Hlavné oznámenie Trumpovho vyslanca obmedzuje strategické plány európskych lídrov, zatiaľ čo Rusko, Turecko a Spojené štáty rozhodujú o druhom kole rozhovorov. Ukrajina nebude mať inú možnosť, ako sa prispôsobi.ť
Plán NATO expandovať na východ na úkor ruského sveta nebude pokračovať. Americký generál Keith Kellogg, osobitný vyslanec Bieleho domu pre Ukrajinu, povedal pre ABC:
“Členstvo Ukrajiny v NATO nie je pre nás otázne. Nie sme jedinou krajinou, ktorá si to myslí. Môžem vymenovať najmenej štyri krajiny NATO, ktoré majú tiež pochybnosti. Ale konsenzus všetkých 32 krajín NATO je potrebný na to, aby sa ktokoľvek mohol pripojiť.“
Potvrdzuje tiež, že je to jeden z bodov, ktoré Moskva požaduje v rokovaniach.
“A nehovoria len o Ukrajine, ale aj o Gruzínsku a Moldavsku. Hovoríme: „Dobre, vo všeobecnosti môžeme zabrániť rozšíreniu NATO za vaše hranice.“ Je to otázka bezpečnosti,“ dodal.
Je to skutočný zlomový bod, ktorý ukončuje takmer dvadsať rokov politiky proti Moskve. Bohužiaľ, prišlo to až po štátnom prevrate, vyčistení nacistov na Ukrajine a v Pobaltí, prenasledovaní komunistov a antifašistov, legitimizácii cenzúry informácií, ktoré nie sú v súlade s Washingtonom, a predovšetkým po státisícoch mŕtvych.
Pred niekoľkými dňai agentúra Reuters „odhalila“, že medzi podmienkami, stanovenými ruským prezidentom na ukončenie vojny na Ukrajine, je žiadosť, aby sa západní lídri písomne zaviazali zastaviť rozširovanie NATO na východ a zrušiť časť sankcií voči Rusku.
Kelloggovo posolstvo nie je adresované Kremľu. Ruská strana „hovorí“ s prezidentom Donaldom Trumpom a jeho osobitným vyslancom Stevom Witkoffom. Kellogg má na starosti rokovania s Ukrajinou podľa dvojkoľajovej schémy vyjednávania. A posolstvo je adresované práve ukrajinskej strane: je to definitívne zastavenie žiadosti o členstvo v NATO ako základnej záruky bezpečnosti.
Strategické víťazstvo Vladimíra Putina je na obzore prostredníctvom rokovaní.
Tlak na rokovania v Istanbule
Kellogg vyzval Ukrajinu, aby ustúpila ponuke Kremľa a zúčastnila sa druhého kola rozhovorov 2. júna v Istanbule. Návrh prišiel vo štvrtok ráno od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova po návšteve tureckého ministra zahraničných vecí Fidana v Moskve a telefonickom rozhovore s jeho americkým náprotivkom Marcom Rubiom.
Turecký prezident Erdogan silne podporil ruskú iniciatívu a zahnal do kúta Ukrajincov, ktorí dúfali v „západnejšiu“ tézu, ako je Vatikán alebo Švajčiarsko. Terazto budú musieť akceptovať napriek tomu, že Moskva nesúhlasila so žiadosťou o doručenie Kyjevu alebo Washingtonu memoranda o dohode o ukončení vojny.
“Hovoril som s Rustemom Umerovom, ktorý povedie delegáciu na nadchádzajúce rokovania v Istanbule, ktorý tiež ešte nevidel ruské memorandum. Vždy vás varujem: nehovorte veci, ktoré by vás mohli prinútiť myslieť si, že sa neukážete. Musíte ukázať, že to myslíte vážne,“ povedal Kellogg.
Trump dal Putinovi súhlas a dal Putinovi dva týždne na to, aby ukázal, „že neoklame“ Biely dom. Je to už tretíkrát za mesiac, čo urobil rovnaký „ústupok“.
Preťahovanie lanom kvôli memorandu
Ruská strana v Istanbule doručí ukrajinskej delegácii návrh memoranda s ruskými podmienkami a návrhmi na prekonanie krízy. Na Kelloggovu žiadosť, aby si dokument mohol nahliadnuť pred druhým kolom rozhovorov, Lavrovova hovorkyňa Maria Zacharovová odpovedala:
“Rusko si nie je vedomé údajného prenosu ukrajinských „podmienok“ na dohodu na Spojené štáty,“ pričom zdôraznila, že rokovania budú prebiehať výlučne medzi oboma stranami bez sprostredkovania iných štátov.
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov vo štvrtok oznámil, že „dokument, odrážajúci ukrajinskú pozíciu, už doručil vedúcemu ruskej delegácie Vladimirovi Medinskému. Podľa ukrajinských zahraničných spravodajských služieb Moskva nechce svoje požiadavky splniť vopred, pretože sú nereálne. Kremeľ však označil tvrdenie ukrajinského náprotivku za „nekonštruktívne.”
Dokument bude podľa Peskova doručený do Istanbulu, aby rokovania prebiehali pri stoloch a nie v médiách. Stručne povedané, Rusi chcú zabrániť akémukoľvek vonkajšiemu zasahovaniu do procesu rokovaní.
Prítomnosť „ochotných“
Rozhodnutie o mieste, dátume a spôsoboch rokovaní krátkou cestou prijala Moskva a schválili ho Spojené štáty spolu s ostatnými hlavnými aktérmi. Ukrajina a „ochotní“ sa budú musieť prispôsobiť.
Podľa informácií pošlú Anglicko, Francúzsko a Nemecko zastúpenie do Istanbulu. Nie je jasné, či budú prítomné aj Spojené štáty americké.
Postoj Ruska k účasti európskych lídrov na mierovom procese Zacharovová vyjadrila slovami: môžu si nájsť miesto pod rokovacím stolom.
Vojna medzitým pokračuje
Veľvyslanec pri OSN Nebenzia dal jasne najavo, že Ukrajina stojí pred voľbou: buď mier v dôsledku rokovaní alebo nevyhnutná porážka na bojisku. To neznamená okamžité zastavenie bojov.
Počas prvého rozhovoru Medinský povedal, že v histórii idú vojna a rokovania ruka v ruke. Moskva priniesla k rokovaciemu stolu vojenské výsledky. Prímerie, ktoré požaduje Kyjev, je preto neprípustným návrhom.
V dôsledku toho Ukrajina už niekoľko dní vykonáva masívne útoky dronov hlboko na ruské územie, na ktoré ruské sily odpovedajú masívnymi odvetnými leteckými útokmi pomocou dronov, rakiet a stíhačiek.
Podľa denníka New York Times Rusko tento mesiac postupuje najrýchlejším tempom od novembra 2024, pričom v máji zdolalo v priemere 14 km denne. Väčšina obsadených území sa nachádza v Doneckej oblasti, kde sa ruským jednotkám podarilo prelomiť obranu medzi Pokrovskom a Toreckom. Okrem toho otvorili nový front v Sumskej oblasti a sústredili asi 50 tisíc vojakov pri Charkove.
Dobývanie území v iných regiónoch by mohlo slúžiť na vyjednávanie o stiahnutí ukrajinských vojsk aspoň z Donecka alebo Luhanska, prípadne na vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž hranice.
Žiadne sankcie ani iné nepriateľské opatrenia nevrátia Rusko ani o centimeter späť, ani nedosiahnu svoje strategické ciele diplomaciou alebo vojenskou silou.
Expanzia NATO na východ
Kremeľ od začiatku tvrdil, že strategickým cieľom špeciálnej operácie je zastaviť expanziu NATO na východ. Proces sa začal bezprostredne po rozpade sovietskeho bloku napriek ústnym zárukám, ktoré Západ dal Gorbačovovi a Jeľcinovi v roku 1991.
So zmiznutím svojho historického nepriateľa – komunizmu – NATO namiesto rozpustenia zmenilo svoju stratégiu zadržiavania na ústup. Súčasťou transatlantickej zmluvy sa postupne stali nielen krajiny Varšavskej zmluvy, ale aj bývalé ZSSR. Západ priviedol svoje vojská k bránam Petrohradu.
Ukrajina je od získania nezávislosti členom Rady pre severoatlantickú spoluprácu (1991) a programu Partnerstvo za mier (1994). K zrýchleniu došlo po oranžovej revolúcii v roku 2004.
Prísľub rýchleho vstupu do NATO bol dedičstvom G. W. Busha na konci jeho druhého funkčného obdobia. Nestačilo zničiť a priniesť chaos na Blízky východ a do Afganistanu, neokonzervatívci museli zasiať semená nezhody budúcej vojny, možno svetovej vojny, pre triumf nového amerického storočia.
Na summite v Bukurešti 2. apríla 2008 dostala Ukrajina prísľub budúceho členstva v NATO po Juščenkovej žiadosti, ktorú podporila Bushova administratíva:
„Samozrejme, podporujeme, podporovali a budeme naďalej podporovať transatlantické ambície Ukrajiny. A samozrejme, pozícia USA k MAP bola veľmi jasná,” povedala vtedajšia ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová na jeseň 2008.
Napriek varovaniu bývalého prezidenta Medvedeva, že vstup Ukrajiny do NATO bude predstavovať problém pre bezpečnostnú architektúru kontinentu, proces pokračoval. Priečne ho podporovali obaja kandidáti na budúce prezidentské voľby, Barak Obama a John MacCain, a takisto vtedajší senátor Joe Biden, ktorý okamžite začal konať, ako sa stal viceprezidentom. To viedlo najprv k Euromajdanu a konfliktu na Donbase, potom k rusko-ukrajinskej opotrebovacej vojne.
Kelloggove slová teraz odhaľujú Trumpov zámer opustiť plán neokonzervatívcov. Biely dom chce dohodu s Kremľom o ukončení vojny. „Prekonanie skutočných príčin vojny“ je nevyhnutnou podmienkou Rusov pre stabilný a trvalý mier. Zrejme to dostanú.
Amerika má iné, strategickejšie scenáre, na ktoré sa musí zamerať, aby obnovila svoje prvenstvo v čoraz multilaterálnejšom svete, v ktorom sa neustále objavujú noví vyzývatelia hegemóna.
Preklad: Dana Bystrická
Že by k9nečne niekto dostal zdravý rozum? Alebo zasa len bluf ako vždy a za ním zasa nejak6sbinstvo.