Brusel chce zriadiť vlastnú spravodajskú agentúru. Členské štáty sa zaručene postavia proti vytvoreniu novej tajnej služby, ale veľkou otázkou je jej rozsah a spôsob jej financovania.
„Európska únia musí postupne vybudovať plnohodnotnú spravodajskú službu, svoju vlastnú spravodajskú službu, aby lepšie čelila hrozbám, ktoré predstavujú zahraniční aktéri a ráznejšie reagovala na špionáž v rámci svojich hraníc“, uvádza sa v návrhu najnovšej správy, ktorú si vyžiadala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Potrebuje EÚ svoju vlastnú tajnú službu?
Podľa ľudí, oboznámených s dokumentom, bude nová spravodajská služba zhromažďovať vlastné spravodajské informácie o hrozbách spoza hraníc EÚ, ktoré sa zameriavajú na blok ako celok. Cieľom je zabrániť duplicite s národnými agentúrami a pomôcť v boji proti špionáži proti inštitúciám EÚ.
Von der Leyenová potrebuje vlastnú tajnú službu.
Začiatkom tohto roka von der Leyenová poverila bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinista odporúčaniami, ako zlepšiť pripravenosť bloku čeliť rôznym potenciálnym krízam. Očakáva sa, že správa bude zverejnená budúci týždeň.
Cieľom iniciatívy Ursuly von der Leyenovej je posilniť obrannú a bezpečnostnú pripravenosť EÚ na rastúce riziká, a to:
- vrátane činností ruských agentúr vo východných členských štátoch EÚ,
- možných vedľajších účinkov konfliktov na Blízkom východe,
- obavy zo vzostupu Číny na východ.
Blok je tiež nútený vysporiadať sa s novými hybridnými hrozbami, ako sú vlny migrantov, ktorých do Európskej únie posielajú Rusko a Bielorusko s cieľom destabilizovať členské štáty. Brusel sa sťažuje, že EÚ nemá adekvátnu spravodajskú službu, preto úradníci analyzujú verejne dostupné zdroje a informácie, získané od členských štátov. Podľa správy to obmedzuje schopnosť inštitúcií EÚ odhaľovať potenciálne hrozby a reagovať na ne.
Diplomati by tiež špehovali.
Podľa tlačovej agentúry Niinisto pravdepodobne navrhne rozšírenie mandátu spravodajského a situačného centra EÚ na spravodajské operácie a zapojenie diplomatických misií EÚ v tejto oblasti. Nové centrum by mohlo vykonávať kontrašpionážne činnosti spolu s ostatnými aktérmi EÚ a podporovať tvorcov politík zdôrazňovaním potenciálnych rizík.
Očakáva sa tiež, že správa odporučí:
obmedziť priestor pre diplomatov z tretích krajín, cestujúcich v rámci Európskej únie, ak sa domnievajú, že sú zapojení do sabotáže alebo špionáže.
V návrhu nie je žiadna zmienka o tom, kto bude zodpovedný za rozhodovanie v tejto veľmi chúlostivej diplomatickej situácii.
Zámer von der Leyenovej vytvoriť novú tajnú službu EÚ pravdepodobne vyvolá tvrdý odpor členských štátov. Dve hlavné obavy sú:
Členské štáty budú návrh vnímať ako ďalšie centralizačné úsilie Bruselu.
Je tiež vysoko pravdepodobné, že národné bezpečnostné agentúry krajín EÚ sa budú zdráhať zdieľať svoje vlastné utajované informácie s najvyššou spravodajskou službou EÚ. Zástupcovia členských štátov, ktorí sa podieľali na príprave správy, upozornili na skutočnosť, že výmena informácií medzi vnútroštátnymi tajnými službami už fungovala a funguje. Brusel si však myslí, že to nie je dostatočné a pripomína teroristické útoky v Paríži v roku 2015 a v Bruseli v roku 2016.
Tajná služba EÚ – ale z čoho?
Ďalšou veľkou otázkou je, ako by bola nová inštitúcia financovaná. Jedným z návrhov je rozšíriť rozsah financovania Európskej investičnej banky pre sektor obrany. Očakáva sa, že v správe sa navrhne aj investičný plán pre európsku pripravenosť, ktorý by spojil rôzne nástroje financovania a zároveň umožnil, aby sa časť rozpočtu EÚ vynakladala na bezpečnosť a obranu.
Členské štáty by mali na tieto účely vyčleniť aj určitý percentuálny podiel svojho HDP, uvádza sa v správe.
Očakáva sa, že tento návrh vyvolá v členských štátoch nevôľu čiastočne preto, že rozširovanie a využívanie rozpočtu EÚ je veľmi citlivou politickou otázkou a po druhé, výdavky na bezpečnosť a obranu boli doteraz výlučne v kompetencii členských štátov.
Világgazdaság
Preklad: Dana Bystrická
EÚ je hrozbou!!!