Julian Assange a jeho priaznivci idú do protiútoku. V Štrasburgu, New Yorku a Londýne sa začala bitka o dosiahnutie spravodlivosti v prípade akýchkoľvek previnení, spáchaných vládami, zodpovednými za 14 rokov súdneho prenasledovania austrálskeho novinára, ktorý bol nedávno prepustený po viac ako piatich rokoch tvrdého väzenia a siedmich rokoch odňatia slobody.
Výbor pre právne veci a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZRE) v Štrasburgu na deň 1. októbra predvolal spoluzakladateľa Wiki Leaks Juliana Assangea, aby vysvetlil previnenia, ktoré údajne utrpel počas jeho väznenia. Európsky orgán už zverejnil správu, ktorá spája Assangeovo svojvoľné zadržiavanie s rastúcimi pokusmi na celom svete umlčať nepohodlných novinárov. PACE bude musieť v Paláci Európy udeliť Assangeovi štatút politického väzňa a zároveň požiadať o vytvorenie nezávislej komisie za účelom určenia, či sa s investigatívnym novinárom počas zadržiavania nejednalo neľudsky alebo ponižujúco. Assangeovo svedectvo, ktoré bude jeho prvým verejným vystúpením od jeho prepustenia, sa uskutoční medzi 8:30 a 10:00 hod. európskeho času. Televízia Štrasburgskéhoparlamentného zhromaždenia bude Assangeov prejav vysielať naživo na svojom kanáli YouTube.
V New Yorku však štyria Američania (dvaja právnici a dvaja novinári), špehovaní CIA počas ich návštev u Assangea na ekvádorskej ambasáde v Londýne, pokračujú v súdnom spore za porušenie ich práva na súkromie. CIA v skutočnosti zhabala a otvorila ich mobilné telefóny a zaznamenala ich dôverné rozhovory s Julianom. Vlani 19. decembra im sudca z Manhattanu John Koeltl udelil právo požiadať o vymazanie údajov, zozbieraných z ich mobilných telefónov z archívov CIA, hoci im sudca neskôr zamietol právo žiadať náhradu škody za skryté nahrávky rozhovorov. Koeltl predvolal na súd aj šéfa CIA Roberta Burnsa ako osobu so znalosťou prípadu Assange. 15. apríla Burns podal návrh o zbavenie obvinenia, pričom tvrdil, že jeho svedectvo by mohlo poškodiť „národnú bezpečnosť“. Sudca musí vo veci ešte rozhodnúť.
Napokon talianska investigatívna novinárka Stefania Maurizi v Londýne pokračuje vo svojom boji o získanie kópií dokumentov, ktoré si vymenili Spojené kráľovstvo, Švédsko a Spojené štáty v súvislosti s tým, čo by sa mohlo javiť účelovým krivým obvinením Assangea: obvinenie zo znásilnenia, ktoré sa vo Švédsku ukázalo ako neopodstatnené a nezákonné.Sprisahanie, ak by sa potvrdilo, by sa datovalo do rokov 2010-2019 a jeho cieľom by bolo prinútiť Assangea, aby opustil Spojené kráľovstvo, kde žil, odišiel do Švédska a vypovedal pred sudcami predbežného vyšetrovania. Akonáhle by sa tam Assange ocitol, riskoval by takmer okamžité vydanie do Spojených štátov (vďaka dohodám o extradícii medzi oboma krajinami), čím by sa podarilo vyhnúť dlhšiemu a zložitejšiemu procesu vydávania zo Spojeného kráľovstva. V USA by Assangenásledne čelil procesu, ktorý by ho takmer určite odsúdil na desaťročia väzenia za odhalenie amerických vojnových zločinov v Iraku a Afganistane. Assange, ktorý vycítil pascu, odmietol cestovať do Švédska a namiesto toho ponúkol švédskemu súdnictvu, aby svedčil prostredníctvom telekonferencie alebo prostredníctvominštitútu právnej pomoci, pričom obe sú zákonnými riešeniami. Švédska prokurátorka Marianne Ny však tieto návrhy niekoľkokrát zamietla a trvala na vydaní. Keďže Spojené kráľovstvo bolo pripravené tento úkon vykonať, Assange získal politický azyl na ekvádorskej ambasáde, kde strávil sedem rokov.
Mauriziová, ktorá je podozrivá z možného spáchania nezákonných úkonov pri zamietnutí žiadosti o dožiadanie alebo elektronické vypočutie, požadovala od roku 2015 získanie kópie všetkých dokumentov, ktoré Spojené kráľovstvo, Švédsko a Spojené štáty americké zadržiavali v Assangeovom prípade. Ak došlo k medzinárodnému sprisahaniu, určite budú stopy v listinách, ktoré si vymenili ministerstvá spravodlivosti týchto troch krajín. Mauriziová mohla podať túto žiadosť odvolaním sa na FOIA alebo zákon o slobodnom prístupek informáciám s poukazom na britský zákon z roku 2000, ktorý chráni slobodu informácií a právo na prístup k administratívnym dokumentom.
StefaniaMauriziová zistila, že švédske aj britské úrady vymazali relevantné dokumenty spojené s vyšetrovaním trestného činu znásilnenia Juliana Assangea. Patrí medzi ne e-mail FBI, odoslaný v marci 2017 a dôležitá korešpondencia medzi Švédskom, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi. Toto vymazanie vyvoláva pochybnosti o legitímnosti celého konania a núti Mauriziovúk otázke, prečo boli vymazané dokumenty, ktoré boli pre prípadkľúčové. V roku 2022 novinárka zdôraznila, že vyšetrovanie bolo uzavreté bez toho, aby bol Assange niekedy formálne obvinený , avšak súdne prenasledovanie a dlhoročné nezákonné nakladanie s jeho osobou vážne porušilo jeho právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu dobrého mena, poškodilo jeho verejný obraz a prinútilo ho žiť sedem rokov izolovaného na ekvádorskom veľvyslanectve.
24. septembra 2024 dosiahla Mauriziová prelom : počas vypočutia pred Tribunálom v Londýne sa zistilo, že tlačené kópie vymazaných e-mailov sú stále k dispozícii. Tento výsledok predstavuje veľké víťazstvo v jej boji za transparentnosť a pripravuje pôdu pre ďalšie vyšetrovanie možných pochybení pri riešení prípadu Assange . Priznanie existencie týchto listín je významným krokom k objasneniu pravdy a Mauriziová teraz dúfa, že objasní akékoľvek zneužitie moci, ktoré mohlo ovplyvniť Assangeov život a verejnú mienku.
L ´Indipendenteod Patricka Boylana – autora knihy Free Assange a spoluzakladateľa skupiny Free Assange Italia
Preklad: Dana Bystrická
