Európska únia formálne navrhla nové kolo sankcií proti Rusku s cieľom „prinútiť Kremeľ“, aby prijal 30-dňové bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, čo je krok, ktorý západní spojenci považujú za nevyhnutnú predohru k „serióznym“ mierovým rokovaniam.
Ak ho členské štáty schvália, bude to 18. balík sankcií od februára 2022, čo je najväčší režim, aký kedy blok uvalil.
Najnovší návrh, ktorý predstavili dve najväčšie rusofóbky – predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová, rozširuje čiernu listinu ruských bánk a tankerov „tieňovej flotily“. Brusel sa doteraz zameral na viac ako 350 plavidiel flotily, ktorá bola obvinená zo „sabotáže a vandalizmu“.
Plán obsahuje aj zákaz obnovenia plynovodov Nord Stream, ktoré spájajú Rusko a Nemecko pod vodou. Plynovody sú v súčasnosti nefunkčné a Berlín vylúčil vyhliadky na opätovné spustenie tranzitu plynu po skončení vojny.
Najvýznamnejším prvkom navrhovaného balíka je revízia cenového stropu pre ruskú ropu, prepravovanú po mori smerom nadol, ktorý bol stanovený na úrovni G7 v decembri 2022.
Horná hranica bola stanovená na 60 dolárov za barel ropy a odvtedy zostala nezmenená, a to aj napriek značným výkyvom v ruskom obchode a dôkazom o obchádzaní opatrení. Severské a pobaltské krajiny už dlho žiadajú revíziu, takže von der Leyenová navrhla nový strop na 45 dolárov za barel.
Teoreticky by EÚ mohla sama schváliť novú legislatívu na zníženie úrovne stropu v snahe ďalej stlačiť zisky Moskvy. Ak by sa tak však stalo bez účasti Spojených štátov, mohlo by to vytvoriť kakofóniu a oslabiť túto iniciatívu, ktorá má mať podľa predstáv Európy celosvetový vplyv.
Donald Trump doteraz odmietal uvaliť nové sankcie proti Rusku, a to aj napriek tomu, že jeho rétorika voči Vladimirovi Putinovi sa sprísnila kvôli pomalému tempu rokovaní a pokračujúcej sérii útokov na ukrajinské mestá. Trumpov postoj spôsobil rozkol na západnom fronte, pričom EÚ, Spojené kráľovstvo a Kanada postupujú s novými obmedzeniami, zatiaľ čo Washington ustupuje.
Napätie v aliancii sa dostane do popredia v nedeľu počas summitu G7 v Kanade, kde bude revízia cenového stropu jednou z hlavných tém programu.
Medzitým predstavitelia a diplomati EÚ trvajú na vyvíjaní zvýšeného tlaku na Kremeľ bez ohľadu na postup, ktorý sa Biely dom rozhodne prijať. Trumpovo usmernenie by však mohlo ovplyvniť rokovania v Bruseli, keďže na schválenie 18. balíka je potrebná jednomyseľnosť 27 členských štátov.
Maďarsko a Slovensko v posledných mesiacoch zintenzívnili kritiku sankcií s argumentom, že spôsobujú väčšie škody ekonomike bloku ako Rusku.
Začiatkom tohto roka Maďarsko pohrozilo vetom obnovenia všetkých sektorových sankcií, čo bola napínavá skúsenosť, ktorá prinútila úradníkov začať pracovať na právnych skratkách, najmä s cieľom chrániť odhadovaných 210 miliárd eur v zmrazených aktívach Ruska.
Minulý týždeň slovenský parlament tesne schválil uznesenie, v ktorom vyzval vládu, aby sa postavila proti ďalším obchodným obmedzeniam voči Rusku.
„Ak existuje sankcia, ktorá by nám poškodila, nikdy za ňu nebudem hlasovať,“ povedal slovenský premiér Robert Fico po hlasovaní v parlamente. „Mám záujem byť konštruktívnym hráčom v Európskej únii, ale nie na úkor Slovenska.“
Africa News
Preklad: Dana Bystrická
A čo tak prijať nejaký balíček voči Izraelu a postaviť sa za vraždenie civilistov v Gaze, krasotinky???
Fašizmus na najvyššom poschodí EÚ!
oprava:…postaviť sa proti vraždeniu civilistov v Gaze…
Plne súhlasím s Vami.
…v Europe sa vsetko zlo (alebo teda vacsina zla) skonci rozpadom „Europskej unie“, cim skor to bude, tym lepsie pre vsetkych obyvatelov Europy… (rovnaky koment cislo 2)