť kompromisy v otázke územia, ktoré obsadila na východe a juhu Ukrajiny. Počas rokovaní o tom nemôže byť ani „reči“, uviedol.
Kremeľ v roku 2022 vyhlásil, že anektoval štyri ukrajinské oblasti – Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Záporožskú -, napriek tomu, že nad nimi nemá úplnú kontrolu. Ukrajina a mnohé západné krajiny to odmietli a označili za absurdné a nezákonné, pripomína Reuters.
Minister tiež oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump sa počas minulotýždňového telefonátu dohodli na ukončení vzájomných napätých vzťahov. Prezidenti sa údajne zhodli na potrebe ukončiť „abnormálne“ vzťahy a potrebe obnoviť dialóg.
Viac vo videu:
V utorok je v Saudskej Arábii naplánované stretnutie americkej a ruskej delegácie. Podľa Kremľa sa na ňom majú zúčastniť aj Lavrov a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Cieľom stretnutia je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.
Americkú delegáciu bude viesť minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý sa už nachádza v Rijáde. Prítomný bude aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.
Avizované stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte Trumpa a Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev nebol oficiálne informovaný o nadchádzajúcich rokovaniach medzi Ruskom a Spojenými štátmi v Saudskej Arábii. Ukrajina podľa jeho slov neuzná žiadnu dohodu uzavretú bez jej účasti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Ukrajina nemôže uznať žiadne veci alebo žiadne dohody o nás bez nás. A my takéto dohody neuznáme,“ uviedol Zelenskyj s tým, že akékoľvek rokovania bez jej účasti sú zbytočné.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je v súčasnosti na návšteve Spojených arabských emirátov, v stredu navštívi susednú Saudskú Arábiu. Do krajiny vycestuje deň po rokovaniach medzi ruskou a americkou delegáciou v Rijáde.
Zelenského hovorca Sergej Nykyforov uviedol, že prezident navštívi Saudskú Arábiu spolu s manželkou v rámci „dlhodobo plánovanej“ oficiálnej návštevy. Zelenskyj cestu avizoval ešte minulý týždeň bez uvedenia dátumu s tým, že sa tam neplánuje stretnúť s ruskými ani americkými predstaviteľmi.
Pondelkové stretnutie niektorých európskych lídrov v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa českého premiéra Petra Fialu nič nevyrieši. Aby bola Európa braná viac vážne, sú podľa neho potrebné konkrétne kroky vrátane revízie Green Dealu či ráznejšieho prístupu k nelegálnej migrácii. Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Fiala je podľa hovorkyne českého úradu vlády Lucie Michut Ješátkovej presvedčený, že ďalšia neformálna diskusia, navyše týždeň po Európskej rade a pár dní pred nemeckými voľbami, nikam nevedie. „Európa po ďalšej večeri vážnejšie braná nebude. Je potrebné začať konať. V prvom rade revidovať Green Deal v prospech posilnenia konkurencieschopnosti, zásadne obmedziť byrokraciu, dôsledne vyhosťovať migrantov, ktorí sa previnili proti našim zákonom a investovať do našej obrany a bezpečnosti. Je potrebné nestrácať čas a pristúpiť k činom,“ uviedol podľa Ješátkovej Fiala.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na pondelok vybraných európskych lídrov do Paríža, aby rokovali o plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Pozvánku dostala Veľká Británia, Nemecko, Poľsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko a Dánsko. Na stretnutí by sa tiež mala zúčastniť šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Francúzsky denník Le Monde v pondelok uviedol, že Česko je sklamané, že na rokovania o Ukrajine nebolo pozvané. Zdroj z vlády sa podľa denníka posťažoval, že sa tak stalo napriek českej muničnej iniciatíve, v rámci ktorej Praha zháňa vo svete potrebnú muníciu pre Ukrajinu, či najväčšiemu počtu ukrajinských utečencov na obyvateľa.
Britský premiér Keir Starmer v pondelok pred odchodom na mimoriadny summit v Paríži vyzval, aby akákoľvek dohoda o Ukrajine bola spravodlivá a trvalá. Jeho úrad neskôr oznámil, že budúci týždeň sa vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. TASR o tom píše na základe správ agentúr AFP a DPA.
„Musíme mať realistické a dôveryhodné odpovede na to, ako bude akékoľvek prímerie … trvalé, spravodlivé a udržateľné,“ spresnil Starmer v Bristole pred odchodom na neformálne zasadnutie európskych lídrov. Cieľom je prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.
Úrad britského premiéra následne oznámil, že sa na budúci týždeň vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Pôjde o širokú škálu otázok, na ktorých budeme spolupracovať s novou americkou administratívou,“ povedal hovorca. Starmer sa podľa vyhlásenia „teší“ na prvé rozhovory so staronovým americkým prezidentom od jeho nástupu do úradu.
Britský premiér pred novinármi doplnil, že Spojené kráľovstvo a Európa stoja pred „generačnou výzvou“ a v súvislosti s vojnou na Ukrajine „musia urobiť viac“. Tieto slová prišli krátko po jeho oznámení, že Británia je v prípade potreby pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, aby zabezpečili implementáciu mierovej dohody s Ruskom.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok vyzval Európu na zjednotenie a preukázanie podpory Ukrajine. Podľa Berlína je však akákoľvek diskusia o vyslaní nemeckých vojakov na Ukrajinu v rámci prípadných mierových síl „predčasná“.
Podľa Scholza je dôležité, aby európske krajiny spravili všetko pre zabezpečenie silného a jednotného kontinentu. „Potrebujeme (zjednotenú a silnú Európu) pre Ukrajinu, potrebujeme to pre našu vlastnú bezpečnosť,“ vyhlásil Scholz na predvolebnom podujatí v stredonemeckom meste Kassel.
Hovorkyňa vlády Christiane Hoffmannová v pondelok na tlačovom brífingu v Berlíne povedala, že Nemecko v súčasnosti nezvažuje poslanie svojich vojakov na Ukrajinu. „Opakovane sme vyhlásili, že v prvom rade musíme počkať a uvidieť, či a ako, snáď, vznikne mier na Ukrajine,“ uviedla hovorkyňa vlády v Berlíne. Reagovala na oznámenie Spojeného kráľovstva, že Londýn je na takýto krok pripravený.
K vyjadreniam nemeckej vlády došlo len niekoľko hodín pred začiatkom summitu európskych lídrov v Paríži so zámerom prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.
Poľsko bude aj naďalej pokračovať v spolupráci v oblasti bezpečnosti Ukrajiny s Európskou úniou, USA a ďalšími európskymi partnermi, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko, ale neplánuje na Ukrajinu vyslať vojakov. Uviedol to poľský premiér Donald Tusk v pondelok pred odletom na mimoriadne stretnutie európskych lídrov v Paríži.
Tusk zdôraznil, že Poľsko má v regióne špeciálnu úlohu vďaka pevným vzťahom s USA, ktoré nie sú závislé od toho, kto je v Bielom dome. „V Paríži budem tlmiť všetky hlasy, ktoré by sa snažili vniesť konkurenčnú hru medzi EÚ a USA,“ povedal premiér, podľa ktorého žijeme v brutálnych časoch, ktoré so sebou prinášajú brutálny jazyk. Niektoré slová na oboch stranách Atlantiku podľa neho padajú zbytočne, ale nevidí dôvod na to, aby sa spojenci vzájomne nepodporovali.
Tusk zároveň apeloval na európskych lídrov, aby prijali konkrétne rozhodnutia týkajúce sa posilnenia obranných kapacít EÚ. „Nebudeme schopní pomôcť Ukrajine, keď nebudeme schopní plniť bezpečnostné záväzky, ktoré majú ochrániť nás samých,“ vyhlásil. „Je dôležité, aby Európa spravila finančné, organizačné aj politické rozhodnutia týkajúce sa zväčšenia vojenského potenciálu,“ vyhlásil premiér, ktorý sa v Paríži bude európskych lídrov pýtať, či sú na takéto rozhodnutia skutočne pripravení.
Premiér sa vyjadril aj k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. „Bolo by to nefér, keby niekto formuloval papierové a nepravdivé garancie Ukrajine. Už raz niektorí dali také garancie Ukrajine a ukázali sa ako prázdne. Keď niekto chce dať Ukrajine garancie, musí byť schopní ich naplniť,“ zdôraznil.
Poľsko bude podľa Tuska naďalej Ukrajinu podporovať organizačne, humanitárne a dodávkami vojenskej pomoci, pretože bezpečná a suverénna Ukrajina je podmienkou poľskej bezpečnosti.
Šéf poľského Národného bezpečnostného úradu (BBN) generál Dariusz Lukowski v pondelok uviedol, že v budúcnosti nemožno vylúčiť možnosť vyslania poľských vojakov na Ukrajinu, ale v súčasnosti by ich Varšava vyslať nemala.
„V súčasnosti nie, ale v budúcnosti nemožno vylúčiť možnosť vyslania poľských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie,“ povedal Lukowski v rozhovore pre Rádio Zet. Scenáre sa podľa generála vyvíjajú a môže vzniknúť situácia, ktorá si vyžiada poľskú účasť v misii. Zároveň si myslí, že na Poľsko bude vyvíjaný veľký tlak, aby sa do takéhoto nasadenia zapojilo.
V súvislosti s vyjadrením britského premiéra Keira Starmera o ochote vyslať britských vojakov na Ukrajinu Lukowski zdôraznil, že situácia Spojeného kráľovstva je úplne iná a jednoduchšia vzhľadom na geografickú vzdialenosť. Varoval tiež, že akákoľvek poľská účasť na podobnej misii na ukrajinskom území by mohla byť zneužitá Ruskom na vytváranie napätia medzi Poľskom a Ukrajinou.
Šéf BBN tiež upozornil, že mierová misia by si vyžadovala značné vojenské kapacity, keďže súčasná frontová línia na Ukrajine presahuje 1000 kilometrov. „Ak sa hovorí o nejakej forme kontroly alebo demarkačnej línii v rámci mierových rokovaní, jej zabezpečenie by si vyžiadalo značné nasadenie vojenských síl,“ vysvetlil. Dodal však, že jednu z najväčších pozemných armád v Európe má práve Poľsko.
Európska bezpečnosť sa nachádza v zlomovom bode, vyhlásila v pondelok šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po príchode na mimoriadny summit v Paríži, venovaný plánom amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.
„Bezpečnosť Európy sa nachádza v zlomovom bode. Áno, ide o Ukrajinu – ale ide aj o nás… Potrebujeme prudký nárast (príspevkov do) obrany,“ doplnila von der Leyenová na sociálnej sieti X.
Predseda Európskej rady António Costa pred summitom uviedol, že stretnutie je „začiatkom procesu, ktorý bude pokračovať za účasti všetkých partnerov, ktorí sa zaviazali k mieru a bezpečnosti v Európe“.
Lídri viacerých európskych krajín sa v pondelok od 16.00 h SEČ stretávajú v Paríži na mimoriadnom summite. Francúzsky prezident Emmanuel Macron naň pozval len niektoré európske krajiny. Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas pracovnej cesty v Kazachstane vyhlásil, že európski lídri chcú v Paríži zabrániť dosiahnutiu mieru. „Vojnoví priaznivci sa dnes schádzajú v Paríži. Tí, ktorí posledné tri roky nepretržite prilievali olej do ohňa. Tí, ktorí sa posledné tri roky riadili chybnou stratégiou a ktorých politika neustále vytvárala a naďalej vytvára nebezpečenstvo eskalácie vojny,“ podčiarkol maďarský minister.
Ako dodal, tieto krajiny v posledných rokoch urážali Trumpa. „Takže dnes sa v Paríži zhromažďujú provojnoví, protitrumpovskí a frustrovaní európski lídri, aby zabránili mierovej dohode na Ukrajine,“ zhrnul Szijjártó.
V utorok je v Saudskej Arábii naplánované stretnutie americkej a ruskej delegácie. Cieľom je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.
Podľa Kremľa sa na ňom majú zúčastniť aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a poradca prezidenta Jurij Ušakov.
Americkú delegáciu bude viesť minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý sa už nachádza v Rijáde. Prítomný bude aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.
Avizované stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte Trumpa a Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.
Prezident USA Donald Trump sa minulý týždeň dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na začatí mierových rokovaní o Ukrajine. Americký osobitný vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg následne v sobotu 15. februára 2025 povedal, že Európa nebude mať miesto pri rokovacom stole.
Trump v nedeľu vyhlásil, že s ruským prezidentom Putinom by sa mohol stretnúť už čoskoro. Dodal, že verí, že šéf Kremľa skutočne chce zastaviť boje na Ukrajine.
Zdroj: InfoVojna / YouTube / info.sk (1), (2), (3), (4) / bleskovky.sk / sme.sk / hnonline.sk (1), (2), (3)
Mal som uz obavu, ze Brusel a UvL maju strach zopakovat vydavkovu „pandemiu“.
Kto nas teraz ochrani pred ukrajinskou Oligarchiou, pred ktorou uz dezertuju aj samotni Ukrajinci?
Nie je to tak trochu sranie si do vlastných úst?
Ak by za rokovací stôl mali ísť len tí čo chcú mier, tak potom by za stolom nebol nikto.
Alebo Lavrov nazančuje, že ciele ŠVO boli už dosiahnuté?
Zamyslime sa. Denacifikácia, demilitarizácia a nikdy nie NATO. čo z toho sa podarilo docieliť? NIČ. teda ak teraz ide RF vyjednávať mier, tak sa len potvrdí, že od začiatku išlo o územie.
🤣 tak tomu sa povie nepriestrelná logika ! 😆
A čo ak chce práve tieto ciele Rusko dosiahnuť rokovaním ? To nie je dostatočne pro – mierový postoj ?
Nehovoriac o tom, že k rokovaniam o problémoch v otázkach bezpečnosti vyzývalo Rusko permanentne a preukázateľne už takmer dve dekády bez výsledku..
A Rusku že ide o územie ?! 🤣 I keď s Vami málokedy v máločom súhlasím, predsa Vás považujem za inteligentného prispievateľa. Nekazte si to ..
Tie tri podmienky sa musia dojednať s UA. s nikým iným sa to nedá. takže ak RF nechce o tom rokovať s UA, tak je jasné, že tieto podmienky nebudú na programe dňa.
Pozri sa na Nemcov. tých sa podarilo ako tak denacifikovať niekoľko generačnou okupáciou. A aj to bude fungovať len dovtedy, kým bude Nemecko okupované. V momente, keď sa stane suverénnym, tak sa do niekoľkých rokov vráti tam kde bolo.
Demilitarizácia. Ok, tu by som mohol so zavretými všetkými otvormi pripustiť, že sa to dá dohodnúť mimo UA, ale to by znamenalo globálne embargo na zbrane, ale ako píšem, len so zavretými všetkými otvormi to môžem pripustiť.
Nikdy nie v NATO. Pozri sa ako sa to urobilo v u nás a okolo. NATO nikoho nenútilo, to my sme chceli. Na UA ostali len tí čo chcú patriť na západ a tí čo nenávidia rusov. Takže aj keby sa do NATO nepridalo de jure, tak defakto bude v NATO.
A práve preto, že západ vždy ku všetkým pristupoval len s pozície sily a nikdy nedodržiaval svoje zmluvné záväzky, keď sa mu to nehodilo, by boli ruský predstavitelia absolútny idioti, keby sa na to teraz spoliehali. Trump tam je dočasne, za štyri roky tam bude niekto iný a v tú ránu sa politika USA otočí o 180 stupňov.
Pre RF je jediná možnosť potiahnuť frontovú líniu na také miesto, kde ona chce svoje nové hranice.
čokoľvek čo zo svojich cieľov ktoré si definovala pred troma rokmi nesplní, bude znamenať prehru a to bude znamenať postupný koniec Jednotného ruska a Putina.
A ak nedokážeš vyvrátiť tieto body argumentami, tak čo získa RF touto ŠVO? len a len územie. Nepíšem o nerastnom bohatstve, toho majú dosť aj bez týchto území, ale o strategickom území nutným na obranu.
A to píšem len o tejto jednej veci ako ju vidím teraz. Lebo celkový pohľad ktorý zastávam sa nijako nemení. Stále vidím Putina len ako sparring partnera pre západných oligarchov, aby ožobráčili čo najviac ľudí v EU a zlikvidovali tak strednú triedu.
Tu vôbec nejde o územie. To, že RF začlenilo územia do RF, je výsledok zlyhania všetkých princípov dodržiavania dohôd po Druhej svetovej vojne. Myslím si, že RF je ešte veľmi trpezlivá a stále podáva hodenú rukavicu na stôl…. Je potrebné si prečítať návrhy RF z decembra roku 2021. Čo sa týka cieľov SVO, myslím, že spôsob akým sa dosiahnu nemení nič na veci, že sa dosiahnu a nemusí to byť len silou. 1. bod programu je nastolenie legálneho režimu v UA. Viď napr. Čečensko, ktoré tiež nebolo dobité silou, ale nájdením lojálneho vedenia – Kadyrovovcov (tiež bojoviali proti RF!). Tento scenár, si myslím, je najpravdepodobnejší. Rusom vôbec nejde o vojnu a snažia sa ju za každú cenu zakončiť, nie dočasne pozastaviť. Čo sa týka začlenených území – sú to územia s prevažne ruským obyvateľstvom. Je potrebné si uvedomiť, že v DNR a LNR 8! rokov nebol žiadny sociálny systém! Diala sa genocída na vlastnom obyvateľstve UA. RF sanovalo, nie hneď, ale po čase situáciu vydávaním ruských pasov. Takže začlenenie tohto obyvateľstva bolo už nevyhnutné – UA by ich vyhladovala a pobila ako Židia Palestíncov. Čo sa týka Chersonskej a Záporožskej oblasti, tie boli zabraté rýchlym a dodám ÚSPEŠNÝM obsadením, čím vytvorili pevninský koridor na Krym – realita ostreľovania Krymského mostu ukázala, že to bolo nevyhnutné. Áno Čierne more sa vojensky zmenšilo, ruská flotila má značné problémy, no zároveň nikto nemá prevahu v tomto priestore, ani NATO. DENACIFIKÁCIA – je naivné si myslieť, že sa podarí fašizmus, dovolím si tvrdiť, zo ZÁPADNEJ EURÓPY zlikvidovať: Fašizmus je prirodzená súčasť západnej spoločnosti, jej kultúry. Vyplýva z podstaty nadradenosti západnej spoločnosti nad ,,menejcennou nevyspelou“ časťou ľudstva – prevažne kolonizovanou a samozrejme Slovanmi, ktorí, či sa nám to páči alebo nie, zaberajú 1/6 Zeme. Čo sa týka UA, banderovský režim je represívnym nástrojom západných krajín. Základným predpokladom je, že nie všetci obyvatelia UA sú banderovci, rovnako ako v našej histórii Hlinkovci. Napriek značnému počtu prospechárov a kolaborantom, pri zmene režimu, dôjde aj k zmene smeru prospechárstva – peniaze nesmrdia = v tomto sú Ukrajinci majstri 🙂 🙂 🙂 (mám bohaté skúsenosti priamo z ich krajiny). Takže denacifikácia prebehne vo forme DEBANDERIZÁCIE režimu. Jediný bod a o tom rozhodne samotné USA a RF je, kto kto komu prestane liezť do kapusty. Sám neviem, aké má RF tromfy voči USA, ktoré nemá žiadny sentiment a ani slušnosť, aby vedelo žiť v spravodlivom svete.
… doplním: diplomacia USA je postavená na princípe sľubov a nie dohôd!!!!! viď Blízky východ….
Ako zhrnutiu situácie nemám čo vytknúť. ako správne dopĺňaš, tak USA nebude garantom dodržiavania zmluvy a preto od začiatku tvrdím, že treba rokovať HLAVNE s Ukrajinou, lebo tá bude garantom toho že sa výsledná dohoda bude dodržovať.
Keby bolo po mojom, tak Putinovi odpustím jednu raketu v máji 2022 ktorá by zabila tisíc civilistov a spolu s nimi aj celé vedenie Ukrajiny. V mojich očiach Putin umelo naťahuje konflikt, ale keď chce tak to musí dotiahnuť do konca. Kým UA nebude chieť rokovať, musia bojovať.
Až keď ukrajinci povedia dosť, potom môže vojna skončiť, inak mier nebude. Teraz treba tlačiť na ukrajincov aby povstali a buď sa postavili za Zelenského alebo ho zvrhli.
Dám ďalší príklad: Trianonska zmluva. Bola dohodnutá proti vôli Uhorska a Maďari ju neakceptovali. výsledok? pri prvej možnosti maďarské vojská prekročili naše hranice a začali si prisvojovať bývale územia. a aj dnes by tak urobili, keby sme neboli spoločných štruktúrach.
Ak Ukrajinci ten mier neprijmú, tak si buď istý, že tam nikdy mier nebude. žiadna ríša nie je večná a aj RF raz padne a to čo ostane z Ukrajiny si pôjde zobrať to čo bude považovať za ukradnuté.
Trošku zaoponujem – občania SR NIKDY nepotvrdili vôľu vstúpiť do NATO – vláda, ktorá dostala mandát, zneužila vtedajšiu situáciu, vedomá si toho, že referendum by asi neprešlo.
Brusel-Pariz a odporcovia Trumpa z PS trpia asi legasteniou.
Na MSC v Mnichove jassne poverenec pre Ukrajinu Kellog prezradil definiciu „Trumpovej casomiery“:
„Nie mesiace! ale dni a tyzdne“ ku realizacii.
Keď príde čas sadnúť si za stôl, Európa nebude mať miesto. „To, čo nechceme, je diskusia vo veľkej skupine.“
ach falafel…
Súhlasím, že musí byť vôľa obyvateľov UA. Dokonca si myslím, že na túto kartu hrali Rusi na začiatku SVO – veď veľa dôstojníkov slúžilo v spoločnej armáde, tie isté školy,…. príbuzenské vzťahy -bližšie národy ako my s Čechmi. No banderizmus a gestapo hlboko presiakli od Minsku do armádnych zložiek a odpor od strachu sa neudial…. Boli videá na začiatku, kde Rusi nechali kolóny UA opustiť základne. Dokonca keď ruská vojenská polícia zastavila pilota pri Gostomeli, nechala ho pokračovať v ceste a cez vysielačku uvoľnila cestu. Mám známych a poviem len toľko, mnohí Ukrajinci sa boja a nie je ich málo. Na druhej strane vôľa obyvateľov Slovenska tiež nebola jednoznačná a nie všetci podporovali SNP. No keď sa dostavil mier, väčšina ho vítala. Proste je to proces. Rovnako ani Rusi nie sú naivní a vedia, že Zelenský voľby nevypíše… Zároveň to je nádej pre tých, čo už nevládzu bojovať. Paradoxne, Zelenský vyhral voľby so sľubom ukončiť vojnu na Donbase – typická diplomacia USA – miesto toho pripravoval útok! Či sa nám to páči, alebo nie, ale Rusi ho predbehli nie z vlastnej vôle, ale z donútenia – vedeli o útoku. Preto najskôr ten návrh zmluvy s USA o garancii bezpečnosti…. Ľady sa hýbu, vojna nie su len rakety a smrť, ale najmä ekonomika… Ja chcem vedieť, čo urobí EU, keď jedného dňa bude musieť vrátiť 300 MILIÁRD ukradnutých ruských aktív aj s úrokmi?!
🙂 🙂 🙂