Nová post-Assadova Sýria vedená Ahmedom al-Sharaa, známym aj ako Abu Mohammad Al-Jolani, vodcom džihádistickej skupiny Hay’at Tahrir al-Sham (HTS) a v minulosti známou svojimi väzbami na teroristickú organizáciu Al-Káida, sa rozhodla reštrukturalizovať narušenú sýrsku ekonomiku – o čo sa pokúšali roky západných sankcií – pod zástavou veľkého privatizačného plánu podľa dogiem neoliberálnej ekonomickej doktríny, ktorú roky teoretizovali a vnucovali západné finančné inštitúcie. Plán požaduje prepustenie tretiny zamestnancov verejného sektora a privatizáciu kľúčových štátnych spoločností počas vlády Assadovej rodiny.
Hlavné sýrske priemyselné odvetvia sa zaoberajú ropou, cementom a oceľou. Nový sýrsky minister hospodárstva, 40-ročný bývalý energetický inžinier Basil Abdel Hanan, pre tlačovú agentúru Reuters povedal, že dochádza k významnému posunu smerom ku „konkurencieschopnej ekonomike voľného trhu“, pričom sľúbil, že energetické zdroje a strategické dopravné aktíva zostanú vo verejných rukách. Hanan tiež spresnil, že štátom vlastnených priemyselných podnikov, ktoré sa majú sprivatizovať, je 107, avšak bez toho, aby uviedol názvy dotknutých spoločností.
Ako sa už stalo v iných kontextoch, dôvodom začatia privatizácie je korupcia a verejné plytvanie: minister financií Mohammad Abazeed v rozhovore povedal, že niektoré štátne spoločnosti zrejme existujú len preto, aby spreneverili zdroje, a preto budú zatvorené. Podľa Abazeeda cieľom reforiem je aj zjednodušenie daňového systému amnestiou sankcií, odstránenie prekážok a povzbudenie investorov, aby sa vrátili do Sýrie. Mohammad Alskaf, minister pre administratívny rozvoj, ktorý dohliada na zamestnancov verejného sektora, vysvetlil, že štát bude potrebovať 550 000 až 600 000 pracovníkov, čo je menej ako polovica súčasného počtu. V tomto kontexte nebola núdza o protesty štátnych úradníkov: privatizačné plány vyvolali demonštrácie nesúhlasu v januári v mestách ako Daraa v južnej Sýrii, kde povstanie proti Assadovi prvýkrát vypuklo v roku 201 a v Latakii na pobreží. Zamestnanci ministerstva zdravotníctva v Deraa vyvesili plagáty s nápisom „Nie svojvoľnému a nespravodlivému prepúšťaniu“, zatiaľ čo podľa demonštranta v rozhovore pre agentúru Reuters „ak bude toto rozhodnutie schválené, nezamestnanosť sa zvýši v celej spoločnosti, čo si nemôžeme dovoliť.“
Nová vláda v Damasku, najmä ministerka hospodárstva Hanan, už utekala do úkrytu a povedala, že hospodárska politika bude navrhnutá tak, aby zvládla dôsledky rýchlych trhových reforiem. Vláda uviedla, že chce od februára zvýšiť štátne platy, ktoré v súčasnosti dosahujú približne 25 dolárov mesačne, o 400 % a chce zmierniť úder prepúšťania odstupným. „Cieľom je vyvážiť rast súkromného sektora s podporou najzraniteľnejších,“ povedal Hanan. Nespokojnosť sa však užrozšírila medzi pracovníkmi, ktorí sa obávajú rizika rozsiahlej nezamestnanosti v krajine s jednou z najvyšších mier chudoby na svete, a to aj v dôsledku západných sankcií.
Obavy, ktoré potvrdzujú niektorí odborníci v tejto oblasti, ako napríklad Maha Kattaa, hlavná špecialistka na krízovú reakciu pre arabské štáty v Medzinárodnej organizácii práce, podľa ktorej sýrska ekonomika v súčasnosti nie je schopná vytvoriť dostatok pracovných miest v súkromnom sektore. Podľa Katty by reštrukturalizácia verejného sektora mala zmysel až po oživení ekonomiky: „Nie som si istá, či je to skutočne múdre rozhodnutie,“ povedala.
Nie je prekvapujúce, že nová sýrska vláda, oslavovaná ako „oslobodzovacia vláda“ takzvaného slobodného sveta, napriek tomu, že ju vedie postava na zozname teroristov Spojených štátov, zavádza kľúčové reformy neoliberalizmu, vnútené západnými finančnými inštitúciami všetkým národom nepriamo kontrolovaným Washingtonom. To opakuje osvedčený vzorec, ktorý v deväťdesiatych rokoch viedol ku kolapsu ekonomiky bývalého Sovietskeho zväzu vďaka intervenciám Medzinárodného menového fondu (MMF), založenými práve na privatizácii a deregulácii trhov, a ešte predtým ku kolapsu čilského trhu po prevrate v roku 1973, zorganizovanom Spojenými štátmi. Modus operandi, ktorý sa opakuje napriek hanebným dôsledkom, ktoré boli zaznamenané všade, kde bol aplikovaný, a ktorý neveští nič dobré, najmä v kontexte už aj tak dekadentnej sýrskej ekonomiky.
L ´Indipendente
Preklad: Dana Bystrická
