Teherán zintenzívňuje vnútorné vyšetrovanie s podozrením na infiltráciu Mossadu do Pasdaranu.
Esmail Qaani, veliteľ špeciálnych síl Quds v Pasdaran, zodpovedný za vojenské operácie a zhromažďovanie spravodajských informácií mimo krajiny, bol zatknutý. Teherán hľadá „krtka“ Mossadu v štábe šéfa Revolučných gárd, ktorý pred štyrmi rokmi vystriedal Kásima Sulejmáního, keď bol zlikvidovaný v americkom útoku v Bagdade. Od minulého piatka, keď sa mal stretnúť so Safieddinom v jednom z ústredí Hizballáhu v libanonskom hlavnom meste Bejrúte, neboli o Qaanim žiadne správy, na stretnutie sa nedostavil. Podľa rekonštrukcií digitálneho časopisu Middle East Eye by mal byť teraz v domácom väzení: vo väzbe by mu stres spôsobil „infarkt počas výsluchu“ a aj keby nebol krtkom, Iránci by ho mohli identifikovať ako jeho hlavného „asistentku“ alebo v každom prípade osobu v jeho štábe.
Revolučné gardy sa pozerajú dovnútra a podozrievajú aj tých najmocnejších dôstojníkov, ako je Esmail Qaani, pretože náhod, nahromadených od júla je príliš veľa na to, aby sa nestali podozrivými: najprv zabitie Ismaila Haniyeha, vodcu Hamasu v zahraničí, hosťa Teheránu, potom nájazd v Bejrúte proti Hassanovi Nasralláhu, hlave Hizballáhu a potom útok na jeho nástupcu Hashem Safieddine. Poistkou, ktorá spája všetky eliminácie, je prítomnosť generála Pasdarana alebo v prípade Haniyeha skutočnosť,že budova, v ktorej spal, patrila Strážcom revolúcie. To všetko spôsobuje, že iránske služby sú čoraz znepokojujúcejšie, zatiaľ čo včera večer izraelský premiér Benjamin Netanjahu zvolal vojnovú radu, aby rozhodla o vojenskej reakcii na útok 200 balistickými raketami Fatha odpálenými Iránom 1. októbra. Ministri musia dať zelenú jemu a držiteľovi ministerstva obrany Yoavovi Gallantovi, aby definovali spôsoby a časy.
Islamský režim sa teda ponáhľa, aby pochopil, ako veľmi sa Mossadu podarilo preniknúť do systému, ako veľmi rýchlo môže prísť „prekvapenie“, o ktorom hovorí Gallant, predtým neočakávané.
Američania sa snažia presvedčiť Netanjahua, aby nebombardoval iránske ropovody alebo rafinérie: prezident Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová nechcú, aby cena pohonných hmôt dramaticky vzrástla, čo by sa nepáčilo voličom tesne pred voľbami. Dokonca aj krajiny Perzského zálivu (ako uvádza britská agentúra Reuters) požiadali Washington, aby tlačil na ušetrenie ropnej infraštruktúry:
Teherán pohrozil odvetnými opatreniami proti elektrárňam v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare v prípade útoku na jeho zariadenia. „Boli by sme uprostred raketovej vojny,“ hovoria monarchie. 370 dní po útoku zo 7. októbra a následnom začiatku vojny medzi Hamasom a izraelskou armádou IDF pokračuje vo svojich leteckých a pozemných náletoch v pásme Gazy, kde sa stále zvyšuje počet zabitých Palestínčanov.
Il Giornale
Preklad: Dana Bystrická
