„Celkovo USAID vynakladá každý rok viac ako štvrť miliardy dolárov na školenie a financovanie rozsiahlej siete viac ako 6 200 novinárov v približne 1 000 spravodajských kanáloch alebo spravodajských organizáciách po celom svete, a to všetko pod záštitou „nezávislých médií“. (Alan MacLeod na Mintpressnews).
Ukrajina, Kuba, Mjanmarsko. Rieka peňazí USAID
Konkrétne USAID financovala 90 % ukrajinských médií vrátane prestížneho Kyiv Independent, pričom šéfredaktorka Oľga Rudenko označila blokádu financovania USAID za „ešte väčšiu hrozbu pre nezávislú ukrajinskú žurnalistiku ako pandémia COVID-19 a ruská invázia.“.
„Protivládne kubánske médiá sa tiež dostali do podobnej situácie,“ pokračuje MacLeod, vrátane CubaNet so sídlom v Miami, Diario de Cuba so sídlom v Madride a ďalších. Všetky financované s cieľom ponúknuť mladým Kubáncom „objektívnu a necenzurovanú multimediálnu žurnalistiku“. Cynici však, komentuje MacLeod, pri návšteve takýchto webových stránok môžu „vidieť iba protivládne argumenty“.
Dokonca aj Mjanmarsko, kde „sa odhaduje, že asi 200 novinárov je platených priamo USAID“, je zaznamenaný kolaps takzvanej nezávislej tlače. Treba poznamenať, že krajina, ktorá vstúpila na obežnú dráhu čínskeho vplyvu, je už dlho korisťou krvavej bratovražednej vojny medzi vládnymi silami a rôznymi povstaleckými silami, konfliktu, ktorý vytvoril trvalú nestabilitu na čínskych hraniciach (v amerických mainstreamových médiách sa často objavujú články, vychvaľujúce dôvody „rebelov“ proti vláde).
Mimochodom možno poznamenať, že so zintenzívnením konfliktu, poháňaného USA v protičínskej funkcii, sa Mjanmarsko „stalo najdôležitejším svetovým vývozcom surovín na výrobu heroínu a iných opiátov“ (New York Times).Toto prvenstvo predtým patrilo Afganistanu, ďalšej krajine, ktorá prešla vojnou USA. Po skončení afganského konfliktu s americkým stiahnutím sa pestovanie ópia presunulo do Mjanmarska… Tak veľmi.
Bielorusko, Irán, Gruzínsko
Aby sme sa vrátili do Európy, MacLeod uvádza, že „nedávny prieskum, uskutočnený v 20 hlavných bieloruských médiách, zistil, že neuveriteľných 60 % ich rozpočtu pochádza z Washingtonu.“ Financovanie: Minsk tiež utrpel prorežimné tlaky.
Kohútiky boli tiež zatvorené protiteheránskym hnutiam; v skutočnosti „perzská správa BBC poznamenala, že viac ako 30 iránskych skupín usporiadalo krízové stretnutie, aby diskutovali o tom, ako reagovať na škrty v pomoci.“
„Ďalšou krajinou, zaplavenou peniazmi od západných mimovládnych organizácií, je Gruzínsko. 30. januára Georgia Today poznamenala, že financovanie USAID je pre krajinu „základným kameňom“ od jej nezávislosti a varovala, že mnohé organizácie okamžite zatvoria svoje dvere, a to navždy, bez stáleho toku peňazí.!
„Podobné správy prišli zo Srbska, Moldavska a celej Latinskej Ameriky.
Medzitým si niekoľko používateľov sociálnych médií všimlo, koľko z najprominentnejších protičínskych hlasov, aktívnych na rôznych platformách, po vypnutí strašidelne stíchlo.“
„Nezávislé“ médiá
Napriek tomu, že sú financované vládou USA, ktorej artikuláciou je USAID a napriek podmienenosti, danej touto závislosťou od naratívov a od tém, o ktorých sa má alebo nehovorí, všetky tieto médiá sú mainstreamovými médiami Západu označené ako „nezávislé“.
V tomto bode MacLeod zdôrazňuje ďalší významný aspekt tejto situácie: napriek tomu, že „USAID sa špecificky obracia na zahraničnú verejnosť, veľká časť jej posolstva sa vracia do Ameriky, pretože tieto zahraničné médiá sú novinami alebo televíziou klasifikované ako dôveryhodné, nezávislé a spoľahlivé zdroje. Financovanie zahraničných médií teda nakoniec zaplaví domáce publikum aj proamerickými posolstvami.“ To isté sa deje s európskymi médiami. V tomto bode sa len zamyslite nad tým, aký význam mali ukrajinské médiá pri formovaní naratívu o konflikte, ktorý sa odohrával v ich krajine.
Stojí za zmienku, že zatiaľ čo časť tlače sa sťažuje na „zmiznutie médií podporovaných USAID, mnohé hlavy štátov reagujú opačne. Vezmite si peniaze,“, povedal kolumbijský prezident Gustavo Petro, „sú to jed“. Nayib Bukele, prezident Salvádoru mal s Petrom vzácnu chvíľu porozumenia. „Väčšina vlád nechce, aby finančné prostriedky USAID prúdili do ich krajín, pretože vedia, kam väčšina týchto peňazí ide a na čo slúžia.
Bukele povedal: „Hoci sú propagované ako podpora rozvoja, demokracie a ľudských práv, väčšina týchto finančných prostriedkov smeruje do opozičných skupín, mimovládnych organizácií s politickou agendou a destabilizačných hnutí. V najlepšom prípade možno 10% peňazí ide na skutočné projekty, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi (v skutočnosti takéto prípady existujú), ale zvyšok sa použije na podnecovanie disentu, financovanie protestov a oslabenie administratív, ktoré sa odmietajú zosúladiť s globalistickou agendou.“
Sociálne médiá, úradníci, prichádzajúci zo CIA a USAID
Nielen to, finančné prostriedky USAID boli použité na cenzúru internetu správ a názorov, ktoré nie sú v súlade so systémom, takzvaný boj proti dezinformáciám a falošným správam. „Medzi metódy, ktoré USAID načrtla na potlačenie nezávislých médií, je to, čo nazýva „dosah inzerentov“ – to znamená vyhrážanie sa inzerentom, že prerušia väzby s menšími webovými stránkami, aby ich finančne obmedzili.“
Ďalším spôsobom bolo popierať tieto médiá skôr, ako sa ich správy alebo názory dostali do povedomia širokej verejnosti, takže išlo o „diskreditáciu značky, dôveryhodnosti a reputácie“ odsúdených. Inými slovami, píše MacLeod, bol to priamy útok štátu proti alternatívnym médiám a kritikom americkej vlády.“
Je tu aj niečo pre National Endowment for Democracy (NED), sesterský orgán USAID, ktorý bol tiež uvedený do pohotovosti, ale ktorého činnosť je stále málo známa; NED tiež „sponzoruje médiá po celom svete.“
Okrem aktivít týchto agentúr existuje aj „Ministerstvo obrany USA“, ktoré nasadzuje gigantickú tajnú armádu najmenej 60 000 ľudí s úlohou ovplyvňovať verejnú mienku, z ktorých väčšina to robí zo svojich počítačov. Odhalenie Newsweeku z roku 2021 opísalo túto operáciu ako „najväčšiu tajnú silu, akú kedy svet poznal.“
Navyše, pokračuje MintPress, je známe, „že najvyššie riadiace pozície veľkých spoločností sociálnych médií, ako sú Facebook, Twitter, Google, TikTok a Reddit,
sú väčšinou výsadou bývalých predstaviteľov CIA, USAID a ďalších národných bezpečnostných agentúr.“
Nadácie, dobrodinci a zmena režimu
Potom sú tu fondy súkromných inštitúcií s úzkymi väzbami na vládu USA, ako sú Fordova nadácia, Nadácia otvorenej spoločnosti a Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov a mnoho ďalších, ktoré paralelne „poskytujú veľké granty zahraničným novinárom a médiám.“
Poznámka sa potom zaoberá nemediálnymi operáciami USAID, t. j. aktivitami na uskutočnenie zmeny režimu, od Kuby po Venezuelu a inde; alebo podporou rôznych juhoamerických diktatúr s finančnými prostriedkami, určenými na výcvik v boji proti povstalcom a mučeniu. Nakoniec spomeňme, že USAID od začiatku fungovala ako paralelná pobočka CIA, aby uprednostnila alebo poskytla krytie agentom po celom svete, aj aby naverbovala miestnych agentov a pre iných a ďalekosiahlejších agentov.
Existuje aj mnoho ďalších spôsobov, akými sa vykonávajú vyššie uvedené činnosti, ktoré stránka neskúma, ale ktoré sú rovnako dôležité: napríklad financovanie univerzít, profesorov a vedeckého výskumu, ale bolo by to príliš dlhé.
Nie sú to len Spojené štáty, ktoré investujú do takzvaných nezávislých médií. Veľká Británia začala oveľa skôr.
Piccole Note
Dana Bystrická
A z čoho budú žiť Šimpanzia rodina a Bratislavskí kaviarenskí povaľači ?