NATO trvá na zvyšovaní vojenských rozpočtov členských štátov

Lídri krajín NATO sa v septembri 2014 na summite vo Walese zaviazali, že vojenské rozpočty sa budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) v jednotlivých krajinách. Dve a viac percent HDP vydalo na obranu v minulom roku podľa oficiálnych údajov NATO 23 členských krajín z 32. V roku 2023 to bolo 11 krajín. Český premiér Petr Fiala vo svojom prejave povedal, že výdavky na obranu treba navýšiť na minimálne tri percentá HDP počas niekoľkých ďalších rokov. Tri a viac percent HDP vydalo vlani podľa NATO päť krajín.

Najviac vydalo vlani podľa oficiálnych odhadov NATO na obranu Poľsko (4,12 percenta HDP), Estónsko (3,43 percenta) a USA (3,38 percenta). Nad tri percentá vydali vlani aj Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). Slovensko vynaložilo na obranu 2 percenta. Najmenej vydali na obranu Luxembursko (1,29 percenta), Slovinsko (1,29 percenta) a Španielsko (1,28 percenta).

„Pred členskými štátmi NATO je náročná debata o tom, na aké percento má stúpnuť objem výdavkov na zbrojenie a akým tempom tieto výdavky možno dosiahnuť,“ povedal prezident SR Peter Pellegrini minulý týždeň po stretnutí so šéfom NATO Markom Ruttem. Rutte si myslí, že na obranu nebude stačiť vynakladať ani tri percentá HDP ročne. Na konkrétnom cieli je podľa neho potrebné dohodnúť sa v rámci Aliancie. Generálny tajomník zdôraznil, že časový harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť, bude musieť byť ambiciózny. O výdavkoch na obranu by sa podľa neho malo rokovať ešte tento rok v Haagu.

Zdroj: zemavek.sk