Viac peňazí na obranu, viac vojakov: Na summite v Haagu chce NATO stanoviť ambiciózne ciele. Čo to znamená pre nemeckú armádu, Bundeswehr?
Ešte pred začiatkom summitu NATO v utorok 24. v Haagu je jedna vec jasná: ambiciózne ciele aliancie budú klásť na Nemecko veľké požiadavky. Je pravda, že kancelár Friedrich Merz oznámil, že poskytne všetky potrebné finančné prostriedky na to, aby sa Bundeswehr stal najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe. Nové ciele NATO sú však ambiciózne: plánom je, aby členské štáty vynaložili 5 % svojej ekonomickej produkcie na obranu. Doteraz to boli 2 % – čo je to, čo Nemecko v súčasnosti vynakladá na obranu.
Bol to americký prezident Donald Trump, kto ako prvý navrhol cieľ 5 %. Vyhrážal sa spojencom Európy v NATO a povedal, že ak budú naďalej platiť tak málo ako doteraz, USA odmietnu poskytnúť pomoc. V skutočnosti v roku 2024 samotné USA pokryli dve tretiny výdavkov na obranu všetkých členských štátov NATO.
V mnohých európskych krajinách sa Trumpova požiadavka stretla so skepticizmom a mnohí uviedli, že 5 % je príliš vysoká. V roku 2024 boli niektoré krajiny ďaleko od splnenia cieľa 2 %. Niekoľko dní pred summitom generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že celá aliancia NATO splní cieľ 2 % do roku 2025.
To však má byť len prvý krok k ešte vyšším výdavkom. Na samite v Haagu sa majú oznámiť nové usmernenia vo výške 5 %. Nemecká vláda tiež podporuje číslo, ktoré navrhuje Rutte: 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) sa má minúť na obranu a 1,5 % na infraštruktúru, ktorá môže byť relevantná aj pre obranu. To môže zahŕňať železnice, mosty alebo prístavy. Celkovo 5 % sa má dosiahnuť do roku 2032.
Polovica federálneho rozpočtu na obranu?
Pre Nemecko a jeho silnú ekonomiku by to bola obrovská suma, ktorá sa odhaduje na 225 miliárd eur ročne. Minulý rok bol celkový federálny rozpočet 476 miliárd eur.
Kancelár Merz zdôraznil, že pokračujúci rozvoj vojenských spôsobilostí je najvyššou prioritou.
Nie všetci v jeho koaličnej vláde sú však presvedčení. „Myslíme si, že je iracionálne stanoviť percento HDP na vojenské výdavky,“ napísala skupina ľavicových členov SPD vo svojom programe o mierových operáciách v Európe. Uviedli, že na to neexistuje „žiadne bezpečnostno-politické opodstatnenie“. Časti opozície túto myšlienku tiež ostro kritizovali.
Čo to znamená pre Bundeswehr?
Okrem financií sa summit NATO zameria aj na vojenské spôsobilosti. V Európe sú potrebné ďalšie jednotky, a to ako demonštrácia sily voči Rusku, tak aj v reakcii na oznámenie prezidenta Trumpa, že má v úmysle znížiť prítomnosť USA v Európe.
Čo to znamená pre nemecké ozbrojené sily? Minister obrany Boris Pistorius vysvetlil začiatkom júna v Bruseli, že je potrebných 50 000 až 60 000 ďalších vojakov.
Ministri obrany NATO si prvýkrát stanovili nové ciele v oblasti spôsobilostí aliancie na svojom júnovom stretnutí. Hoci sú podrobnosti dôverné, Pistorius oznámil plány na vytvorenie a kompletné vybavenie nových veľkých vojenských jednotiek. „Bude to rozsiahly projekt,“ povedal. Diskutuje sa o piatich až siedmich nových brigádach, každá s 5 000 vojakmi, tankami, delostrelectvom a súvisiacou logistikou.
Povinná vojenská služba?
Ako plánuje nemecká armáda v nasledujúcich rokoch naverbovať desaťtisíce ďalších profesionálnych vojakov, zostáva zatiaľ nejasné. V súčasnosti má približne 182 000 vojakov a aktívne verbuje nový personál. „V súčasnosti máme dobrý počet zamestnancov, dobré náborové čísla a dobrý počet uchádzačov. To je povzbudivé,“ povedal začiatkom júna hovorca ministerstva obrany. V posledných rokoch počet vojakov klesal napriek všetkému úsiliu o nábor.
Branná povinnosť, ktorá bola v Nemecku pozastavená v roku 2011, by mohla byť účinným prostriedkom na nábor personálu. Zatiaľ sa neplánuje jej obnovenie. Na tom sa dohodli vládni koaliční partneri. „Vytvárame novú, atraktívnu vojenskú službu, ktorá bude spočiatku založená na dobrovoľnom nástupe,“ uvádza sa v koaličnej dohode. Slovo „branná povinnosť“ sa v nej neobjavuje.
Vzhľadom na zvýšené požiadavky NATO sa v rámci konzervatívnych koaličných partnerov, Kresťanských demokratov (CDU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU), ozývajú silnejšie výzvy na začatie príprav na znovuzavedenie povinnej vojenskej služby. Kancelár Friedrich Merz však váha. Zatiaľ zostáva v platnosti dohoda v koaličnej zmluve. „Budeme musieť dôkladne preskúmať, či sú programy na zvýšenie atraktivity a dobrovoľnícka služba postačujúce. Ak dobrovoľnícka služba nebude postačovať, budeme musieť veľmi skoro prediskutovať ďalšie kroky,“ uvádza sa v správe.
V tomto ohľade sú Merz a jeho minister obrany Pistorius na rovnakej vlne. Pistorius zdôrazňuje, že „branná povinnosť nám v súčasnosti nie je užitočná, pretože nám chýba dostatok kasární a výcvikových zariadení. Preto sa tieto kapacity musia rozšíriť. Dovtedy zostane dobrovoľnícka služba v platnosti.“
Možné stiahnutie amerických jednotiek
Bezpečnostná expertka Matle je skeptická, či by plán dobrovoľnej vojenskej služby mohol dlhodobo fungovať. „Zrušia ho pomerne rýchlo,“ predpovedala. Najmä preto, že tlak na Nemecko by mohol opäť narásť, ak USA skutočne stiahnu svoje jednotky z Európy.
Trumpova administratíva už oznámila svoj zámer tak urobiť. Podrobnejšie informácie o tom sa neočakávajú skôr ako po summite NATO. Matlé má podozrenie, že karty by sa potom mohli opäť premiešať. „Európania vrátane Nemecka by potom stáli pred otázkou, ako to vynahradiť.“ Verí však, že aj keby to znamenalo, že v Európe bude potrebných ešte viac vojakov, „nie je veľmi pravdepodobné, že Nemecko bude schopné v najbližších rokoch výrazne zvýšiť počet svojich vojakov.“
DW
Preklad: Dana Bystrická
