V pondelok 17. februára, keď amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Rijáde prijal korunný princ Saudskej Arábie Mohammed bin Salman, sa v Paríži uskutočnilo neformálne stretnutie, ktoré Macron inicioval s cieľom hovoriť o ukrajinskej otázke. Samit bol zvolaný v reakcii na vylúčenie Európskej únie z mierových rokovaní a zúčastnili sa na ňom prezidenti a premiéri Dánska, Nemecka, Talianska, Holandska, Poľska, Spojeného kráľovstva a Španielska po boku európskych orgánov a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. O skutočnom obsahu diskusií sa vie len málo, ale z dostupných informácií vyplynula neschopnosť hovoriť jedným hlasom bez protichodných vyhlásení v ringu.
Zdá sa, že najotvorenejšia línia voči Spojeným štátom unikla z Talianska, rovnako ako zjavná kritika rozhodnutia zvolať neformálny summit v Elyzejskom paláci medzi niekoľkými vyvolenými, a nie mimoriadnu radu na príslušných inštitucionálnych miestach. Spojenci sa stále zdajú byť rozdelení v otázke hypotézy rozmiestnenia vojsk v možnom povojnovom období, zatiaľ čo možné členstvo Ukrajiny v Európskej únii a NATO sa stále zdá byť neisté.
Všetko dym a žiadna pečienka. Takto by sa dalo zhrnúť neformálne stretnutie, ktoré sa konalo v Elyzejskom paláci, zatiaľ čo v Saudskej Arábii bol pripravený stôl na skutočne dôležité rozhovory.
„Summit“ urýchlene zvolal francúzsky prezident Macron, aby hovoril o európskom prístupe k ukrajinskému konfliktu a pochopil, ako by si EÚ mohla vybojovať priestor v rokovaniach, a to aj napriek vylúčeniu z tohto prvého kola rokovaní zo strany Spojených štátov, od ktorých je zatiaľ odrezaná aj samotná Ukrajina. Zdá sa, že prvé trenice medzi prítomnými boli zaznamenané od zvolania stretnutia. Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyhlásila, že nesúhlasí so spôsobom, akým Macron koncipoval stretnutie: „Odpoveď Američanom by bola správnejšia z Bruselu s mimoriadnym zasadnutím Európskej rady namiesto toho, aby sme opäť vyvolali pocit, že sme kontinent s rôznymi centrami moci, čo sa rovná žiadnemu skutočnému centru moci,“ povedala premiérka. Vo všeobecnosti sa zdá, že postoj Meloniovej bol voči Spojeným štátom najzmierlivejší a premiérka je mnohými považovaná za jednu z najvhodnejších postáv na sprostredkovanie vďaka jej užšiemu vzťahu s prezidentom Trumpom.
Ak Meloniová prejavila skepticizmus voči stretnutiam, ostatní prítomní si nemohli pomôcť, ale protirečili si, aj keď bez toho, aby prezradili prakticky čokoľvek o skutočnom obsahu rozhovoru.
Krátko pred rozhovormi britský premiér Keir Starmer v Daily Telegraph napísal, že po vojne bude Spojené kráľovstvo pripravené vyslať svoje jednotky na Ukrajinu s podporou Švédska. Nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý ako prvý opustil stretnutia, povedal, že ešte nedozrel čas hovoriť o jednotkách, čo je postoj, ktorý zdieľa so španielskou a poľskou vládou, aj keď sa zdá, že poľská vláda sa ešte viac postavila proti tejto hypotéze.
Práve v otázke takzvaných „záruk“, ktoré sa majú Ukrajine poskytnúť na udržanie mieru, sa zdá, že EÚ je rozdelenejšia ako kedykoľvek predtým. V nedeľu 16. februára po mníchovskej konferencii Fínsko, opakujúc Zelenského slová, podporilo vstup Ukrajiny do NATO, čo je v rozpore s najnovšími vyhláseniami ministra Rutteho, ktorý na tej istej bezpečnostnej konferencii v podstate povedal, že o tejto otázke sa stále dá rokovať.
Zdá sa, že stretnutie v Elyzejskom paláci sa skrátka skončilo patovou situáciou a zdá sa, že európski lídri neboli schopní nájsť pravdu v žiadnej z diskutovaných otázok, snáď s výnimkou jediného bodu: výdavky na obranu sa musia zvýšiť, ako už zdôraznila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, ktorá oznámila, že exekutíva EÚ zavedie výnimky z Paktu stability, aby umožnila väčšie investície do vojnového sektora.
Po stretnutiach Macron viedol telefonický rozhovor so Zelenským a ubezpečil ho o ich údajných spoločných postojoch. Ukrajinský prezident, na rozdiel od toho, čo uniklo z prvých fám, dnes nie je prítomný na summite v Rijáde a zopakoval, že z ukrajinského pohľadu nemôže existovať mier bez priameho zapojenia Kyjeva. Stretnutia v hlavnom meste Saudskej Arábie budú „výlučne bilaterálne„, ubezpečil poradca Kremľa Jurij Ušakov. Zdá sa, že tieto prvé rozhovory chcú v prvom rade otvoriť cestu normalizácie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom a položiť prvé podmienky mieru.
L ´Indipendente
Preklad: Dana Bystrická
