Európsky parlament zvažuje zabavenie ruských aktív na pomoc Ukrajine – Zbrane na Ukrajinu za ruské peniaze

Budova Euroclear v centre Bruselu je stredobodom intenzívnych politických diskusií v rámci Európskej únie, pretože belgický depozitár cenných papierov má v držbe leví podiel z ruských aktív v hodnote 258 miliárd eur, ktoré boli zmrazené v krajinách EÚ.

Inštitúcie EÚ sa rozchádzajú v názore na to, či a ako skonfiškovať tieto peniaze na podporu Ukrajiny, keďže prvých 1,5 miliardy eur úrokov z týchto znehybnených ruských aktív už poskytli Kyjevu.

Niektoré členské krajiny, ako napríklad Francúzsko a Belgicko, sa domnievajú, že zabavenie týchto aktív by bolo nezákonné, a preto vyzývajú na opatrnosť. Iní tlačia na zhabanie peňazí, ktoré by predstavovali viac ako celú pomoc, ktorú Európa poskytla Ukrajine počas trojročnej vojny.

Diskusia prebieha aj v Európskom parlamente, ktorý v stredu diskutoval o tejto otázke.

„Existujú vlády, ktoré sú obzvlášť zapojené,“ povedal europoslanec Renew Sandro Gozi pre Euronews. „Spolu s Európskou centrálnou bankou a ďalšími inštitúciami EÚ pracujú na overení právnych a finančných možností. Je jasné, že ak by neexistovalo trhové a právne riziko, vyplývajúce z konfiškácie ruských fondov, tlačili by sme na to okamžite.“

Zatiaľ čo zabavenie úrokov z týchto aktív, iniciatíva v hodnote 3 miliardy eur ročne, nepredstavuje takmer žiadne riziká, niektorí sa domnievajú, že samotná konfiškácia ruských aktív by mohla ohroziť dôveru zahraničných investorov v jednotnú menu.

Tento argument však odmietajú zákonodarcovia z pobaltských štátov, Poľska a ďalších krajín blízko ruských hraníc, ktorí chcú peniaze čo najskôr zabaviť.

„Každé rozhodnutie musí byť zakotvené v medzinárodnom práve,“ povedal pre Euronews fínsky europoslanec za Zelených Ville Niinistö. „Takže pokiaľ sa pri konfiškácii dodržiava medzinárodné právo, je možné to urobiť. Je to samostatná vec. Stabilita eura a trh s eurom sú veľmi spoľahlivé pre každého, kto do nich môže investovať.“

Ďalší bod diskusie je strategickejší. Zdá sa, že niektoré vlády veria, že tieto ruské fondy by mohli EÚ poskytnúť určitý vplyv aj pri mierových rokovaniach. Mali by byť „súčasťou rokovaní na konci vojny“, povedal minulý týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron vo Washingtone, čím otvoril myšlienku použitia aktív ako vyjednávacieho žetónu alebo ako bezpečnostnej záruky pre Ukrajinu po mierovej dohode.

Poznámka: Európski „konfiškátori“, ktorí sa nezastavia pred krádežou cudzieho  majetku, nemajú žiadny „žetón“, ktorý by ich legitimoval k mierovým rokovaniam, lebo ich stav duše je vojna. S vojnou žijú, s vojnou zájdu.  Európska únia pod ich gesciou a štáty G7 zmrazili takmer polovicu devízových rezerv Ruska vo výške približne 260 miliárd eur, ktoré sú  najmä na účtoch belgického Euroclear. Lákavá korisť.

Zablokovaný ruský kapitál navyše generuje každý deň nové úroky a zisky. Avšak práve vďaka systému sankcií,  uvalených EÚ na Rusko, sa tieto neplatia ruským vlastníkom, takže rast, v niektorých prípadoch exponenciálny, poskytuje ekonomickú kumuláciu.

Tu je potrebné uviesť, že na strane konfiškácie ruských aktív pre Ukrajinu sú pobaltské štáty, severské krajiny, Poľsko, Česká republika a najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallas

Nie každý však chce ukradnúť ruské peniaze. Niektoré európske krajiny sa postavili proti prevodu zmrazených ruských štátnych aktív na Kyjev. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko sú proti prevodu zmrazených ruských aktív na Ukrajinu: obávajú sa, že to odradí zahraničných investorov od EÚ. Podľa anonymných európskych diplomatov takýto krok nedovolí Bruselu použiť ruské prostriedky ako tromf v rámci rokovaní o Ukrajine. Okrem toho mnohí v Európskej únii v zásade nepodporujú konfiškáciu peňazí Ruskej federácie

.

Zatiaľ čo členovia G7 súhlasia s tým, že tieto prostriedky musia „odobrať“ Rusku, zatiaľ sa nezhodujú na tom, či je legálne ich skonfiškovať a ako by ich mohli zhodnotiť. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová o tom nepochybuje. Dňa 28. februára počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu zdôraznila, že „je čas začať rozhovor o použití mimoriadnych ziskov zo zmrazených ruských aktív na spoločný nákup vojenského vybavenia pre Ukrajinu. Nemohol by existovať väčší symbol a lepšie využitie týchto peňazí na to, aby sa Ukrajina a celá Európa stali bezpečnejším miestom pre život.“

Vo svojom prejave v Európskom parlamente tvrdila, že použitie zmrazených finančných prostriedkov na podporu ukrajinskej armády by bolo „spravodlivým a efektívnym“ spôsobom, ako pomôcť krajine brániť sa proti agresii Moskvy. Tabu, ktoré by sa v týchto hodinách dalo porušiť.

Pre odborníkov by však takýto prístup vyvolal právne aj ekonomické problémy, ako pripomenula premiérka Giorgia Meloniová: „Prístup k týmto zdrojom by porušil princíp štátnej imunity a eurozónu by už medzinárodní investori, nielen Západ, nechápali ako bezpečné miesto a právne obhájiteľné útočisko. 

Samotný viceprezident ECB Luis de Guindos sa k možnému prijatiu EÚ vyjadril negatívne: „Euro je druhou najdôležitejšou menou na svete a musíme brať do úvahy jeho dlhodobú povesť. Myslím si, že existujú aj iné spôsoby, ako financovať obnovu Ukrajiny.“

Aj napriek tomu je viac ako pravdepodobné, že Francúzsko, Nemecko a Taliansko budú hlasovať v prospech návrhu von der Leyenovej, a to bez ohľadu na riziká a nebezpečenstvá, ktoré sú s týmto zlodejstvom spojené, ako aj slová, ktoré povedal chorvátsky poslanec Mislv Kolakušič, „Posielanie zbraní nemôže zastaviť vojnu. Všetci to vieme.“

Európski korupčníci a chamtivci však už dávno skartovali také pojmy ako medzinárodné právo, zákonnosť, obchodné zvyklosti a morálku. Ako povedal podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis pre Financial Times: „Je dôležité zvážiť, ako môžeme využiť ruské fixné aktíva a výnosy z týchto fixných aktív na podporu Ukrajiny.“

V tejto súvislosti by mali občania EÚ vedieť hlavne to, ako bude s týmito konfiškátmi do posledného centu naložené, lebo cesta na Ukrajinu je dlhá a peniaze sa ľahko rozkotúľajú. A budú sa krížom –krážom kotúľať v Európe aj na Ukrajine do tých správnych dlaní.

Pre názornosť iba jeden drobný prípad zo švajčiarskej tlače: „Ukrajinskí vojenskí a obchodní predstavitelia si hneď na začiatku vojny pripísali 40 miliónov dolárov (35 miliónov CHF) ako súčasť nákupu zbraní. Bolo to v auguste 2022, šesť mesiacov po ruskej invázii: peniaze – 1,5 miliardy hrivien – sa mali použiť na nákup 100 000 mínometných granátov, ktoré neboli nikdy dodané. Túto sumu si v skutočnosti vzali do vrecka úradníci ministerstva obrany a vedúci pracovníci spoločnosti Ľvov Arsenal so spoluúčasťou zahraničnej spoločnosti. Štyria ľudia sú vyšetrovaní a jeden z nich je vo väzbe po tom, čo bol zadržaný pri pokuse opustiť krajinu.

Na Ukrajine sa už počas konfliktu objavilo mnoho prípadov korupcie najmä v rámci spomínaného ministerstva obrany. Ukrajina je v rebríčku Transparency International evidovaná ako jedna z najskorumpovanejších krajín na svete.“

Korupcia v EÚ, korupcia na Ukrajine. Vrana k vrane sadá …

Giovanni Falcone: Hľadaj peniaze …

Africanews

Preklad: Dana Bystrická