Kto skutočne kontroluje zahraničnú politiku Spojených štátov?

Od pokračujúceho zapojenia Spojených štátov na Ukrajine cez pretrvávajúcu vojenskú prítomnosť USA na Blízkom východe až po rastúce napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou v ázijsko-tichomorskom regióne, bez ohľadu na to, kto ovláda Kongres Spojených štátov a bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, tieto konflikty pokračujú, často s demokratickým prezidentom, ktorý pripravuje pôdu pre svojho republikánskeho nástupcu a naopak.

Prečo, bez ohľadu na to, koho si Američania zvolia, aby sa dostal k moci, zdá sa, že zahraničná politika Spojených štátov a dokonca aj domáca politika postupuje slimačím tempom?

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, zahraničnú a domácu politiku Spojených štátov neurčuje Kongres alebo Biely dom, ale mocné združenie nevolených záujmov korporácií a finančníkov, ktoré financujú rozsiahlu sieť politických inštitúcií známych ako „think tanky“.

Tieto think-tanky vytvárajú konsenzus medzi rôznymi podnikovými a finančnými záujmami, ktoré financujú ich aktivity, ako aj pôsobia v ich predstavenstvách a ako poradcovia týchto inštitúcií.

Tento konsenzus sa prejavuje v rôznych politických dokumentoch, ktoré tieto think-tanky každoročne zverejňujú a ktoré potom tímy právnikov a legislatívnych špecialistov premenia na návrhy zákonov. Návrhy zákonov navrhujú Kongresu a Bielemu domu lobisti, ktorí potom o týchto zákonoch hlasujú alebo ich podpisujú, často bez toho, aby si prečítali ich obsah.

Keďže centrum americkej moci spočíva skôr v týchto záujmoch ako v Kongrese alebo Bielom dome, snahy o ovplyvnenie, spochybnenie alebo zmenu politiky Spojených štátov sa musia zamerať natieto záujmy, založené predovšetkým na WallStreet a nie na politikoch Washingtonu DC.

Čo sú to think-tanky?

Ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú think-tanky, financované korporáciami a darcami pri riadení zahraničnej a domácej politiky Spojených štátov, nevysvetlil nikto iný ako spravodajský kanál Hlas Amerik, financovaný americkou vládou v článku z roku 2018 s názvom „Čo sa skrýva za tým, že „think-tanky“ ovplyvňujú politiku Spojených štátov?“

Článok poukazuje na:

Z viac ako 1800 think-tankov v Spojených štátoch takmer 400 sídli vo Washingtone. Predchádzajúce administratívy sa pri formulovaní politík spoliehali na výskum a nápady, vytvorené týmito organizáciami. Takéto inštitúcie boli v minulosti kritizované za ich neprimeraný vplyv na formulovanie politiky USA.

Článok tiež pripustil, že mnohí z tých, ktorí pracujú v amerických médiách a politike, začali svoju kariéru na chodbách týchto inštitúci, financovaných finančnými firmami.

V článku sa píše:

Okrem ovplyvňovania verejnej politiky takéto inštitúcie často poskytujú tréningovú pôdu pre tých, ktorí sa chcú presadiť v médiách alebo v mocenských kuloároch.

Ten istý článok pripúšťa, že think-tanky sú tiež“ otáčavými dverami pre talenty“, pričom poznamenáva, že „v administratíve Georgea W. Busha viceprezident DickCheney, minister obrany Donald Rumsfeld a ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová pochádzali z think-tankov vo Washingtone.“

Až ku koncu článku sa spomínajú záujmy finančných firiem, ktoré takéto think-tanky skutočne financujú.

V článku sa uvádza:

Politiky a myšlienky sa však často rozvíjajú cez prizmu politickej zaujatosti, takže je dôležité vedieť, kto za tieto myšlienky platí.

„Myslím si, že je dôležité, aby verejnosť vedela, že keď think-tanky zverejnia správu, je dôležité, aby sa čitateľ správy pokúsil pochopiť, či bol ovplyvnený financovateľom alebo nie,“ hovorí Rom z Georgetownskej univerzity. „A dobré think-tanky sú otvorené a transparentné v type výskumu, ktorý robia, takže tí, ktorí čítajú tento výskum, môžu posúdiť ich nezávislosť.“

Len málo Američanov si uvedomuje, nieto ešte chápe, ústrednú úlohu think-tankov v rozhodovaní v Spojených štátoch. Ešte menej z nich si uvedomuje monumentálny konflikt záujmov, ktorý existuje medzi spoločnosťami a finančnými inštitúciami, ktoré financujú tieto think-tanky, politiky, ktoré tieto think-tanky navrhujú a zákony a politiky, ktoré nakoniec schváli a implementuje Washington.

Kvôli tomuto nedostatku pochopenia mnohí Američania veria, že budúcnosť politiky Spojených štátov je určená vo Washingtone prostredníctvom volieb. V skutočnosti je budúcnosť politiky Spojených štátov určená nevolenými korporátno-finančnými záujmami, ktoré presadzujú želanú politiku bez ohľadu na to, kto ovláda Kongres alebo kto v súčasnosti sedí v Bielom dome.

Ako sa naozaj vytvárajú zákony

CBS News v článku z roku 2017 s názvom „Kto vlastne píše návrhy zákonov v Kongrese?“ pripustila, že „právnici“, ktorí sú odborníkmi na témy zákonov, ich často píšu tak, že návrhy zákonov môžu pochádzať priamo od člena, ktorý môže dostávať podnety od voličov, lobistov alebo zamestnancov v konkrétnej záležitosti.“

Ako Hlas Ameriky vo svojom článku priznal, takíto „lobisti“, „právnici“ a dokonca aj členovia Kongresu pochádzajú z think-tankov, financovaných finančnými firmami.

Takže zatiaľ čo mnohí Američania sa mylne domnievajú, že ich volení zástupcovia „reprezentujú“ ich záujmy, je jasné, že nevolené záujmy monopolizujú tvorbu politiky, majú neoprávnený vplyv na tých, ktorí podporujú novú politiku a Američania sa o týchto politikách dozvedia iba z médií, často dlho po akejkoľvek praktickej možnosti protestovať alebo zvrátiť politiku.

Ako pripustil aj Hlas Ameriky, mnohé z médií, ktoré informujú americký ľud o nových politikách, začali svoju kariéru na chodbách týchto politických think-tankov, financovaných tými istými nevolenými korporátnymi finančnými záujmami, ktoré tieto politiky navrhovali.

USA Today vo vyšetrovacej správe z roku 2019 s názvom „Zvolili ste ich, aby písali nové zákony. Dovoľujú, aby to robili korporácie,“ vysvetľuje explicitnejšie:

Každý rok zákonodarcovia štátov Spojených štátov predkladajú tisíce návrhov zákonov, ktoré navrhli a napísali spoločnosti, priemyselné skupiny a think-tanky. Tieto takzvané „modelové“ návrhy zákonov, prezlečené za prácu zákonodarcov, sa iba kopírujú v hlavnom meste, čím potichu podporujú agendu ľudí, ktorí ich píšu.

Investigatívna správa tiež zdôraznila, ako často sú názvy návrhov zákonov manipulatívne, zámerne vytvorené s cieľom oklamať verejnosť:

Zákon o transparentnosti azbestu nepomohol ľuďom, vystaveným azbestu. Napísali ho spoločnosti, ktoré chceli obetiam sťažiť vymáhanie peňazí. „Zákon HOPE“, zavedený v deviatich štátoch, napísala konzervatívna advokátska skupina, aby ľuďom sťažila získanie potravinových lístkov.

Správa odsúdila, že „zákony sľubujú ochranu verejnosti“, ale v skutočnosti zvyšovala zisky spoločností.

To by nemalo byť prekvapením, ak vezmeme do úvahy, že tieto účty pochádzajú od think-tankov, financovaných tými istými spoločnosťami.

Kongres schvaľuje zákony, ktoré ani nečítajú

US News sa v názorovom článku s názvom „A Not-So-Dirty Little Secret“ údajne pokúsili oslobodiť Kongres od povinnosti čítať zákony, ktoré schvaľuje.

Nie príliš špinavým tajomstvom Kongresu a väčšiny zákonodarných orgánov je, že jeho členovia často hlasujú o návrhoch zákonov bez toho, aby si sadli a prečítali si ich.

Článok vysvetľuje, že namiesto toho  „pracujúci v Kongrese a v niektorých prípadoch členovia externých think-tankov interpretujú návrhy zákonov a vysvetľujú ich zákonodarcom, ktorí o nich potom hlasujú.“

Podľa webovej stránky Bieleho domu Spojených štátov „ktokoľvek môže napísať“ návrh zákona, ktorý má byť predložený Kongresu. Teoreticky by návrhy zákonov mali reprezentovať najlepšie záujmy ľudí v demokracii západného štýlu. Zákonodarcovia, ktorí hlasujú o týchto návrhoch zákonov, by tak mali urobiť v záujme tej istej verejnosti, ktorá hlasovala za ich zvolenie do funkcie.

V skutočnosti je veľa návrhov zákonov napísaných rovnakými záujmami, financovanými finančnými firmami alebo zákonodarcami a ich tímami, za ktoré tieto záujmy lobujú. Sú to návrhy zákonov, ktorým Kongres nerozumie a namiesto toho to závisí od odborníkov, pracujúcich pre tie isté záujmy, aby mu ich vysvetlili.

To, čo sa objavuje, je politika poháňaná nevolenými záujmami, jednoducho recyklovaná prostredníctvom volených zástupcov, čím sa vytvára ilúzia verejného mandátu. Pretože politici môžu byť volení a odvolaní, keď je verejnosť nespokojná s politikou USA, márna nádej na nové voľby a vyhliadky na „zmenu“ im bránia riešiť základné faktory, ktoré bránia takejto zmene.

Kto financuje tieto think-tanky?

Think-tanky často na svojich webových stránkach uvádzajú, kto sponzoruje ich prácu, kto sedí v ich predstavenstve alebo kto pôsobí ako poradca. Bez ohľadu na zverejnené informácie je zastúpený rovnaký okruh podnikovo-finančných záujmov.

Napríklad American Enterprise Institute nezverejňuje zoznam svojich darcov, ale zverejňuje zoznam svojich správcov, ktorý zahŕňa zástupcov súkromnej investičnej spoločnosti Carlyle Group, poisťovníctva vrátane State Farm, veľkých technologických spoločností vrátane Dellu a veľkých financií ako UBS.

Spoločnosť RAND Corporation, neslávne známa svojím dokumentom z roku 2019 „Rozšírenie Ruska“, v ktorom sformulovala sériu vojenských a ekonomických opatrení, zameraných na zatiahnutie Ruska do dlhotrvajúcej vojny so svojimi susedmi vrátane Ukrajiny, uvádza svojich hlavných klientov vrátane IBM, MITRE Corporation a nadácie PhRMA (ktorú zase tvoria rôzni farmaceutickí giganti).

BrookingsInstitution, zodpovedný za vypracovanie vojnovej politiky po celom svete, vrátane svojho dokumentu z roku 2009 „Ktorá cesta do Perzie?“ zameraného na Irán, uvádza zoznam svojich korporátnych a inštitucionálnych sponzorov, medzi ktorých patrí nielen vláda Spojených štátov, ale aj početné zahraničné vlády, ako aj korporátne a finančné záujmy, ako sú veľké technologické spoločnosti vrátane Facebooku, Google a Microsoft, veľké financie ako Blackrock, Mastercard a UBS, výrobcovia zbraní ako Northrop Grumman a Lockheed Martin, veľké ropné spoločnosti ako BP a Chevron, ako aj spotrebný tovar a služby ako PepsiCo, Amazon a Walmart.

Ako ovládať nevolenú a neoprávnenú moc

Ako zdôraznil Hlas Ameriky, len v Spojených štátoch existuje viac ako 1 800 think-tankov, z ktorých mnohé zdieľajú rovnakú hŕstku sponzorov, riaditeľov, správcov a obchodných poradcov z rebríčka Fortune 500. Zatiaľ čo Američania môžu hlasovať za to, aby mnohí členovia Kongresu, ktorí automaticky schvaľujú zákony, ktoré im boli odovzdané, mohli nastúpiť alebo odísť z úradu, čo môžu Američania urobiť s nevolenými záujmami, ktoré tieto zákony v prvom rade doručujú Kongresu?

Američania, často označovaní ako „hlasovanie s peňaženkou“, môžu zostaviť zoznamy finančných záujmov veľkých korporácií, ktoré majú neoprávnený vplyv na svoju vládu a presmerujú svoj mesačný príjem z týchto zdrojov na miestne alebo zahraničné alternatívy.

Tieto špeciálne záujmy sa neobjavili zo dňa na deň, ale vyvinuli sa v priebehu rokov, niekedy desaťročí, zhromažďujúc peniaze, čas, pozornosť a energiu od miliónov Američanov doma a stoviek miliónov ľudí v zahraničí.

Zvyšovaním povedomia o neoprávnenej moci a zneužívaní týchto záujmov a odvádzaním peňazí, času, pozornosti a energie od nich a ich nasmerovaním na širšiu škálu alternatív doma i v zahraničí možno vytvoriť lepšiu rovnováhu síl.

V mnohých ohľadoch je vzostup multipolarity úspešným príkladom. Západ si po generácie udržiava globálny monopol na mnohé tovary, služby a priemyselné odvetvia, čím poskytuje Západu hegemóniu sveta.

So vzostupom Číny, opätovným objavením sa Ruska a novo industrializovanými krajinami, ktoré vytvárajú alternatívy k tomu, čo bolo kedysi západnými monopolmi, ľudia na celom svete teraz rozdeľujú svoje peniaze, čas, pozornosť a energiu medzi tieto početné možnosti, čím vytvárajú lepšiu rovnováhu síl. Zatiaľ čo tento proces prebieha globálne, Američania môžu začať podobný proces v Spojených štátoch.

Ak by sa v Spojených štátoch podarilo vytvoriť lepšiu rovnováhu síl prerozdelením bohatstva a moci, ktorá s tým prichádza, medzi väčším počtom spoločností a záujmov po celej Amerike, bola by oveľa väčšia šanca, že tí vo Washingtone by reprezentovali širšiu rovnováhu síl namiesto koncentrovaného bohatstva a moci, ktoré v súčasnosti existujú na Wall Street.

Contro

Preklad: Dana Bystrická