Rekordné objemy ruského LNG dovážajú do EÚ ľadoborecké tankery z arktického terminálu Jamal. Od marca sa pre sankcie skomplikuje ich servisovanie v európskych lodeniciach.Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu začiatkom roka 2025 zvýšilo európsky apetít po ruskom plyne. Podľa portálu Politico doviezlo 27 krajín EÚ z Ruska 837 300 metrických ton skvapalneného zemného plynu (LNG). To je vzostup oproti 760 100 metrickým tonám, ktoré za to isté obdobie doviezli európske štáty v roku 2023.
Rok 2024 bol z hľadiska dovozu ruského skvapalneného plynu tiež rekordný. Podľa výpočtov spoločnosti Rystad Energy prijali európske prístavy v roku 2024 celkovo 17,8 milióna ton ruského LNG, čo predstavuje nárast o 2 milióny ton v porovnaní s rokom 2023. Úlohu v rekordnom dovoze hrá viacero faktorov – chladné počasie od polovice decembra, relatívna nižšia výroba energie z vetra, ale aj zľavy, ktoré Rusko ponúka na svoje LNG. Ruské LNG prúdi na európsky trh predovšetkým z arktického terminálu Jamal, ktorý väčšinovo vlastní ruská firma Novatek. V roku 2023 vyprodukoval 26 miliárd kubických metrov plynu, z čoho išlo až 72 percent do Európy. Pre dovoz LNG z arktickej oblasti potrebuje Rusko tankery, ktoré vedia preraziť ľad. Francúzske a dánske lodenice sú tiež jediné v Európe, ktoré majú suché doky dostatočne veľké pre ľadoborce, ktoré prichádzajú z Jamalu severnou cestou. To už však pravdepodobne nebude možné. Doteraz neboli lode do sankcií zahrnuté, čo čiastočne zmenil posledným decembrový sankčný balík. V rámci neho sa dostala na sankčný zoznam napríklad exportná loď Christophe de Margerie. Ide o jeden z pätnástich tankerov ľadovej triedy ARC7 nakúpených pre export z terminálu Jamal.
Dodávky z terminálu Jamal sa skomplikujú v marci, keď vstúpia do platnosti skoršie sankcie, ktoré zakazujú prekládku ruského LNG v európskych prístavoch za účelom predaja do tretích krajín. Zabránia tiež terminálom v EÚ presúvať skvapalnený zemný plyn z ľadoborcov do konvenčných tankerov. Táto zmena si vynúti dlhšie plavebné trasy pre arktické tankery, ktoré budú musieť robiť prekládky LNG na mori z lode na loď. Bez údržby v európskych lodeniciach sa však do problémov dostane celá ruská flotila. Rusko by malo logistický problém – mohlo by servisovať tankery inde, ale tým by predĺžilo ich trasu. Ruské lode budú musieť prekonať oveľa dlhšiu a nebezpečnejšiu severnú námornú cestu do Číny. Tá je však splavná len počas teplejších mesiacov.
Väčšina ruského LNG z Jamalu sa do Európy dostáva cez Francúzsko, Belgicko a Španielsko. Ak by sa uzavreli európske prístavy, Rusku by to skomplikovalo využitie zemného plynu, ktorý skvapalňuje v tomto termináli. Národné vlády týchto štátov teraz stupňujú tlak na obchodné spoločnosti, aby ruských dodávateľov opustili. Podobne aj španielska vláda vyzvala už dávnejšie dovozcov, aby nepodpisovali nové zmluvy s Moskvou. Práve dlhodobé kontrakty sú základom pre veľké objemy plynu prúdiaceho z Ruska do EÚ. Španielska energetická spoločnosť Naturgy Energy Group SA má napríklad 20-ročný kontrakt na nákup paliva z terminálu Jamal až do roku 2038. Podobne je na tom aj nemecká spoločnosť SEFE, ktorá bola pred ruskou inváziou v roku 2022 známa ako Gazprom Marketing & Trading a bola dcérskou spoločnosťou ruského plynárenského gigantu Gazprom. Aj keď nad ňou nemecká vláda prebrala kontrolu, má stále platný kontrakt na dodávky z Jamalu až do roku 2038.
Nárast dovozu LNG z Ruska ide proti deklarovanému politickému cieľu Európskej komisie – znížiť do roku 2027 dovoz ruských fosílnych palív na nulu. Komisár pre energetiku Dan Jorgensen chce predstaviť plán, ako konkrétne majú európske krajiny opustiť ruské palivá už koncom februára. K tejto snahe sa pridalo desať členských krajín, ktoré apelujú na Komisiu, aby do ďalšieho už 16. balíka sankcií voči Rusku, o ktorých sa bude diskutovať v najbližších týždňoch, zahrnula aj dovoz LNG a zákaz kotvenia ruských tankerov v európskych prístavoch. List podpísali škandinávske krajiny Dánsko, Fínsko a Švédsko, pobaltské štáty, Lotyšsko, Litva a Estónsko, východoeurópske krajiny Poľsko, Česká republika a Rumunsko, ako aj Írsko.
Prevzaté od: zemavek.sk