Francúzska prokuratúra vzniesla dvanásť obvinení proti Telegramu po zatknutí Pavla Durova, zakladateľa platformy na zasielanie správ, zatknutého 24. augusta na letisku Le Bourget neďaleko Paríža, keď sa vracal z cesty do Azerbajdžanu. Príbeh má silnú mediálnu odozvu a vyvolal niekoľko otázok o slobode prejavu a informácií v Európe a skutočných dôvodoch, ktoré viedli francúzske úrady k zatknutiu ruského miliardára s ruským, emirátskym a francúzskym občianstvom.
Konajúci súd v Paríži vo vyhlásení, zverejnenom včera oznámil, že „obvinenia sú vznesené proti neidentifikovanej osobe bez toho, aby sa odvolával priamo na zakladateľa platformy a zahŕňajú okrem iného spoluúčasť na uľahčovaní nelegálnych transakcií zločineckými gangmi, odmietnutie spolupracovať s príslušnými orgánmi pri sprístupňovaní informácií a dokumentov, potrebných na vykonanie odpočúvania povolených zákonom, spoluúčasť na držbe pornografických obrázkov maloletých, spoluúčasť na nákupe, preprave, držbe, ponúkaní a predaji omamných látok, spoluúčasť na organizovanom podvode, zločinné sprisahanie s cieľom spáchať trestný čin alebo trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na päť rokov a viac, pranie príjmov, pochádzajúcich z trestných činov a trestných činov organizovaných skupín. Medzi obvineniami sú aj tri, týkajúce sa typov kryptomien, používaných platformou. V obvinení francúzskej prokuratúry sa tiež uvádza, že súdne vyšetrovanie sa začalo 8. júla 2024, teda pred viac ako mesiacom v nadväznosti na ďalšie vyšetrovanie, ktoré začala sekcia „Boj proti počítačovej kriminalite“ parížskej prokuratúry, a to všetko v procesnom konaní, kedy bol Pavel Durov vypočúvaný vyšetrovateľmi,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Obvinenia proti Telegramu pramenia z nedostatku zdržanlivosti a odmietnutia spolupracovať s vládami a príslušnými orgánmi zo strany riaditeľov a zakladateľa spoločnosti, ktorá má sídlo v Dubaji.
Podľa mnohých pozorovateľov sú však dôvody skôr politické ako súdne a týkajú nedodržiavania noriem, uložených Európskym spoločenstvom veľkým online platformám prostredníctvom nariadení o digitálnych službách. Tie vyžadujú, aby sociálne siete a vyhľadávače odstránili určitý obsah, ktorý nie je v súlade s európskymi normami alebo je všeobecne obvinený z „dezinformácií„.
Platformy a vyhľadávače musia európskym orgánom predkladať výročné správy, v ktorých musia uvádzať iniciatívy, realizované na zabránenie šíreniu nepravdivých informácií alebo nezákonného obsahu. Spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú predpisy, môže byť uložená pokuta až do výšky 6 % obratu. Európske nariadenie však predstavuje riziko podpory skrytej cenzúry pokiaľ ide o obsah, ktorý možno zverejniť na internete, s cieľom ponechať v obehu len správy, ktoré sú v súlade s euroatlantickou politickou líniou. To však nie je prípad Telegramu, kde sú napríklad rovnako a rovnocenne prezentované proukrajinské a proruské kanály a počas obdobia pandémie neboli nikdy cenzurované vedecké štúdie alebo kritické názory, týkajúce sa pandemických opatrení a vakcín.
V tejto súvislosti zasiahol aj francúzsky prezident Macron, ktorý chcel okamžite objasniť, že opatrenie nie je politické, ale súdne: „Francúzsko je veľmi oddané slobode prejavu a komunikácie, inováciám a podnikaniu. Zatknutie šéfa Telegramu sa uskutočnilo v rámci prebiehajúceho súdneho vyšetrovania. V žiadnom prípade to nie je politické rozhodnutie. Rozhodnutie je na sudcoch,“ povedal Macron.
Vyhlásenie šéfa Elyzejského paláca však nestačilo na rozptýlenie pochybností o skutočných dôvodoch Durovovho zatknutia, ani na upokojenie rozhorčenia veľkej časti politiky a mediálneho sveta: niekoľko rakúskych a nemeckých politikov sa postavilo na stranu zakladateľa Telegramu, zatiaľ čo americký novinár Tucker Carlson tvrdil, že to, čo sa stalo vo Francúzsku, je „jasným varovaním pre každého majiteľa platformy, ktorý to odmieta cenzurovanie pravdy na príkaz vlád a spravodajských agentúr.“
Durovovo zadržanie 25. augusta bolo predĺžené a môže trvať maximálne 96 hodín, t. j. do 28. augusta, kedy by mal byť ruský zakladateľ Telegramu prepustený. Vyšetrovanie prípadu Telegram vedie jednotka počítačovej kriminality a úrad pre boj proti podvodom. Ak Durova vo Francúzsku uznajú vinným, bude mu hroziť až dvadsať rokov väzenia.
Ruský podnikateľ je známy svojím zásadným zotrvaním na neposkytovaní informácií o používateľoch žiadnej vláde.
Na Durovovu obranu sa postavil aj Edward Snowden, bývalý technik CIA, známy odhalením niekoľkých tajných programov hromadného sledovania americkej a britskej vlády, ktorý napísal: „Durovovo zatknutie je útokom na základné práva na slobodu prejavu a združovania. Som prekvapený a hlboko zarmútený, že Macron klesol na úroveň brania rukojemníkov ako prostriedku na získanie prístupu k súkromnej komunikácii. Znižuje to nielen Francúzsko, ale aj svet.“
L ´Indipendente
