Hnojivá: Závislosť Európy od Ruska stále rastie

Napriek ochladzovaniu vzťahov EÚ naďalej nakupuje hnojivá od Ruska. V júli dovoz hnojív vzrástol na 20-mesačné maximum. Hoci je Rusko hlavným dodávateľom hnojív do Európskej únie, trh EÚ nie je pre Rusko najdôležitejším trhom.

Európska únia v júli zvýšila dovoz ruských hnojív na 20-mesačné maximum. To znamená, že podiel Ruska na európskom dovoze vzrástol prvýkrát od marca 2022 nad 30 percent, ako ukazujú údaje Eurostatu. Pred rokom bol podiel Ruska 18,5 percenta.

EÚ zvýšila dovoz hnojív z Ruska v júli v porovnaní s júnom 2,2-krát a v porovnaní s predchádzajúcim rokom 1,7-krát na 199 miliónov eur. Celkový dovoz hnojív stúpol na 643 miliónov eur.

Najväčšími odberateľmi ruských hnojív boli Poľsko, Francúzsko a Nemecko. Dovoz Poľska sa zdvojnásobil na 55,7 milióna eur, nákupy Francúzska päťnásobne na 31,5 milióna eur a nemecké nákupy o tretinu na 24,5 milióna eur.

Oveľa prekvapivejšie však bolo Írsko, ktoré nečakane začalo nakupovať ruské hnojivá: tržby vzrástli 18-tisíckrát, zo 101-tisíc eur na 1,8 milióna eur. Medzi ďalšie významné dovozné krajiny patrilo Rumunsko, ktoré zvýšilo dovoz ruských hnojív 54-násobne na 17,3 milióna eur, a Bulharsko, ktoré ich zvýšilo 25-násobne na 12,9 milióna eur.

Rusko je hlavným dodávateľom hnojív do EÚ. Na druhom mieste je Maroko, ktorého export sa v júli takmer strojnásobil na 111 miliónov eur. Prvú trojku uzatvára Egypt, ktorému sa podarilo zvýšiť export do EÚ 1,4-krát na 85 miliónov eur. Do prvej päťky patrí aj Alžírsko (37 miliónov eur) a Kanada (27 miliónov).

Nárast vývozu ruských hnojív do krajín EÚ je spôsobený na jednej strane nižšími nákladmi a na druhej strane poklesom výroby v eurozóne, hovorí Vladimir Černov, analytik Freedom Finance Global. Hovorí:

„Výroba hnojív je energeticky náročný proces a výrobné náklady môžu zahŕňať až 50-60 percent energetických nákladov na výrobu určitých druhov hnojív. V roku 2022 sa ceny ruského zemného plynu v Európe niekoľkonásobne zvýšili, z približne 800 USD za tisíc kubických metrov na 3 400 USD za tisíc kubických metrov, po čom sa začali zatvárať prvé závody na výrobu hnojív v EÚ.“

A hoci cena plynu už odvtedy výrazne klesla, ceny sú stále vysoko nad priemerom, ktorý existoval pred odmietnutím niektorých európskych krajín nakupovať ruský plyn z vlastnej iniciatívy alebo po zničení plynovodov Nord Stream. Černov dodáva:

„Ruské hnojivá sú najkonkurencieschopnejšie, pretože energia na ich výrobu je lacnejšia. Najväčší nemecký výrobca (BASF) zastavil výrobu začiatkom minulého roka a pre rastúcu cenu zemného plynu boli natrvalo zatvorené aj niektoré závody na výrobu čpavku.“

Z tohto závodu BASF v Nemecku okrem iných nakupovali hnojivá aj Francúzsko a Poľsko, no po jeho zatvorení hľadali spôsoby, ako straty nahradiť, a priklonili sa k lacnejším ruským hnojivám.

Výroba hnojív v EÚ vlani klesla o 8,4 percenta na 28,2 milióna ton. Výroba fosfátových hnojív klesla o 64 percent na 0,43 milióna ton, výroba potaše klesla o 12,5 percenta na 2,1 milióna ton a výroba zmesových hnojív klesla o 9,5 percenta na 11,4 milióna ton.

Asi 20 percent európskych spoločností zatvorilo, zvyšné fungujú len na 40 percent kapacity, hovorí Anatolij Tichonov, riaditeľ Centra pre medzinárodnú poľnohospodársku ekonomiku a potravinovú bezpečnosť na Škole manažmentu Ruskej prezidentskej akadémie. Vysvetľuje:

„Nárast exportu ruských hnojív je spôsobený vysokým dopytom pred začiatkom novej poľnohospodárskej sezóny. Krajiny EÚ, ale aj Čína a Brazília navyše aktívne rozširujú svoje zásoby, čo vedie k narastajúcemu nedostatku hnojív. V Rusku však vznikol prebytok hnojív, keďže exportné kvóty prevyšujú domáci dopyt, a preto môžeme dodať na svetový trh asi 300 000 ton hnojív bez toho, aby sme ovplyvnili domácich spotrebiteľov.“

Okrem konkurenčných cien a pohodlnej logistiky sú ruské hnojivá známe aj svojou šetrnosťou k životnému prostrediu – hnojivá neobsahujú ťažké kovy, čo tiež láka kupujúcich, dodáva Tichonov.

Európa teda nie je jediná, kto nakupuje viac ruských hnojív. Čína tiež zaznamenala rekord v prvých ôsmich mesiacoch roku 2024, keď kúpila hnojivo z Ruska v hodnote 976 miliónov dolárov. To je takmer o tretinu viac ako vlani.

Pre Rusko nie je Európa najdôležitejším trhom, pretože na svete sú dôležitejšie poľnohospodárske centrá ako India a Latinská Amerika, zdôrazňuje Ľudmila Rokotjanskaja zo spoločnosti poskytujúcej finančné služby BKS Investment World. Európski farmári by to ale bez ruských hnojív mali určite ťažké…

Autor: Oľga Samofalowa, článok sa prvýkrát objavil v ruštine na webovej stránke novín „Vsglyad“ 24. septembra 2024. Preklad a úprava: Zem&Vek

Zdroj: (1) Olga Samofalowa: Düngemittel: Europas Abhängigkeit von Russland weiter gewachsen, de.rt.com, 25.09.2024

Prevzaté od: zemavek.sk