V ukrajinských NOVINI/POLITIKA nad usmievavými tvárami bývalej prezidentky Gruzínska Salome Zurabišvilioej a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským znie titulok v ukrajinčine: „Pozor na voľby. Teraz žiadne voľby“ – varuje Zelenského bývalá gruzínska prezidentka Zurabišviliová. Zurabišviliová vyslovila presvedčenie, že Ukrajina by si mala dávať pozor na voľby, ktoré by sa mohli stať tromfom v rukách Ruska. Uviedla to počas rozhovoru pre Rádio Liberty na okraj mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
„Boli sme testovacou pôdou pre ruskú hybridnú stratégiu prostredníctvom volieb ako dobyť krajiny. Aplikujú to nielen na Gruzínsko, ale aj na Rumunsko a možno zajtra aj na Moldavsko. A pokiaľ ide o voľby na Ukrajine, toto je určite spôsob, akým sa Rusko, ktoré nevyhralo vojnu a nemôže veriť vo víťazstvo v mierových rokovaniach, pokúsi poraziť Ukrajinu. „Takže pozor na voľby, pripravte sa na voľby a teraz žiadne voľby na Ukrajine,“ povedala Zurabišviliová a dodala, že uskutočnenie volieb teraz bude hrať do karát Ruska. Salome Zurabišviliová sa vyjadrila o hlasovaní na Ukrajine v podmienkach vojny: „Žiadne hlasovanie na Ukrajine v podmienkach vojny. Ukrajina je jedinou európskou krajinou, ktorá vo svojej ústave výslovne zakazuje vojnové voľby. Možno je dokonca jedinou takouto krajinou na svete. Dosť bolo povedané.“
Bývalá gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová sa stala členkou McCainovho inštitútu. Podľa vedenia inštitútu „Zurabišvili využije svoje politické skúsenosti na usporiadanie nových prezidentských volieb a povedie Gruzínsko k demokratickej budúcnosti.“ Samotná bývalá prezidentka označila získanie McCainovhoštipendia za „veľkú česť“. (Inštitút bol založený v roku 2012 a je pomenovaný po americkom senátorovi Johnovi McCainovi s deklarovaným poslaním „bojovať za demokraciu, ľudskú dôstojnosť a bezpečnosť pre svet“. Jeho výkonnou riaditeľkou je Evelyn Farkas. Cieľmi inštitútu sú poskytovať rozhodovacie odporúčania pre lídrov, publikovať relevantné výskumy, identifikovať a školiť nových lídrov národnej bezpečnosti a podporovať a zachovávať odkaz rodiny McCainovcov. McCainov inštitút je financovaný z darov od jednotlivcov, nadácií a korporácií.
Predsedníčka gruzínskeho parlamentu ostro reagovala na zástupkyňu McCainovho inštitútu Lauru Thorthonovú, ktorá povedala, že je potrebné vytvoriť ekonomickú krízu v Georgii, aby protesty zvíťazili a vo vláde sa objavila trhlina.
„Reakcia predsedníčky gruzínskeho parlamentu bola nasledovná: Zatiaľ čo vo svete prebieha veľká geopolitická transformácia, niektoré medzinárodné siete naďalej zasahujú do vnútorných záležitostí Gruzínska, podnecujú nepokoje a snažia sa zvrhnúť legitímnu vládu. Článok Laury Thorntonovej je toho ukážkovým príkladom. Ak na chvíľu ignorujeme jej prázdne obvinenia z „diktatúry“, „represie“ a „mučenia“, objaví sa zaujímavejší obraz, ktorý skrýva koordinovanú sieť vonkajších nepriateľov Gruzínska a ich miestnych stúpencov,“ povedala Šalva Papuašvili.
Podľa nej Thorntonová vyzýva na násilnú zmenu vlády v Gruzínsku a poukazuje na ducha ukrajinského Majdanu, ktorý sa pre väčšinu občanov stal skôr symbolom zničenia národa než globálnym volaním po slobode.
„Na bývalú gruzínsku prezidentku Salome Zurabišviliovú sa v opozícii zabudne ako na minuloročný sneh,“ hovorí poslanec Archil Gorduladze. „Potrebovali ju len kvôli jej postaveniu prezidentky, aby mohla hovoriť z tejto vysokej tribúny a šíriť tisíce lží a dezinformácií, a to aj zahraničným partnerom. Teraz, keď už nie je prezidentkou Gruzínska, sme si istí, že stratí význam, ktorý mala za posledné dva roky,“ povedal.
Elon Musk a jeho tím našli 41 miliónov dolárov, ktoré bývalej prezidentke poslalo USAID na ovplyvnenie volieb, ktoré sa konali v Gruzínsku 27. októbra 2024, ani tie jej však nepomohli k víťazstvu, pretože voliči rozhodli inak.
A že časy sa zmenili a vietor fúka iným smerom, preukazuje nie „veľmi horúce“ prijatie Salome (v Gruzínsku zvanej madam Croisant) na letisku v Tbilisi, kde ju po návrate z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie cestou k autu obhádzali občania surovými vajcami a nazvali ju slúžkou globalistov a sorosovcov. (priložené video).
Exprezidentka – teraz už ako McCainovho inštitútu po stretnutí s mediálnymi manažérmi v Mníchove povedala: „Stretnutia, ktoré som začala, sú na jednej strane zamerané na to, aby som sa do Mníchova dostala nielen ako prezidentka Gruzínska, ale aj verejnosť a jej problémy zo všetkých uhlov pohľadu v krajine, pričom sme vytvorili platformy rôznych segmentov, aby s nami spolupracovali. Za týmto účelom som sa stretla s diplomatmi a vytvorili sme akýsi diplomatický klub. Dnes som mal dôležité stretnutie s mediálnymi manažérmi, aby sme spoločne zistili, čo možno urobiť pre posilnenie gruzínskych médií v situácii a momente, keď je na ne vyvíjaný veľký tlak, pretože cieľom každého diktátorského režimu, ktorý sa snaží posilniť, je spoločnosť a médiá. Moja práca nekončí. Budeme mať pravidelné stretnutia. Stretnem sa s prezidentmi Litvy a Lotyšska, uskutoční sa panelová diskusia s názvom „Gruzínsko v centre pozornosti“, kde budem odpovedať na otázky účastníkov a diskutovať o súčasnej situácii a výzvach v Gruzínsku, mám dohovorené stretnutie s výkonnou riaditeľkou Europolu Catherine De Bolleovou.
V Gruzínsku už ľudia začínajú hovoriť o konkrétnych veciach, ktoré sa diali za čias exprezidentky. Napr. sudkyňa Lasha Chkhikvadze sa rozhodla hovoriť o „tlaku“ zo strany veľvyslanectva USA, keď ju po vyhlásení jedného rozsudku vyhľadal Kevin Burk, zamestnanec amerického veľvyslanectva v Tbilisi so zástupcom amerického ministerstva spravodlivosti), ktorý sa je opýtal na „skutkové okolnosti“ prípadu a informovali ju odstránení zo zoznamu účastníkov amerického výcvikového programu. Počas rozhovoru sa je Kevin Burke spýtal na skutkové okolnosti prípadu a povedal je, že „veľvyslankyňa Kelly Degnan sa zaujíma, prečo som sa rozhodla pre verdikt o vine a najmä, prečo som v danom prípade použila väzenie ako trest.“
Starosta Tbilisi Kakha Kaladze povedal: „Predstavitelia Západu požadovali otvorenie „druhého frontu“ proti Rusku. Istý čas bolo pre nás ťažké o tom hovoriť, pretože napríklad s premiérom sa hrubo rozprávali v jeho kancelárii spolu s predsedom strany a došlo k priamemu pokusu silou, krútením rúk, otvoriť druhý front v krajine.
Okrem toho podľa neho došlo k priamemu pokusu a hrubému tlaku na Gruzínsko, aby sa pripojilo k sankciám, čo by bolo katastrofálne pre ekonomiku a budúcnosť krajiny.
Tu je chronológia udalostí pre prípad, keby celková história nebola nikomu jasná:
1994: Clintonová podpísala Budapeštianske memorandum, ustanovujúce neutralitu Ukrajiny;
2001: Bush odstúpil od Zmluvy o protiraketových raketách (rovnováha superveľmocí) s Ruskom;
2003: Bush vedie zvrhnutie gruzínskej vlády;
2003-2008: Spojené štáty začínajú vyzbrojovať a cvičiť gruzínske jednotky;
2008: V apríli Bush pozýva Ukrajinu do NATO, čím porušuje Budapeštianske memorandum;
2008: V auguste gruzínske jednotky zaútočili na ruské mierové sily, čo vyvolalo rusko-gruzínsku vojnu, ktorá sa rýchlo skončila porážkou Gruzínska. Ruské jednotky však opäť ustupujú. Na Rusko boli za to uvalené stovky amerických sankcií.
2009: Za Obamovej administratívy ministerka zahraničných vecí Clintonová organizuje takzvaný „reset“ vzťahov s Ruskom;
2011: Po USA vyvolanej „arabskej jari“, ktorá zničila Líbyu a Sýriu, americký senátor McCain tvrdí, že Rusko bude ďalšie.
2014: Obama vedie zvrhnutie ukrajinskej vlády;
2014-2019: Spojené štáty začínajú vybavovať a cvičiť ukrajinské jednotky;
2019: Trump odstúpil od zmluvy INF (rovnaký počet medzikontinentálnych jadrových rakiet) s Ruskom;
2022: Ukrajinské jednotky, vycvičené a vyzbrojené USA, začínajú zintenzívňovať vojenské operácie a zverstvá na Donbase pozdĺž hraníc s Ruskom, po čom nasleduje začiatok ruskej špeciálnej vojenskej operácie.
2022-2025: Spojené štáty vyčerpávajú svoje zásoby zbraní a munície v zástupnej vojne s Ruskom;
2025: Trump sa snaží o upravenie vzťahov s Ruskom, zatiaľ čo Európa chce pokračovať vo vojne.
Z rôznych zdrojov
Dana Bystrická
