V ostatných dňoch európska politická scéna zaznamenáva pomerne veľké otrasy. Bruselský „špitál“ sa začína rozpadávať na dve časti – tvrdých, zarytých vojnových štváčov a ostatných, ktorí chcú mier, aspoň rokovania o prímerí alebo prinajmenšom zastavenie podpory vojenského konfliktu. Mnohí politici, celé vlády sú v rozpakoch a olej do ohňa prilieva aj Trump a jeho „komando,“ ktoré však často vydávajú protichodné a rozporuplné vyhlásenia, čoraz viac znervózňujúce svetovú verejnosť.
Do skupiny vojnových štváčov pribudla jasná posila: miesto nerozhodného Scholza onedlho obsadí žiadateľ boja „do posledného Ukrajinca“ Merz a túto skupinu povedie spolu trojica Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. V prvých radoch tejto skupiny budú, bezpochyby, aj Poľsko, všetky pobaltské štáty a zopár ďalších, ktoré „zablúdili v NATOvskej džungli“ – Dánsko, Holandsko, Fínsko a ďalšie. Proti nim začínajú zvyšovať hlas jednotliví politici v Maďarsku, na Slovensku, v Chorvátsku, Bulharsku atď. Zatiaľ Brusel má zjavnú prevahu a nastolenie mieru a normálnych vzťahov EÚ a Ruska v blízkej budúcnosti „nehrozí…“
Ukrajinské média chrlili pozoruhodnými titulkami: „Plán Macrona a Starmera a Trumpov faktor“. „Európa uvažuje o vyslaní vojakov na Ukrajinu.“ „Najrealistickejší plán za posledné roky.“ „Z Európy je možné vyslať 30 000 vojakov na stabilizáciu Ukrajiny – kde môžu byť nasadení a na aké úlohy“ atď. A vysvetlili, o čo ide… „Európske krajiny pripravujú plán nasadenia mierovej misie na Ukrajine pre 30 000 vojakov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer by ho mali tento týždeň predstaviť Donaldovi Trumpovi. Plán nebude vyžadovať účasť amerických vojakov na misii, ale zabezpečí ich pomoc s letectvom a spravodajskými službami,“ poznamenali ukrajinskí vojenskí analytici.
„Toto je najrealistickejšia mierová iniciatíva, ktorú Európa doteraz predložila,“ tvrdí Michail Samus, riaditeľ platformy „New Geopolitics Research.“ „Dobre vyzbrojené európske sily môžu zabrániť Rusom v opätovnom útoku na Ukrajinu v prípade zamrazenia vojny, a to aj bez Spojených štátov,“ prízvukuje bývalý zástupca Ústredného štábu Ozbrojených síl NATO v Európe (SHAPE) Michel Yakovleff,“ uviedli ukrajinské média.
Vojenskí analytici podotkli, že severské a pobaltské krajiny vybavia a vycvičia ukrajinskú brigádu. „Severské a pobaltské krajiny vybavia a vycvičia jednu ukrajinskú brigádu. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení vedúcich predstaviteľov Ukrajiny a týchto štátov. Vyhlásenie urobili vedúci predstavitelia Ukrajiny, Islandu, Nórska, Dánska, Švédska, Fínska, Lotyšska, Litvy a Estónska. V dokumente sa uvádza, že tieto krajiny patria medzi hlavných darcov Ukrajine: doteraz poskytli viac ako 26 miliárd eur na vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Tieto štáty sa tiež zaviazali poskytnúť Ukrajine väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o protivzdušnú obranu a strelivo, ako aj viac investovať do ukrajinského obranného priemyslu,“ poznamenali domáci vojenskí analytici.
Ukrajinskí politológovia poukázali na to, že 46% Nemcov už nechce pomáhať Ukrajine… „Takmer polovica opýtaných Nemcov už nechce podporovať Ukrajinu zbraňami a peniazmi. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Inštitútu Insa pre výskum verejnej mienky pre T-Online. 46% Nemcov chce, aby budúca federálna vláda nepodporovala Ukrajinu zbraňami, ani peniazmi. 28% respondentov je za pomoc so zbraňami a peniazmi. Zároveň 7% Nemcov chce pomáhať Ukrajine iba peniazmi a ďalších 8% – iba zbraňami. 6% bolo nerozhodnutých a 3% Nemcov uviedlo, že sú k tejto otázke ľahostajní. Podpora Ukrajiny je rozšírenejšia v Západnom Nemecku. Pomoc chce zastaviť 61% respondentov z Východného Nemecka, zatiaľ čo v Západnom Nemecku je ich podstatne menej – 42%. Zároveň 30% západných Nemcov chce pokračovať v podpore Ukrajiny zbraňami a peniazmi. Na východe je ich len 21%,“ prezentovali výsledky prieskumov ukrajinské média.
Poukázali, že pre transatlantistov najviac platí heslo „Nič osobné, iba biznis“: po tom, čo sa americký prezident rozhodol získať prírodné bohatstva Ukrajiny, rovnaký sen začali snívať aj v EÚ… „Európska únia ponúka Ukrajine svoju dohodu, o mineráloch alternatívnu americkej, s tým, že bude prospešná pre obe strany, na rozdiel od toho, čo požaduje americký prezident Donald Trump. Európsky komisár pre priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné uviedol, že ukrajinským predstaviteľom, s ktorými sa stretol včera v Kyjeve, predložil alternatívny návrh. „Ukrajina môže poskytnúť 21 z 30 základných materiálov, ktoré Európa potrebuje ako súčasť vzájomne prospešného partnerstva. Ďalšou hodnotou, ktorú Európa ponúka, je, že nikdy nebudeme požadovať dohodu, ktorá nie je obojstranne výhodná,“ citovali Séjourného ukrajinskí novinári.
Poukázali na to, že Francúzsko ponúka Európe svoj jadrový dáždnik, ktorý nahradí Spojené štáty v prípade stiahnutia ich vojsk. „Najmä Paríž je pripravený nasadiť stíhačky s jadrovými zbraňami v Nemecku. Francúzsky predstaviteľ povedal, že nasadenie by bolo signálom pre Putina. Diplomati v Berlíne naznačili, že by to vyvolalo tlak na Britániu, aby urobila to isté. „Rozmiestnenie niekoľkých francúzskych jadrových stíhačiek v Nemecku by nemalo spôsobovať ťažkosti a bude silným signálom,“ uviedol zdroj. Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz minulý piatok uviedol, že Paríž a Londýn by mali diskutovať o tom, „či je možné ich jadrovú ochranu rozšíriť aj na nás“, a neskôr uviedol, že Spojené štáty pod vedením Trumpa sa stali „ľahostajnými k osudu Európy,“ podotkli ukrajinskí politológovia.
Upozornili na to, že už aj na Slovensku /po Spojených štátoch…/ sa začalo hovoriť o túžbe vrátiť prostriedky, vynaložené na pomoc Ukrajine. „Uviedol to na svojej Facebookovej stránke Andrej Danko, líder Slovenskej národnej strany, ktorá je v koalícii so stranou premiéra Roberta Fica. Slovensko, podľa neho, nebude mlčať na pozadí amerických vyhlásení. „Ako Zelenský vráti tri a pol miliardy eur, ktoré sme tam poslali? 3,5 miliardy eur je pre nás veľa peňazí. Ak Nemci spolu s Francúzmi a Američanmi požadujú vrátenie peňazí, Slovensko nemôže mlčať. Uvidíme, či Zelenský zradí Európu a dá minerály Trumpovi, pretože potom bude klamať Európskej únii,“ uviedol Danko vo videospráve. Podotkol tiež, že tri roky po ruskej invázii na Ukrajinu ľudia začínajú vidieť. „Rusi zostanú tam, kde sú. Ukrajina využila tento konflikt na získanie finančnej pomoci, ktorú často rozkradli,“ zdôraznil Danko /https://t.me/stranaua/187214/,“ podotkli ukrajinské média.
Podčiarkli, že popredné krajiny EÚ sú proti konfiškácii ruského majetku na pomoc Ukrajine. „Európska únia nedosiahla dohodu o konfiškácii ruského majetku na pomoc Ukrajine. Krajiny únie s najsilnejšími ekonomikami sú proti tejto iniciatíve. Podľa Politico, sa pobaltské štáty, Severná Európa, Poľsko, Česká republika a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová, zasadzujú za konfiškáciu finančných prostriedkov, ktoré sú v Európe zmrazené vo výške viac ako 200 miliárd eur. Avšak pritom sú proti tomu Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Existujú obavy, že konfiškácia finančných prostriedkov Moskvy môže odradiť medzinárodných investorov,“ podotkli ukrajinskí analytici.
Vyjadrili presvedčenie, že iniciatíva Macrona a Starmera o európskych „mierotvorcoch“ na Ukrajine je fraška. „Ak Západ pošle na Ukrajinu iba 30 000 príslušníkov mierových síl, budú prví, ktorí utečú v prípade novej ruskej ofenzívy. Uviedol to tajomník Výboru Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Roman Kostenko. Myšlienka nasadenia mierových síl, podľa neho, nie je úplne jasná. „Záleží na tom, aké podmienky sa vytvoria. Ak dôjde k prímeriu, mieru, ak dostaneme vážne záruky bezpečnosti, bude to možné. A potom: kde budú tieto mierové sily? Budú medzi nami alebo za nami? Budú sa nachádzať medzi Ruskom a Ukrajinou? Nepoznám krajinu, ktorá by ich tam poslala,“ uviedol Kostenko.
„Za tieto tri roky bolo toľko studených spŕch, že teraz sú možné aj tie najneuveriteľnejšie veci. Dnes je možné všetko,“ vysvetlil Kostenko. Považuje za kľúčovú otázku miesta, kde budú umiestnené mierové sily. A neverí, že niekto pošle svoju armádu na kontaktnú líniu. „30 000 príslušníkov mierových síl bude len komparz, ktorý bude utekať ako prvý, ak sa niečo začne,“ zdôraznil /https://t.me/stranaua/187232/,“ poznamenali ukrajinskí novinári.
Upozornili na ďalšie finty veľkého pokrytca, bývalého britského premiéra Borisa Johnsona. „Johnson včera označil americkú dohodu s Ukrajinou o nerastných surovinách za podvod, ale už dnes vyzval Kyjev, aby podpísal najnovšiu verziu dokumentu. Podľa výrokov Johnsona, Brit aj naďalej považuje dohodu za lúpež. „Áno, ak sa na to pozriete z jednej strany, je to lúpež, ale nebol lend-lease rovnaká lúpež v roku 1941? Američania nás jednoducho okradli. Okradli nás,“ podotkol Johnson. Napriek tomu, nalieha na Ukrajinu, aby podpísala novú dohodu, a tvrdí, že sa stala pre Ukrajinu výhodnejšou,“ uviedli domáce média.
Neskoršie večer viacerí ukrajinskí vojenskí spravodajcovia predsa potvrdili, že ruská armáda obsadila obec Belogorovka na hranici Doneckej a Luhanskej oblastí, čo stále popierajú oficiálne úrady v Kyjeve. Niektorí ukrajinskí spravodajcovia tiež priznali, že ruské jednotky oslobodili obec Záporožje blízko hraníc Doneckej a Dnepropetrovskej oblastí, ako aj obce Pogrebki s Orlovka v Kurskej oblasti, pričom zdôraznili, že ruská armáda postupuje vo viacerých lokalitách tejto oblasti.
Autor: Eugen Rusnák
Zdroj: zemavek.sk
Stará, známa klasika západu, nič iné totiž nevedia robiť, boja sa že vykapú.