Pápež František a hypotéza rezignácie: list je podpísaný, ale „nepočúvajme klebety“

Pápež vždy spresňoval, že je „pripravený“, ale že ešte „nepocítil potrebu“. Ratzingerov precedens a fámy vo Vatikáne:

Obraz pápeža, ktorý sa modlí  na brehu jazera Sant’Anna v invalidnom vozíku na plošine,  nakloneným k blatistému brehu, mal v sebe niečo tragické. Po návrate z Kanady koncom júla 2022 bolo nevyhnutné sa ho ešte raz opýtať: myslí si, že je čas odstúpiť? Opierajúc sa o palicu počas letu späť do Ríma, to František pokojne povedal: „Dvere sú otvorené, je to normálna možnosť, ale dodnes som na tieto dvere nezaklopal, nemal som chuť myslieť na túto možnosť. To však neznamená, že pozajtra sa nezačne, však? Napadá mi možnosť odstúpiť,  úprimne povedané, nie je to katastrofa, môžete zmeniť pápeža, nie je problém.“

Pápež František o tom hovoril nespočetnekrát od začiatku svojho pontifikátu. Benedikt XVI. 

svojou rezignáciou v roku 2013 otvoril „dvere“, konkretizoval možnosť vzdelávania. Bergoglio tiež vysvetlil, že ak by odstúpil, riadil by sa inými kritériami ako Benedikt XVI.: nazval by sa „emeritným biskupom Ríma“ a nie emeritným pápežom, nenosil by bielu sutanu a nežil by vo Vatikáne, ani sa nevrátil do Argentíny, ale zostal by v Ríme, aby odišiel do dôchodku možno do sv. Jána Lateránskeho, „ak prežijem, rád by som sa spovedal a navštevoval by som chorých.“

Otec Adolfo Nicolás, ktorý zomrel v roku 2020, spomínal, že v roku 2016, keď už oznámil svoju rezignáciu na funkciu otca generálneho otca jezuitov, mu spolubrat, ktorý sa stal pápežom, povedal, že má v úmysle „brať Benediktovu výzvu vážne“. Na samom konci kanadskej cesty Bergoglio pripomenul Ignáca z Lovoly  a povolanie jezuitu ako muža „rozlišovania“ vo svojom vlastnom svedomí, aby konal Božiu vôľu a nie svoju vlastnú: „Bude to Pán, kto to povie: jezuita sa snaží konať vôľu Pána, jezuitský pápež musí urobiť to isté. Ak vám Pán povie: choďte vpred, choďte vpred; Ak vám povie: choďte do rohu, choďte do rohu. Pán môže povedať: odstúpte. Je to Pán, kto prikazuje.“ Na začiatku o tom hovoril s novinármi s odstupom: „Pred sedemdesiatimi rokmi neexistovali ani emeritní biskupi, dnes sú inštitúciou. Myslím si, že emeritný pápež je už inštitúciou. Pretože náš život sa predlžuje a v určitom veku nie je schopnosť dobre vládnuť, telo sa unavuje, zdravie môže byť dobré, ale nie je schopné pokračovať vo všetkých problémoch vlády, akou je vláda Cirkvi,“ povedal v roku 2014.

Opakujúce sa fámy o rezignácii zosilneli po prvej hospitalizácii v Gemelli 4. júna 2021. 

Koncom leta, po rekonvalescencii, František ironicky poznamenal: „Kedykoľvek je pápež chorý, vždy fúka vánok alebo hurikán konkláve: „Naozaj neviem, odkiaľ to vzali, že som sa chystal „podať výpoveď!“  Ani mi to nenapadlo!“ Nasledujúci rok počas stretnutia za zatvorenými dverami s generálnym zhromaždením Talianskej biskupskej konferencie povedal: „Radšej ako na operáciu kolena odstúpim!“ Očividný vtip, po ktorom nasledoval smiech. Pretože to nie je otázka fyzickej zdatnosti, ale jasnosti: „Na vládnutie potrebujete hlavu, nie nohy,“  objasnil talianskym biskupom.

Koncom roka 2022 to bol sám František, kto vysvetlil, že od začiatku svojho pontifikátu podpísal rezignačný list v prípade „zdravotnej prekážky“ a doručil ho štátnemu sekretárovi. Ale to, o čom hovoril, je iná možnosť ako Ratzingerova rezignácia a spomína skôr na podobný list,  podpísaný Pavlom VI. 2. mája 1965. František odpovedal na konkrétnu otázku: čo sa stane, ak pápežovi náhle zabránia zdravotné problémy alebo nehoda? A sám si spomenul na Pia XII. a Pavla VI., dva precedensy vopred napísaných rezignačných listov. V prípade Pacelliho sa to netýkalo zdravotných problémov: Pius XII. vedel, že Hitler mal v pláne zatknúť ho počas nacistickej okupácie, a tak koncom roka 1943 zanechal rezignačný list, aby v takom prípade bol odvedený Eugenio Pacelli a nie pápež.

Prípad Pavla VI. je podobnejší. V liste, ktorý bol rukou napísaný a adresovaný dekanovi kardinálskeho kolégia, Giovanni Battista Montinimu vyhlásil, že odstúpi v prípade „choroby, ktorá sa považuje za nevyliečiteľnú alebo dlhotrvajúcu a ktorá nám bráni v dostatočnom vykonávaní úloh našej apoštolskej služby alebo v prípade, že by prekážkou bola aj ďalšia vážna a dlhotrvajúca prekážka“. Montini ponechal dekanovi, kardinálom vedúcim dikastérií a rímskemu vikárovi „schopnosť prijať a uskutočniť tieto naše rezignácie, ktoré nám ponúka len väčšie dobro svätej Cirkvi“. Text bol uverejnený v knihe monsignora Leonarda Sapienzu o Pavlovi VI. a sám František v ňom napísal: „S úžasom čítam listy Pavla VI., ktoré sa mi zdajú byť pokorným a prorockým svedectvom lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi a ďalší dôkaz svätosti tohto veľkého pápeža. Dôležité sú mu potreby Cirkvi a sveta. A pápež, ktorému prekážala vážna choroba, nemohol vykonávať apoštolskú službu s dostatočnou účinnosťou.“ Stručne povedané, František, podobne ako Pavol VI., predvída možnosť rezignácie v prípade, že mu náhla choroba, ako je mozgová príhoda, v tej chvíli zabráni rozhodnúť sa „v plnej slobode“ a „svedomí“, ako to urobil Benedikt XVI., keď sa rozhodol.

Keď sa Bergoglio začiatkom roka 2023 stretol s jezuitmi v Kongu, potvrdil, že svoj rezignačný list napísal „dva mesiace po voľbách“, ale dal jasne najavo niečo, čo nikdy predtým nepovedal: „To však vôbec neznamená, že odstúpenie pápežov by sa malo stať, povedzme, „módou“, normálnou vecou. Benedikt mal odvahu to urobiť, pretože to vyhodnotil tak, že nemôže pokračovať kvôli svojmu zdraviu. Momentálne to nemám na programe. Verím, že pápežova služba je ad vitam. Len si pomyslite, že služba veľkých patriarchov je vždy na celý život. A historická tradícia je dôležitá.“ Skrátka, môžu existovať výnimky, ale veci diktujú patriarchovia: „Ak na druhej strane počúvame klebety, potom by sme mali meniť pápeža každých šesť mesiacov!“

CORRIERE DELLA SERA

Preklad: Dana Bystrická