Z knihy „Porážka Západu“: „Vstupujeme do obdobia, v ktorom nihilistické impulzy deštrukcie existujú nezávisle od racionálnych cieľov štátov. Nihilizmus je správny koncept na pochopenie túžby Ukrajincov podmaniť si Rusov na Donbase. Je správnym konceptom pochopiť konanie štátu Izrael, ktorý už nemá racionálne ciele.“
Medzinárodne uznávaný francúzsky historik, sociológ a antropológ Emmanuel Todd, známy tým, že ako prvý predpovedal rozpad Sovietskeho zväzu a finančnú krízu v roku 2008, je cenným zdrojom pre „hegemóniu“ na lepšie pochopenie doby, v ktorej žijeme.
Historik sa v prvej časti rozhovoru pre L ´Antidiplomatico podrobne zaoberá dôvodmi samovraždy európskych vládnucich tried v zástupnej vojne na Ukrajine a ako by sa mohla zhmotniť porážka Západu.
Druhá časť, ktorú uverejním, sa podrobne zaoberá konceptom nihilizmu, ktorý je stredobodom Toddovej knihy najmä vo vzťahu k úlohe informácií, k strate tradičných politických, kultúrnych a sociálnych odkazov na Západe a nakoniec snaha o pochopenie, či je na obzore, na našom kontinente, zrod nejakej politicko-agregatívnej formácie, ktorá je schopná ponúknuť platnú alternatívu k zlyhanému, zbankrotovanému systému, ktorý, ako brilantne argumentoval profesor Todd.
„Porážka Západu“ vyšla vo Francúzsku pred slávnou ukrajinskou protiofenzívou v lete 2023, ktorú mainstreamová tlač vyhlásila za nevyhnutný začiatok víťazstva Kyjeva. To, čo bolo jeho proroctvo vtedy, dnes je realitou, ktorá nie je akceptovaná a pokračuje vo víre zdanlivo nekonečnej eskalácie. Tento týždeň Ursula von der Leyenová opäť hovorila v Európskom parlamente o ekonomickej a vojenskej podpore Kyjeva „tak dlho, ako to bude potrebné“. Prijme Západ niekedy porážku?
To je ústredná otázka dneška. Prijme to Európa alebo sa ocitne v situácii, keď bude Ukrajina zničená ako štátny celok, pričom polovicu územia obsadí Rusko a druhú polovicu zmení na bábkový režim? Nechá sa Európa zatiahnuť ešte hlbšie do tejto špirály? Už vieme, aký bude ďalší krok. Dodávky rakiet dlhého doletu, ktoré by sa masívne odpaľovali na ruské územia, čo by sa rovnalo vyhláseniu vojny Moskve. Čo je zarážajúce na európskom postoji, v posledných slovách Ursuly von der Leyenovej, ktoré uvádza ako príklad, je úplná absencia kontaktu s realitou. Západ prijal absurdné sankcie proti Rusku, ktoré umožnili Moskve reštrukturalizovať sa prostredníctvom účinného protekcionizmu, podporovaného zvyškom sveta, najmä Číňanmi a Indiou. Sankcie, ktoré zničili európske hospodárstvo. Riadia nás lídri, ktorí ničia svoju vlastnú ekonomiku. Vedúci byrokrati, ktorí nie sú schopní poskytnúť ani zbrane, ktoré Ukrajina potrebuje, a ktorí hovoria o pokračovaní svojho úsilia. Chcú len pokračovať vo svojej neskutočnosti.
Vidíte záblesky mieru v krátkodobom horizonte?
Diskusie o tom, ako ukončiť vojnu zo strany Západu, sú ohromujúce. Poslednou fantáziou by bolo akceptovať, že Ukrajina stratí časť svojho územia a výmenou za to vstúpi do NATO. Veľmi dobre vieme, že Rusi išli do vojny, aby zabránili Ukrajine práve v tomto scenári. A o tom všetkom diskutujú ako o „mierovom projekte“, bez konzultácie s Ruskom, bez pozvania víťaza vojny. Myšlienka mierového plánu v neprítomnosti víťaza je nereálna. Existuje mimoriadny film o konci Hitlerovho režimu, ktorý mi často prichádza na myseľ práve teraz, keď premýšľame o vyhláseniach západných lídrov. Volá sa „Pád“, kde je nacistický vodca videný so svojimi generálmi, aby riadil divízie Wehrmachtu, ktoré medzitým už neexistovali. Dnešná situácia je ešte bláznivejšia. Bolo by to, akoby Hitler diskutoval o podmienkach mieru, ktoré by mali byť vnútené Američanom a Rusom. Je to úplne šialené!
Ako veľmi presne ilustrujete vo svojej knihe, vojnu na Ukrajine chceli Spojené štáty, aby oddelili Európu (najmä Nemecko) od Ruska. Podpísanie Nord Stream 2 bolo kľúčovým momentom, ktorý podnietil USA konať. Ako je možné, že európska vládnuca trieda už nie je schopná presadzovať svoje vlastné záujmy a nechá sa zničiť hlavnou logistickou infraštruktúrou kontinentu bez toho, aby začala vyšetrovanie?
Európske vládnuce triedy nemajú geopolitickú víziu. Rusi majú geopolitickú víziu, Američania tiež, dokonca aj Japonci, ale nie tu, nič. Jednoducho neexistuje. Pokiaľ ide o európsku vládnucu triedu, zameriavam sa najmä na Nemecko. Skutočným cieľom Spojených štátov pri vyprovokovaní tejto vojny bolo prerušiť spoluprácu medzi Nemeckom a Ruskom, čo by nakoniec viedlo k odchodu Spojených štátov z Európy. Šok zo zástupnej vojny na Ukrajine paralyzoval Nemecko a umožnil americkým stratégom zničiť plynovod Nordstream, symbol ekonomického porozumenia medzi Nemeckom a Ruskom. Som však presvedčený, že keď sa odhalí porážka Západu, Moskva a Berlín sa opäť prirodzene stretnú. Je to fyziologické. Medzitým je situácia nemeckých vládnucich tried veľmi zložitá a hovorím to predovšetkým ako antropológ, ktorý študuje systémy autoritárskej kultúry, kde je situácia vodcov psychologicky zložitá. Každý sa cíti dobre, pokiaľ musí poslúchať, ale keď musí viesť, nastáva problém. A Nemci sa dnes boja sami seba, po chybách prvej a druhej svetovej vojny.Myslím si, že nemecké elity sa boja samých seba. A preto je pre nich ťažké predstavovať účinnú geopolitickú protiváhu. Nanajvýš len ekonomické.
Profesor, to, čo vás skutočne ohromí, keď sledujete postoj európskych vládnucich tried, je absencia najmenšej schopnosti zabrzdiť akékoľvek rozhodnutie vnútené Washingtonom. Spôsobom, ktorý nikdy v minulosti nebol taký výrazný. Od čoho si myslíte, že to závisí?
Je tu veľmi dôležitý prvok, ktorý som podrobne preskúmal, a to je finančná kontrola európskych vládnucich tried zo strany Spojených štátov. Priame ovládanie. Je to veľmi zaujímavé, je to druhýkrát, čo o tom hovorím. Podrobne som o tom diskutoval pre francúzske médium Elucide. Analyzoval som, ako európske elity investovali veľa peňazí do anglo-amerického finančného sektora, čím sa stali zraniteľnými voči pozornému oku Washingtonu. Boli neustále monitorovaní. Uvádzam prvky, ktoré sú ľahko pochopiteľné a môže si ich každý prečítať. Hovorím o NSA, ale čo ma najviac zaujíma, čo mi umožňuje povedať, že hypotéza, ku ktorej som dospel, je absolútne správna, je, že som nikdy nebol kritizovaný za to, čo som povedal. Za normálnych okolností by som bol obvinený zo sprisahania, ako sa to stáva vždy, keď sa tieto otázky riešia. Tentoraz nie. Ticho. Absolútne ticho. Takže si myslím, že chápem, odkiaľ pochádza podriadenosť. Je to naozaj rušivá vec a nemusíme o tom hovoriť!
Uvažujúc logickými dedukciami, nemôžeme si pomôcť, ale necháme sa priviesť k pesimistickému pohľadu na vojnovú krízu. Ak je pravda, že na dosiahnutie mieru dnes musí byť Eurázia upokojená. A ak by európske vládnuce triedy mali v snahe upokojiť Európu s Ruskom (a potom s ďalším cieľom zvoleným Spojenými štátmi: Čínou) zaujať alternatívny postoj k vnucovaniu Spojených štátov a NATO, potom je záver taký, že bez suverenity, nezávislosti a sebaurčenia európskych vládnucich tried pôjdeme smerom k nevyhnutnej tretej svetovej vojne? Je správne povedať, inými slovami, že mier na našom kontinente nie je možný s prežitím dvoch nástrojov kontroly Spojených štátov nad Európou: EÚ a NATO?
Nie. Nie je to možné. Myslím si to veľmi jasne: porážka NATO na Ukrajine bude pre Európu predstavovať moment pozitívnej zmeny a oslobodenia. Myslím si, že Európania sú naivní, ale Američania, Briti, naopak, sú zo situácie nadšení a plní odporu. V týchto krajinách existuje vojnový pohon, nihilistický pohon, ktorý v knihe vysvetľujem analýzou kultúrnych a náboženských faktorov, ktoré charakterizujú dnešný anglosaský svet. Na druhej strane v kontinentálnej Európe takýto vojnový impulz neexistuje. Vezmite si Škandináviu. Ako tvrdím vo svojej knihe, veľmi znepokojivý vývoj škandinávskych krajín – Švédska, Fínska, Nórska, Dánska, všetkých protestantských krajín – je symbolický. Jadrom veci je rozpad protestantského sveta, vyvinutého srdca Západu. Nemecko je teoreticky z dvoch tretín protestantské, ale katolícka strana bola po vojne dlho dominantná. A samozrejme Francúzsko, Taliansko a Španielsko sú katolícke krajiny. Ak nevypustíme rakety dlhého doletu proti Rusku, ak nevytvoríme zámienku na termonukleárnu konfrontáciu a vstúpime do priameho konfliktu s Moskvou, dosiahnutie mieru je mimoriadne jednoduché. Musíme akceptovať, že ruská armáda dosiahne Dneper, aby bol Sevastopol bezpečný. Okamžite uvidíme, že Moskva nemá ani túžbu, ani silu ísť ďalej. A to by bol pre Európanov absolútny šok: okamžite by sa pochopilo, že neexistuje žiadna priama hrozba a predovšetkým, že NATO neexistuje na to, aby nás chránilo. Existuje len na to, aby nás ovládalo. Dobrá diplomatická dohoda, dobrá diplomatická spolupráca medzi Nemeckom, Talianskom a Francúzskom by stačila na zaručenie mieru, na zaručenie protiváhy Rusom.
Aká fáza nás teraz čaká?
Vstupujeme do obdobia, v ktorom nihilistické impulzy deštrukcie existujú nezávisle od racionálnych cieľov štátov. Nihilizmus je kľúčovým konceptom pre pochopenie ochoty Ukrajincov podmaniť si Rusov na Donbase. Je to kľúčový koncept na pochopenie konania štátu Izrael, ktorý už nemá racionálne ciele. To, čo robí dnes, nie je v žiadnom prípade o bezpečnosti. Je to vojna pre vojnu samotnú. To isté možno povedať o Spojených štátoch. Je to menej vážne ako nacizmus? Žijeme v menej vážnej fáze ako druhá svetová vojna? Ak sa nezvrhne do termonukleárnej vojny, ak sa Európania nenechajú zatiahnuť do skutočnej vojny s Ruskom. Ale naopak, ak v roku 2030 alebo 2035 ešte budú žiť historici, povedia, áno, bolo to také vážne ako nacizmus.
L ´Antidplomatico
Preklad: Dana Bystrická
