Spojené štáty, Čína a Rusko sa približujú k novej Jalte. Odpor Európy a veľkých financií sa odtrhol od troch mocností

„Nie je žiadnym tajomstvom, že Ukrajina je len zámienkou, aj keď veľmi dôležitou, pre dialóg medzi Washingtonom a Moskvou. V skutočnosti sa o otázke celého budúceho svetového poriadku rozhoduje tu a teraz. Tri superveľmoci sa snažia vybudovať „novú Jaltu“: Rusko, Čína a Spojené štáty.“  To je skutočný problém Európy a predovšetkým Veľkej Británie, ktorá stojí za svalnatou pózou kontinentu, pretože nová Jalta nepočíta s prítomnosťou Churchilla ani žiadneho iného európskeho predstaviteľa.

Hystéria Európy

Európa je veľkým porazeným v tejto zástupnej vojne proti Rusku (ako ju definoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio), pretože tým, že sa bezpodmienečne pripojila k rozbehnutému vlaku liberálnych neokonzervatívcov, pričom jej elity boli presvedčené týmito americkými kruhmi, že Rusko utrpí strategickú porážku, vyšla zničená.

Teraz, keď stále poslúcha tých istých zámorských pánov, ktorí sa stavajú proti Trumpovi, sa snaží nájsť úlohu, ktorú jej porážka odopiera. Nereálny program, ReaArm Europe, spustený Ursulou von der Leyen, ktorý by okrem opätovného naštartovania úlohy Európy mal teoreticky slúžiť aj na obnovenie „pohody“ priemyslu starého kontinentu, hlavne Nemecka, zdevastovaného protiruskými sankciami, sabotážou Nord Stream 2 a proukrajinskými investíciami.

Autoritárske posuny

Okrem mnohých otázok, ktoré táto svalnatá póza nevyhnutne vyvoláva, treba zdôrazniť, že tento zlomový bod dopĺňa deformáciu európskeho spoločenstva, ktorú si predstavovali otcovia zakladatelia.

Spoločenstvo európskych krajín už utrpelo zranenia v dôsledku marginalizácie politiky finančnej oligarchie, ktorá sa stala skutočným dominom kontinentálneho nadnárodného orgánu.

Teraz niekoľkonásobná trhlina, ktorá robí zo spoločenstva krajín pôvodne zrodených na to, aby sa vyhli vojne v Európe a vo svete vďaka svojej úlohe mosta medzi Východom a Západom, vytvorila monštrum, ktoré chce ovládať SILU ako jediný nástroj sebapotvrdenia. Časy, keď Európska únia získala Nobelovu cenu za mier, sú vzdialené a zabudnuté.

Nemali by sme zabúdať ani na ďalšiu radikálnu zmenu v EÚ, ktorá penalizuje skupinu krajín, ktoré sa zjednotili, aby bránili svoje slobody a vyhli sa návratu do tyranie, návratu do temných čias autokracie, ako je zrejmé v prípade Rumunska, keď sa politik, proti ktorému sa postavili európske „elity“, Călin Georgescu, nemôže zúčastniť na demokratickom procese volieb, pričom jeho súčasná podpora obyvateľstva predstavuje 45 %.

Na druhej strane je príznačné, že rumunský prevrat prichádza, určite nie náhodou, v spojení s oznámením programu ReaArm Europe, o ktorom komisárka Ursula vyhlásila, že sa nebude uplatňovať hlasovaním Európskeho parlamentu, ale zavedením zhora s použitím článku 122 Zmluvy o fungovaní Únie. Je to dosť zjavná a nebezpečná dynamika najmä preto, že existuje len málo hlasov na ochranu zostávajúcich demokratických slobôd.

Bitka o financie

Medzi dôvodmi kolektívnej hystérie, ktorej korisťou sú európske elity, by sa nemalo zabúdať ani na rozhodujúci faktor: s Trumpovou revolúciou sa politika vrátila, aby si nárokovala svoje miesto na tróne impéria. Ak bol stret medzi Východom a Západom tiež stretom na tejto úrovni, keďže v Rusku a Číne majú veľké financie podriadenú úlohu politike, teraz sa tento stret odohráva v samom srdci západnej ríše.

Financie, doteraz absolútny pán osudu Impéria, sa cítia byť spochybnené. Nielen v Amerike, kde sú povolané pobozkať cisárovu papuču – zatiaľ čo predtým to bol na celom Západe presný opak.

Z tohto pohľadu sa skutočnosť, že muž veľkých financií ako Mark Carney bol zvolený za budúceho lídra Liberálnej strany Kanady a stal sa nástupcom odstupujúceho Justina Trudeaua, javí viac ako symbolická, keďže mu bola zverená úloha viesť súboj s Trumpom o osude jeho krajiny aj mimo nej.

Liberáli Carneymu dvoria už viac ako desať rokov a kanadským premiérom sa stal bez toho, aby mal kreslo v parlamente. Jeho kariéra bola svetobežnícka. Strávil 13 rokov prácou pre Goldman Sachs, cestoval medzi kanceláriami firmy v Londýne, Tokiu, New Yorku a Toronte podľa profilu Bank of Canada, do ktorej nastúpil v roku 2003. Darilo sa mu natoľko, že keď skončil svoje päťročné funkčné obdobie, Bank of England ho vybrala za guvernéra – prvého nebritského človeka na tejto pozícii. V roku 2008 pôsobil ako guvernér kanadskej centrálnej banky. Svoju kariéru vo financiách ukončil ako predseda Rady pre finančnú stabilitu G20. Niektorí odborníci sa domnievajú, že Carneyho pozadie by ho mohlo urobiť jedinečným pre svoju funkciu, keďže Kanada zápasí so zhoršenými vzťahmi s USA a eskalujúcou obchodnou vojnou. Odkedy boli minulý mesiac oznámené 25% americké clá na Kanadu, Carney je otvoreným zástancom odvetných ciel dolár za dolár a vyhlásil, že „V obchode ako v hokeji Kanada vyhrá.“

Nová Jalta, ak bude, bude vytvorená politikou – Nový svetový poriadok, ktorý by mal nahradiť katastrofický „poriadok“, ktorý nám dali veľké financie v unipolárnom momente po roku 1989: globalizácia a všetky jej hanebné deriváty a v neposlednom rade nekonečné vojny, ktorých ikonickým symbolom je ukrajinský konflikt.

Piccole Note

Preklad: Dana Bystrická