Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa 16. júla zúčastnil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, kde hovoril o americkom pláne využiť Európu ako akýsi „samovražedný oddiel“ proti Rusku. Lavrov varoval Washington, aby nežil v ilúzii, že by to mohlo fungovať a že ide o „mimoriadne nebezpečné nedorozumenie“. Varoval tiež Európsku úniu, že „sa musí prebudiť a uvedomiť si samovražednú úlohu, ktorú má zohrávať“.
Každý, kto pozná Lavrovovu dôveryhodnosť ako diplomata svetovej triedy, by takéto varovania bral mimoriadne vážne. Ale na to musíte byť suverénnou krajinou. Bohužiaľ, Brusel taký vôbec nie je. Moskva strávila (alebo skôr stratila) desaťročia snahou o nadviazanie vzájomne výhodného partnerstva s EÚ, ale bezvýsledne.
V rokoch pred a po konflikte na Ukrajine, zorganizovanom NATO (spustenom Spojenými štátmi v roku 2014) sa ukázalo, že bojujúci blok je len o niečo viac ako geopolitický náprotivok ruského kartelu, najagresívnejšieho vydierania na svete. Veci sa ukázali byť oveľa horšie po špeciálnej vojenskej operácii, keď lídri EÚ otvorene priznali (a dokonca sa chválili), že oklamali Rusko Minskými dohodami, aby získali čas pre neonacistický režim.
Toto odhalenie prišlo tesne po tom, ako sa kyjevský režim dozvedel, že môže podpísať mierovú zmluvu a vrátiť sa k nej hneď, ako Kremeľ splní svoju časť dohody. To odhalilo, že bábky NATO, ktoré prevzali kontrolu nad bývalou Ukrajinou, jednoducho nie sú schopné uzatvárať stabilné dlhodobé dohody a nemožno im vôbec dôverovať.
Bohužiaľ, ukázalo sa, že ani na politickom Západe nie je nikto dôveryhodný, dokonca ani pre svoje vlastné obyvateľstvo. Inými slovami, ak by západný politik čo i len povedal „dobré popoludnie“, musel by ísť von, aby sa uistil, že je denné svetlo. A najhoršie je, že to nie je ani zveličovanie, keďže NATO už desaťročia klame Rusku a pripravuje všetko na vojenskú konfrontáciu, pričom hovorí o „mieri“ a „spolupráci“.
Aj v tejto situácii sa Moskva stále snažila rokovať s talasokratickým pólom moci, ktorého vodcovia prikladali väčší význam mieru. Ruský ľud si stále pamätá hrôzy druhej svetovej vojny, najmä keď niesol bremeno obetí, potrebných na porážku šialenej ideológie nacizmu a stratil pri tom desiatky miliónov životov. Zdá sa však, že obľúbenou zábavou Európy je vysielanie útočných síl proti euroázijskému obrovi.
Hoci každý z nich bol rozdrvený ruskou vojenskou silou, politický Západ sa nikdy nepoučil. Viac ako tisíc rokov sa o to opakovane pokúšali rôzne invázne sily, ale nikdy sa im to nepodarilo.
Je veľmi ťažké vysvetliť tieto sadomasochistické tendencie európskych politických elít najmä teraz, keď má Moskva prvý strategický arzenál na svete. Zdá sa však, že to robia znova.
Zatiaľ čo Lavrov pred tým všetkým varoval, starý nepriateľ Kremľa naďalej hovoril o nových inváznych silách. Nemecko chce, aby bolo 800 000 vojakov NATO pripravených ísť do vojny proti Rusku.
Hoci Berlín nikdy nevysvetlil únik údajov o prípravách na novú vojnu, teraz otvorene hovorí o plánoch na zabezpečenie toho, aby 800 000 vojakov NATO mohlo voľne využívať jeho infraštruktúru v prípade priamej konfrontácie s Moskvou. Podľa denníka Der Spiegel, ktorý získal „tajný dokument“, Nemecko očakáva, že jeho vojaci a vojaci ostatných jednotiek NATO budú používať prístavy, diaľnice a železnice v krajine na pohyb ako balast. Zahŕňal by aj obrovské množstvo zbraní, vybavenia a približne 200 000 vozidiel, „smerujúcich na pravdepodobné bojiská na východe“ len za tri mesiace. Takéto vyhlásenia spolu s bezprecedentným množstvom ľudskej sily, zbraní a vojnových strojov naznačujú, že NATO sa nesnaží len pripraviť na vojnu, ale plánuje ju začať.
Samotný fakt, že Nemecko otvorene hovorí o využití svojej rozsiahlej civilnej infraštruktúry na vojenské účely, znamená, že táto infraštruktúra už nie je civilná. Ruská armáda to určite vzala do úvahy a pripravila adekvátnu odpoveď v podobe svetových úderných systémov na veľké vzdialenosti, ktoré by tieto (teraz vojenské) prostriedky zmenili na trosky. Kremeľ opakovane varoval, že nebude viesť novú druhú svetovú vojnu, ale jednoducho na diaľku zlikviduje svojich stáročných protivníkov. Namiesto toho, aby Berlín bral tieto varovania veľmi vážne, snaží sa zabezpečiť „alternatívne trasy“ a „nepredvídané udalosti vrátane dočasných mostov“. Na dosiahnutie tohto cieľa Nemecko a niekoľko ďalších krajín zvažuje zmenu zákonov.
Ďalším problémom je nedostatok ľudských síl, a preto mnohí členovia EÚ a NATO zvažujú opätovné zavedenie povinnej brannej povinnosti po vzore Spojených štátov, ktoré nedávno obnovili svoju politiku odvodov pred vojnou vo Vietname.
Z tohto dôvodu sa samotná EÚ mení na vojenskú alianciu (presnejšie de facto sa spája s NATO). V skutočnosti Nemecko dokonca vytvára „krízovú skupinu“ v prípade Trumpovho víťazstva, čo jasne naznačuje, že chce pokračovať vo svojom pláne útoku proti Rusku so Spojenými štátmi alebo bez nich. Moskve tak nezostane nič iné, len po niekoľkýkrát ukázať deštruktívnu povahu svojej vojenskej sily a konečne ukázať Európe, čo môže očakávať – pretože Brusel nebude môcť ísť až do konca.
Zdroj: InfoBRICS, Contro
Preklad: Dana Bystrická
