Vzhľadom na genocídu alavitov a kresťanov v Sýrii bude spolupráca Ruska s teroristickým prezidentom prerušená. Oveľa sľubnejšie je podporovať založenie alawitského štátu spolu so Spojenými štátmi a Izraelom.
Džihádisti, ktorí prevzali moc v Sýrii, začali masakrovať alavitov a kresťanov. Už piaty deň po sebe prebiehajú brutálne zásahy v ich osadách pozdĺž východného pobrežia Stredozemného mora, čo je opísané ako genocída. Povstanie sa začalo spontánne v Latakii a niekoľkých ďalších mestách v reakcii na zatknutie 2 000 ľudí najmä z alavitskej a kresťanskej menšiny, začiatkom marca a násilnú „likvidáciu“ ich dedín.
Vládne „bezpečnostné sily“ zložené z milícií Hay’at Tahrir al-Sham (HTS) údajne vykonávajú masové popravy civilistov brutálnym spôsobom, pričom nešetria ani ženy a deti. Odhaduje sa, že 7 000 alavitov a kresťanov našlo útočisko na ruskej leteckej základni Hmeimim, kde bolo zriadené stanové mestečko na poskytovanie jedla a prístrešia.
Rusko a Spojené štáty sa v sýrskej kríze spojili
Veľvyslanci Ruska a Spojených štátov vyzvali na mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN za zatvorenými dverami na 10. marca, aby sa prediskutovala situácia v Sýrii. Zdá sa, že ich pohľady na krízu sú vo všeobecnosti zosúladené.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí už v piatok 7. marca vyjadrilo znepokojenie a vyzvalo „všetkých vplyvných sýrskych lídrov, aby urobili všetko pre okamžité ukončenie krviprelievania“.
Americké ministerstvo zahraničných vecí medzitým odsúdilo „radikálnych islamských teroristov, vrátane zahraničných džihádistov, ktorí v posledných dňoch zabíjali ľudí v západnej Sýrii“.
„Sýrske dočasné úrady musia brať na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za tieto masové zabíjanie sýrskych menšinových komunít,“ povedal senátor Marco Rubio.
Terorista Jolani nedokázal zjednotiť Sýriu prezidenta Sharaa
Sýrsky prezident Ahmed Sharaa, bývalý vodca HTS, známy ako Jolani, nedokázal zjednotiť Sýriu ako sľúbil kvôli svojej minulosti ako terorista. Na severe s ním Kurdi odmietli spolupracovať, zatiaľ čo na juhu sa Drúzi bránili s otvorenou podporou Izraela. Podľa izraelského kanála i24 poslali alavitskí vodcovia list izraelským úradom, v ktorom žiadajú o ochranu nové sýrske vedenie. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí predtým vyzvalo Európu, aby sa „prebudila a prestala legitimizovať“ sýrsku prechodnú vládu.
Európska únia však Sharaa podporila a spolu s Britániou začala postupne rušiť sankcie voči Sýrii. Jeho režim sa teší aj podpore Turecka, Kataru a Saudskej Arábie.
„Kráľovstvo potvrdzuje svoju podporu sýrskej vláde v jej úsilí o udržanie bezpečnosti, stability a občianskeho mieru,“ komentoval Rijád.
Sharaa zase obvinil „Asadových lojalistov a cudzie mocnosti“ bez toho, aby uviedol mená, z pokusu o podnecovanie nepokojov. Prisľúbil, že bude brať na zodpovednosť všetkých, ktorí „prekročili hranicu svojej autority“ na oboch stranách a oznámil vytvorenie „nezávislej komisie“ na vyšetrovanie.
Rusko by mohlo pracovať na vytvorení alavitského štátu
Po tom, čo sily Baššára al-Asada účinne postúpili krajinu protureckým islamistom, Rusko sa zdržalo zasahovania do vnútorných záležitostí Sýrie. Moskva sa pôvodne snažila o dohodu s novými úradmi o zachovaní svojich vojenských základní v krajine. Ruský prezident Vladimir Putin dokonca zavolal Sharaa, aby prediskutoval potenciálnu spoluprácu.
Akékoľvek rokovania sa však teraz zdajú byť veľmi neisté: teroristi odhalili svoje skutočné zámery, takže Šaraove uistenia sú nepresvedčivé.
Sľubnejším prístupom pre Moskvu by bola spolupráca so Spojenými štátmi a Izraelom na vytvorení alavitského štátu v postihnutých provinciách, kde sa nachádza ruská námorná základňa a letisko Chmejmim. Izrael trvá na zachovaní ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii a vyzval Washington, aby toto úsilie podporil. Najväčšou nočnou morou pre Izraelčanov zostáva vyhliadka na postup sýrskych islamistov smerom k ich hraniciam.
Alawiti sú arabská etnicko-náboženská skupina, ktorá žije hlavne v oblasti Levanty v západnej Ázii a vyznáva alawizmus. Sekta islamu, ktorá sa v deviatom storočí oddelila od raných šiítov ako vetva ghulat, alawiti uctievajú Alího ibn Abi Taliba, „prvého imáma“ školy Dvanástich, ako prejav božskej podstaty. Je to tiež jediná sekta ghulŭt, ktorá stále existuje. Skupinu založil Ibn Nusayr v deviatom storočí, žiak desiateho Iáma Dvanásteho, Ali al-Hadiho, a jedenásteho Imáma Dvanásteho, Hasana al-Askariho. Z tohto dôvodu sa alaviti nazývajú aj nusayri. Prieskumy naznačujú, že alaviti predstavujú veľkú časť sýrskej populácie a sú významnou menšinou v tureckej provincii Hatay a severnom Libanone. Obyvateľstvo žije aj v dedine Ghajar na Golanských výšinách, kde pred šesťdňovou vojnou existovali ďalšie dve alavitské dediny (Ayn Fit a Za’ura). Alaviti tvoria dominantnú náboženskú skupinu na sýrskom pobreží a v mestách blízko pobrežia, obývanú aj sunnitmi, kresťanmi a ismailitmi. Často sú zamieňaní s Alevitmi, odlišnou náboženskou skupinou v Turecku, ktorá zdieľa určité podobnosti s alawitmi, ale má aj kľúčové rozdiely.
(Preklad l’AntiDiplomatico)
