Historické stretnutie ruskej a americkej delegácie v Rijáde, na ktorom sa zúčastnili dvaja ministri zahraničných vecí Lavrov a Rubio, uzatvára tri roky šialenstva. Je to len prvý krok: aj keď summit trval viac ako štyri hodiny, začal proces, ktorého načasovanie je neisté, ale zostáva historickým.
Hádavý pohľad európskych elít
Hádaví európski lídri, ktorých v Paríži zhromaždil hašterivý Macron, sa márne pokúšali zabrániť stretnutiu medzi oboma mocnosťami a dokonca ani ich ochota pokračovať v konflikte pomocou triku rozmiestnenia európskych intervenčných síl na Ukrajine na zaručenie mieru nemá veľa vyhliadok.
Krajinou, ktorá sa v tomto smere snažila vynútiť ruku viac ako ostatné, bola Veľká Británia, ale po tom, čo Poľsko a Nemecko návrh odmietli, musela obmedziť hazard, pričom Starmer musel priznať, že plán nie je realizovateľný bez bezpečnostných záruk zo strany Spojených štátov, čo nepríde.
Ale aj keby dorazili, stojí za to pripomenúť, že už teraz nie je vôbec isté, či by sa v minulosti Spojené štáty cítili viazané článkom 5 NATO. Vzhľadom na sklon Washingtonu porušovať zmluvy si možno predstaviť, akú hodnotu má článok 5 alebo nejaká iná bezpečnostná záruka pre Ameriku, vedenú prezidentom, ktorý chce zmenšiť, ak nie zrušiť NATO a chce zmierenie s Moskvou za každú cenu.
Možnosť nasadenia európskych jednotiek na Ukrajine je neistá, ak nie zrušená, ale možnosť sabotáže mieru s niekoľkými zvratmi zostáva: ukrajinská rozviedka vďaka britskej podpore ukázala, že môže zasadiť prekvapivé údery, ako napríklad útok na prístav v Sevastopole alebo sabotáž Kerčského mosta alebo iné a oveľa temnejšie. Je však naozaj ťažké zastaviť povodňovú vln, prichádzajúcu spoza Atlantiku ohňostrojom, aj keď veľkého rozsahu.
Otázkou zostáva, prečo je Európa taká nepriateľská voči ukrajinskému mieru, otázka, ktorá sa stáva ešte naliehavejšou, ak si uvedomíme, že na začiatku konfliktu, ako v tom čase pripomenul izraelský prezident Naftali Bennett, Francúzsko aj Nemecko privítali jeho iniciatívu na zmiernenie napätia s „pragmatizmom“,
t. j. pozitívne, sa zrútila kvôli „nie“ anglosaských krajín. Sklon, ktorý dva vedúce štáty Európskej únie preukázali pri iných príležitostiach v pokračovaní vojny (napríklad vo februári 2023).
Problémom pre Francúzsko a Nemecko, prinajmenšom pre toto Francúzsko a toto Nemecko (to druhé pôjde čoskoro do volieb), a ktorý ich núti zbližovať sa s medzinárodnými sférami, odsúdenými na nekonečné vojny, je strach elít z vetra zmeny, ktorý z Ameriky fúka čoraz silnejšie.
Druhá americká revolúcia
Spojené štáty zažívajú nepopierateľný revolučný moment, ktorý ohromuje nielen predchádzajúce západné elity s európskym vedením, podriadeným americkej jednostrannej demokratickej a republikánskej (pred MAGA), ale aj celý systém moci, ktorý vybudovali.
Nie je to len otázka geopolitiky, teda nezvratného konca americkej unipolarity, v ktorej európske vedenie, hoci iba ako otrok, zohralo prominentnú úloh (na spôsob vysokých úradníkov.
Je to však aj koniec finančného systému, v ktorom bola politika neodvolateľne podriadená fintechu. Môže sa to zdať otrasné, ak sa pozriete na fotografie generálnych riaditeľov Big Tech, ktorí tlieskajú novému cisárovi a prvotnej úlohe, ktorú Elon Musk prevzal v impériu.
Namiesto toho sa deje toto: hoci Big Tech zostáva chrbtovou kosťou imperiálneho mocenského systému, čo je úloha, ktorú nemožno odvolať, faktom zostáva, že politika sa vrátila do centra pozornosti. Generálni riaditelia Big Tech, prítomní na Trumpovej inaugurácii, neboli protagonistami ako zvyčajne, ale pobozkali cisárovu papuču. A konkrétne Musk sa pohybuje v prvom rade ako politik, ako škrabák, ktorý používa slovo, ktoré sa nepáči, ale dáva myšlienku, namiesto toho, aby hral inú úlohu.
Je to Trump a jeho administratíva, ktorí sa rozhodnú uzavrieť mier s Ruskom; je to Trump, kto posiela Witkoffa, aby bol sprostredkovateľom na Blízkom východe; je to Vance, kto prichádza do Európy, aby porazil trasúce sa figuríny EÚ. A to proti tlaku amerického vojensko-priemyselného aparátu, ktorý vidí zmenšenie svojej úlohy spolu s úlohou Fintechu, s ktorým je spojený nespomínateľnými väzbami, navyše Trump chce znížiť financovanie Pentagonu na polovicu…
Veľké financie a Musk
Veľké financie sa chvejú, pričom Musk a jeho dóža sa pozrú na účty Federálneho rezervného systému a zistia, že 4,7 bilióna dolárov nie sú v súvahe sledovaných, zistenie, že sociálne zabezpečenie USA poskytlo dávky 395 miliónom ľudí napriek tomu, že populácia USA predstavuje približne 330 miliónov jednotlivcov (s miliónmi príjemcov starších ako 120 rokov, vrátane jedného vo veku od 360 do 369 rokov… Musk nie je spokojný, chce zistiť, či Fort Knox skutočne vlastní deklarovanú zlatú rezervu. A to sme len na začiatku.
Možno si predstaviť paniku veľkých príjemcov globálneho finančného systému a mnohých lokajov, politikov a novinárov, ktorých platili tvárou v tvár podobným iniciatívam, ktorí by v minulosti videli, ako sliediči v službe vydržia krátky čas. Táto revolúcia sa pravdepodobne rozšíri aj do Európy, len si predstavte, čo by sa stalo, keby sa napríklad zistil nedostatok zlatých rezerv vo Fort Knox (ktorý tiež drží zlato z talianskych rezerv).
Samozrejme, turbo-fintech na čele s Muskom presadzuje digitálne meny, toto je tiež druhý koniec tejto vojny, ale meny už žijú na virtuálnom, zmenilo by to len fasádu a pánov virtuálneho sveta, ktorými už možno nebudú Rothschildovci, Rockefellerovci a Warburgovci, ale ďalší.
Ale toto je iný príbeh a je to možná budúcnosť. Je dôležité zdôrazniť, že táto revolúcia riskuje urýchlenie skutočného predchádzajúceho západného systému moci – toho, ktorý bol skrytý za divadlom zjavnej moci.
A tejto zmeny sa starí majstri obávajú najviac, stačí sa pozrieť na volanie do zbrane tohto systému. Chvejú sa, sprisahajú preto, že po prvýkrát po desaťročiach sa obávajú, že stratia absolútne prvenstvo, ktoré získali vďaka unipolarite a nekonečným vojnám.
Piccole Note
Preklad: Dana Bystrická
