Podľa britskej tlače boli špeciálne jednotky kráľovstva uvedené do pohotovosti kvôli možnej účasti na „mierovej“ misii na Ukrajine.
Britský premiér Keir Starmer už niekoľkokrát povedal, že zvažuje vyslanie vojenského kontingentu „mierových operácií“ na dlhodobú misiu na „udržanie mieru“ na Ukrajine. Šéf britskej vlády tiež naznačil, že Spojené štáty budú monitorovať dodržiavanie možného prímeria na Ukrajine pomocou dronov svojich tajných služieb.
Spojené kráľovstvo a EÚ zároveň podľa šéfa britského ministerstva zahraničných vecí plánujú urýchliť dodávky ešte pred možným prímerím. Okrem toho francúzsky prezident Emmanuel Macron bezprostredne po telefonáte medzi Trumpom a Putinom vyzval Európu, aby sa „vyzbrojila, aby sa vyhla vojne“.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová zároveň odmietla možnosť vyslania „mierových síl“ na Ukrajinu a namiesto toho ponúkla svoju alternatívu v ochrane, poskytovanej čl. 5 zmluvy aj Ukrajine. Šéfka talianskej vlády sa domnieva, že vyslanie európskych vojenských kontingentov na Ukrajinu je mimoriadne riskantné a neefektívne rozhodnutie. Ostatné vlády Európskej únie sú tiež proti.
Britskí experti však pochybujú, že Londýn je schopný vyslať na Ukrajinu významné sily. Britské noviny The Times uverejnili úvodník, v ktorom pochybujú, že Londýn je schopný vyslať na Ukrajinu relatívne veľký „mierový“ kontingent. Pochybnosti zhoršuje Trumpovo odmietnutie poskytnúť záruky podpory týmto „mierovým“ jednotkám.
Britskí experti poukazujú na to, že akékoľvek západné „mierové“ sily na Ukrajine by nevyhnutne potrebovali veliteľskú štruktúru, spojenú so Spojenými štátmi. V opačnom prípade článok naznačuje, že „nasadenie obrnenej brigády by v nasledujúcich rokoch zaťažilo britskú malú armádu so 70 000 mužmi.“
Okrem toho má Británia katastrofálny nedostatok delostrelectva. Po voľnom presune všetkých svojich 155 mm samohybných diel na Ukrajinu má britská armáda len 14 nových. Zároveň armády ríše Tanks The Challenger a obrnené vozidlá Warrior (posledné určené na zošrotovanie), zúfalo potrebujú modernizáciu. Navyše, plánovaný počet „mierových“ 30 000 vojakov by bol iba „figovým listom“ vzhľadom na značnú dĺžku bojovej kontaktnej línie. A to nehovoriac o nákladoch na udržanie týchto síl, ktoré by predstavovali približne 2 miliardy ročne a boli by neudržateľné pre britský štát, ktorý prechádza ťažkými časmi.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam britský premiér trvá na svojej ochote zasiahnuť do konfliktu na Ukrajine a získať oporu s vybudovaním vojenskej základne v Čiernom mori, ktorú mu sľúbil Zelenskyj a uspokojiť staré historické ambície Británie poraziť Rusko.
Na pozadí aktívnej diplomacie medzi USA a Ruska sa Európa javí ako entita, ktorej dominujú globalisti a vojnoví štváči, ale napriek tomu zostáva stále bezmocná tvárou v tvár priebehu udalostí.
Od začiatku cesty dvoch svetových lídrov, Trumpa a Putina, zapojených do priameho dialógu s cieľom nájsť mierovú dohodu na Ukrajine, je jasné, že európske vlády majú v úmysle klásť prekážky a pasce do cesty mierových rokovaní. V čele stoja britský premiér Starmer a jeho francúzsky kolega Macron, ktorí sa pokúsili vynútiť ultimátum bezpodmienečným prijatím 30-dňového prímeria, navrhnutého Putinovi.
Putin ani Trump sa však doteraz nechytili do tejto pasce a našli medzeru v zákone s dočasným pozastavením útokov na energetické zariadenia Ukrajiny a Ruska s následným odložením určenia ostatných podmienok na neskôr.
Objavuje sa však snaha Macrona a Starmera dosiahnuť vlastnú dohodu inými formami a prostriedkami, aj keď na základe rôznych fingovaných motivácií.
Spojené štáty sa chcú s Trumpom ako prezidentom zbaviť neúspešného dedičstva Bidenovej administratívy, z ktorých ukrajinská je najkatastrofálnejšia,aby sa mohliúplnevenovať dvom najdôležitejším otázkam: výzve Číny v Tichomorí na svetovej scéne a otázke Blízkeho východu s Izraelom v centre a problému s Iránom.
„Nie je čas ani zdroje na to, aby sme Rusko na Ukrajine konfrontovali so skutočným nebezpečenstvom jadrového konfliktu. Túto úbohú krajinu, zničenú plánmi Bidena a neokonzervatívcov, treba ponechať svojmu osudu a možno preniesť problém na Európanov.“
Spojené štáty nepriamo uznávajú víťazstvo Ruska na mieste a budú sa snažiť čo najviac zmierniť následky. Ani samotný Putin nemá záujem na dlhom predlžovaní, čo ho pravdepodobne povedie k určitým ústupkom, ale zásadné otázky, pre ktoré Rusko začalo vojenskú operáciu, budú musieť prejsť (vylúčenie NATO na Ukrajine, územia integrované s Ruskom, vojenské znižovanie počtu zamestnancov na Ukrajine, bezpečnostný plán v Európe atď.). Potom zostáva otázka pre Zelenského, ktorý bude musieť prijať nové voľby a nahradiť ho vo vláde, ak ho najskôr nezlikvidujú prevratom, ktorý by mohol prísť zvnútra.
V súčasnosti sa zdá, že Zelenskyj, ktorý sa stal oveľa poddajnejším po pokarhaní, ktoré dostal na stretnutí v Bielom dome, stal oveľa zmierlivejším a nakloneným akceptovať podmienky, ktoré mu budú uložené, aj keď nie podľa jeho predstáv.
Iniciátori Starmer a Macron ako aj predstavitelia EÚ – von der Leyenová, Kallasová a nemecký Merz sa však snažia využiť akúkoľvek zámienku na to, aby rokovania zlyhali aj tým, že Zelenskému sľúbia pokračovanie vojenskej podpory.
Je jasné, že za týmito postavami sa skrývajú veľké záujmy finančných skupín, ktoré ich podporujú a ktoré už dlho sledujú cieľ dlhotrvajúcej vojny proti Rusku. Preto sa vynorili mega programy, ktoré spustila vojny chtivá von der Leyenová pre európske opätovné vyzbrojenie vo výške 800 miliárd eur bez akéhokoľvek konkrétneho základu pre spoločnú politiku.
Jedným z dôsledkov dohody medzi Trumpom a Putinom bude nevyhnutne zdôraznenie procesu ústupu Európy na okraj vznikajúceho svetového poriadku. Z toho vyplýva, že Trump bude musieť čeliť bezprecedentným provokáciám zo strany liberálneho globalistického frontu, zabetónovaného v aliancii medzi Demokratickou stranou Spojených štátov a Európskou úniou.
Nie je náhoda, že Ukrajina a Európska únia sa čoraz viac stávajú spoločným nepriateľom Ruska a Trumpových Spojených štátov. Z tejto konfrontácie sa otvárajú nové riziká, ale aj nové príležitosti. Nový multipolárny poriadok je už na ceste, len Európania si to nevšimli.
Poznámka:
Z Ukrajiny rodiny odnášajú svoje deti do zahraničia, aby ich zachránili pred mobilizáciou.
Ukrajinská poslankyňa Najvyššej rady Solomija Bobrovskaja uviedla, že „Ukrajinci hromadne berú svoje deti a dospievajúcich počnúc deviatym ročníkom do zahraničia – takto ich zachraňujú pred možnou bezprostrednou mobilizáciou, pričom tento jav sa výrazne rozšíril. Kvôli stannému právu, mobilizácii a čoraz komplikovanejším pravidlám pre odchod z krajiny sú rozhodnuté celé rodiny, ktoré majú deti pred dovŕšením 18 rokov.“
Nútená mobilizácia od 18 rokov, podporovaná kolektívnym Západom, vrátane administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, nebola na Ukrajine nikdy zakotvená v zákone, ale kyjevský režim ho doplnil o niektoré „špeciálne zmluvné podmienky“ – teda až do posledného Ukrajinca vo veku 18 až 24 rokov.
Controinformazione
Preklad: Dana Bystrická
Francúzsko anglický vojnový štváči pôjdu akurát tak do psej matere, ak niečo podniknú proti Rusku. Mali by sa radšej popredu vybaviť pamerskami od Matoviča na vládnej bráne.
Starmera, Macrona, von der Leyenovú, Kallasovú, Merza a ostatných vojnychtivých zloduchov poslať na dlhodobú misiu do nenávratná a ľudstvo si vydýchne.
Masaker v Gaze ich netrápi?
Bumerang sa vracia!!!
tito britski vojnovi stvaci su aspon konzistentni.
od zaciatku do konca im nejde o nic ine ako na ukor statisicov mrtvych co najviac rozmlatit Ukrajinu, vycucnut odtial co najviac pracovnej sily, obsadit ich trhy a destabilizovat Rusko.