Predtým ako sa odhalí šokujúci obsah dokumentov Jeffreyho Epsteina týkajúci sa organizovanej globálnej pedofilnej siete, európski vojnoví štváči sa spoločne s vodcom zločineckého banderovského režimu v Kyjeve snažia ukázať svoju silu. V londýnskej usadlosti Lancaster House neďaleko Buckinghamského paláca sa v nedeľu 2. marca 2025 popoludní začal summit lídrov západných štátov. Na zasadnutí, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer sú prítomní 19 vysokí predstavitelia z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ. Prítomný je aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Mimoriadny summit západných lídrov sa konal dva dni po ostrej výmene názorov medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni.
Po skončení nedeľného summitu západných lídrov v Londýne viacerí európski predstavitelia ocenili usporiadanie tohto stretnutia. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska sa „Európa zobudila“. Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz rokovania označil „prospešné“ a odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny. Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že lídri sa zhodli na potrebe zvýšiť podporu Ukrajiny a jednou z bezpečnostných záruk by podľa neho mala byť silná ukrajinská armáda. TASR o tom informuje podľa agentúry AP, denníka Guardian a televízie ČT24.
Tusk označil stretnutie za „historické“ a uviedol, že sa uskutočnilo v čase, ktorý je „veľkou výzvou pre celú Európu, nielen pre EÚ a Ukrajinu.“ Na summite sa zúčastnené strany jasne zhodli, kto je agresor a kto je napadnutý a podľa Tuska sa hovorilo aj o tom, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu.
Poľský premiér tiež odmietol akékoľvek náznaky trvalého rozkolu medzi Európou a USA, ktorý podľa neho „nemožno dopustiť“.
„Našťastie, všetci bez výnimky a bez ohľadu na akékoľvek emócie, ktoré môžeme cítiť, chceme, aby naše transatlantické vzťahy, vzťahy medzi EÚ a USA, boli čo najsilnejšie,“ povedal.
Scholz uviedol, že stretnutie bolo dobrou príležitosťou na opätovné potvrdenie európskej podpory Ukrajine, ktorá je obeťou ruskej agresie.
Uviedol tiež, že nie je možné akceptovať ruskú perspektívu konfliktu na Ukrajine. „Rusko sa vždy usilovalo vytvoriť na Ukrajine vládu, ktorá by sa riadila jeho príkazmi. To nemožno akceptovať,“ vyhlásil.
Kancelár tiež odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny. „Naopak, Ukrajina musí byť dostatočne silná, aby zabezpečila, že už nikdy nebude napadnutá,“ dodal.
„Zhodli sme sa, že je potrebné zvýšiť našu podporu Ukrajine,“ uviedol po stretnutí predseda českej vlády Fiala. „Jednou z najdôležitejších bezpečnostných záruk pre Ukrajinu je, aby v budúcnosti mala silnú armádu. Zhodli sme sa, že je potrebné sa viac starať o našu bezpečnosť a posilniť prostriedky, ktoré do bezpečnosti dávame,“ ozrejmil.
Ocenil tiež rolu Francúzska a Británie, ktoré sa podľa neho ujali „akéhosi“ vedenia. „Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade (OSN), sú to jadrové veľmoci. Je preto dôležité, že pracujú spoločne aj s našou podporu. Myslím si, že to je dobrá správa,“ dodal český premiér.
Starmer potvrdil plán zorganizovať „koalíciu ochotných“
Britský premiér Keir Starmer po skončení summitu v Londýne potvrdil plán zorganizovať „koalíciu ochotných“, ktorá by dohliadala na plnenie akejkoľvek mierovej dohody na Ukrajine, pričom vedúcu úlohu by zohrávalo Spojené kráľovstvo. Starmer takisto oznámil dohodu v hodnote 1,6 miliardy libier, ktorá umožní Ukrajine nakúpiť viac ako 5000 rakiet pre systémy protivzdušnej obrany s využitím financovania exportu. Rakety sa podľa neho budú vyrábať v Belfaste, informuje TASR podľa denníka The Guardian.
Účastníci schôdzky sa podľa Starmera zhodli na pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zvyšovaní ekonomického tlaku na Rusko. Takisto budú trvať na tom, že Kyjev musí byť pri akýchkoľvek mierových rokovaniach. Konečná dohoda by mala zahŕňať aj Rusko, zdôraznil Starmer.
Ochotu pripojiť sa k tzv. koalícii ochotných podľa britského premiéra za zatvorenými dverami naznačilo viacero krajín. Je však na nich, aby to oznámili aj verejne, dodal. Akceptuje postoj ostatných, ktorí možno nemajú pocit, že chcú takýmto spôsobom prispieť.
Avšak tí, ktorí chcú, úsilie teraz ešte viac zintenzívnia. „Spojené kráľovstvo je spolu s ostatnými krajinami pripravené podporiť (plán) pomocou pozemných síl a lietadiel vo vzduchu,“ uviedol Starmer.
„Spôsob, ako zabezpečiť stabilitu, je postarať sa o to, aby sme boli schopní brániť dohodu na Ukrajine, pretože naša história nám hovorí, že ak dôjde ku konfliktu v Európe, vyplaví sa na naše pobrežie,“ dodal s tým, že zmyslom bezpečnostnej záruky, ktorú pripravuje pre Ukrajinu, je garantovať mier a zabrániť ďalšiemu konfliktu.
Britský premiér ďalej odmietol tvrdenie, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sú v súčasnosti „nespoľahlivým partnerom“. Nedeľňajšie rozhovory podľa neho vychádzali z toho, že Európa bude spolupracovať s USA. O pláne zostaviť koalíciu ochotných podľa svojich slov s Trumpom hovoril v sobotu večer.
„Európa musí vykonať ťažkú prácu, ale aby sme podporili mier na našom kontinente a dosiahli úspech, musí mať toto úsilie silnú podporu USA,“ domnieva sa Starmer.
Ešte pred summitom v rozhovore pre britskú stanicu BBC oznámil, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom.
Tento plán predpokladá vytvorenie „koalície ochotných“, ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria. Paríž aj Londýn sa už niekoľko týždňov zaoberajú prípravou návrhu na vyslanie mierových jednotiek na Ukrajinu po možno zastavení bojov, rozhovory však uviazli kvôli neistote, či Trumpova administratíva poskytne tzv. „americkú poistku“.
Brífing Keira Starmera:
Šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová na stretnutí so Starmerom:
Francúzsko a Británia navrhujú jednomesačné prímerie na Ukrajine
Francúzsko a Británia po mimoriadnom summite západných lídrov v Londýne navrhujú jednomesačné prímerie v bojoch na Ukrajine. Uviedol to v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého citoval denník Le Figaro. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Londýn a Paríž podľa Macrona po krízových rokovaniach v Londýne, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer, navrhujú prímerie na Ukrajine v bojoch „vo vzduchu i na mori“, ktoré by trvalo jeden mesiac.
V rozhovore pre Le Figaro francúzsky prezident tiež naznačil, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3,0 až 3,5 percenta HDP, aby tak reagovali na meniace sa priority Washingtonu.
Starmer pritom ešte pred summitom v rozhovore pre britskú stanicu BBC oznámil, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom. Tento plán predpokladá vytvorenie „koalície ochotných“, ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria.
Mimoriadny summit západných lídrov sa konal dva dni po ostrej výmene názorov medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Rokovanie Trump následne predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách.
Von der Leyenová v Londýne: Musíme urýchlene prezbrojiť Európu
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po summite západných lídrov v Londýne uviedla, že je potrebné „urýchlene prezbrojiť Európu“. Vyhlásila tiež, že Ukrajina potrebuje „komplexné bezpečnostné záruky“, ktoré podporia jej postavenie vo vojenskej a hospodárskej oblasti. TASR o tom informuje podľa denníka Guardian.
„V súčasnosti je mimoriadne dôležité zintenzívniť investície do obrany v dlhodobom horizonte. Ide o bezpečnosť EÚ a v geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme sa musíme pripraviť na najhoršie, a teda posilniť našu obranu,“ uviedla šéfka EK.
Téme zbrojenia sa chce von der Leyenová venovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň vo štvrtok, kde plánuje lídrom členských štátov predstaviť svoj plán v tejto oblasti.
V Londýne mali zúčastnení predstavitelia podľa von der Leyenovej „dobrú a úprimnú diskusiu“, v rámci ktorej hovorili o tom, čo je nevyhnutné urobiť preto, aby Ukrajina získala silnú pozíciu.
Šéfka EK uviedla, že Európania musia pracovať na tom, aby Ukrajinu premenili na „oceľového dikobraza, ktorý je nestráviteľný pre potencionálnych útočníkov.“ Guardian upozorňuje, že netradičné prirovnanie Ukrajiny k hlodavcovi s pichliačmi pred niekoľkým dňami použil aj britský expremiér Boris Johnson.
Na novinársku otázku, čo by odkázala Spojenými štátom odpovedala, že je pripravená „brániť demokraciu a zásady právneho štátu,“ podľa ktorých nikto „nemôže napadnúť a tyranizovať svojho suseda alebo meniť hranice silou.“
Na nedeľnom zasadnutí, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer sa zúčastnilo 19 vysokých predstaviteľov z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ. Prítomný bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Zdroj: pluska.sk (1), (2), (3) / cas.sk / YouTube / InfoVojna
Hahaha🤣🤣🤣