Ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšieho polnočného stretnutia s medzinárodnými tlačovými agentúrami povedal, že je otvorený rozhovoru s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ako aj stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Putin hovoril o celom rade záležitostí vrátane toho, čo nazval riešením vojny na Ukrajine a nedávnych nepriateľských akciách medzi Izraelom a Iránom.
Ruský líder povedal, že ak by mu Fridrich Merz zavolal a chcel by hovoriť, prijme hovor. „Sme tomu vždy otvorení,“ povedal Putin pre nemeckú tlačovú agentúru DPA.
Putin však povedal, že nepovažuje Nemecko za neutrálne, pretože je na strane Ukrajiny, dodáva krajine tanky a zúčastňuje sa tak na nepriateľských akciách, preto nie je sprostredkovateľom. Boli to prvé Putinove verejné komentáre o nemeckom kancelárovi od mája, keď Merz nastúpil do funkcie.
Vladimír Putin takisto zopakoval, že Nemecko sa stane priamym účastníkom konfliktu na Ukrajine, ak dodá Kyjevu riadené strely Taurus. Povedal, že aj keby boli rakety dodané, nezastavia ruské sily v postupe pozdĺž celej ukrajinskej frontovej línie.
Ruský prezident tiež povedal, že je pripravený stretnúť sa so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským v „záverečnej fáze“ rokovaní.
„Som dokonca pripravený sa s ním stretnúť, ale len ak to bude nejaká záverečná fáza,“ povedal. Zopakoval svoje tvrdenie, že Zelenskyj stratil legitimitu, keď sa jeho funkčné obdobie skončilo minulý rok. Ukrajina a jej spojenci tieto obvinenia odmietli, keďže ukrajinský zákon zakazuje voľby počas vojny. „Sme pripravení na vecné rozhovory o princípoch urovnania,“ povedal Putin.
Poznamenal, že predchádzajúce kolo rozhovorov vydláždilo cestu k výmene väzňov a tiel padlých vojakov.
Putin potvrdil, že dohoda medzi Iránom a Izraelom je možná.
Ponúkol, že bude sprostredkovateľom ukončenia konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Navrhol, že Moskva by mohla rokovať o urovnaní, ktoré by Teheránu umožnilo realizovať mierový jadrový program a zároveň riešiť izraelské bezpečnostné obavy.
Putin povedal, že súhlasí s návrhmi Moskvy s Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi.
Trump zatiaľ odmietol, aby Rusko zohrávalo úlohu v mediácii. Moskva a Teherán majú úzke ekonomické a politické väzby. Zmena režimu v Iráne, ktorú požaduje Izrael, by pravdepodobne výrazne oslabila vplyv Ruska v regióne najmä po decembrovom zosadení ruského spojenca Bašára Asada v Sýrii.
Putin uznal, že ide o „chúlostivú otázku“, ale dodal, že „podľa môjho názoru by sa dalo nájsť riešenie“.
Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, Putin odmietol odpovedať so slovami: „O takejto možnosti ani nechcem diskutovať.“
DW
Preklad: Dana Bystrická
ao čom by sa asi tak bavil s tymi fašistami