Baltské more: Obavy z otvorenej konfrontácie medzi NATO a Ruskom rastú

Čoraz viac sa šíria fámy o možných pirátskych akciách EÚ a NATO v Baltskom mori proti takzvanej „tieňovej flotile“, prepravujúcej ruskú ropu. Niektorí dokonca zachádzajú tak ďaleko, že vyhlasujú, že v blízkej budúcnosti by NATO mohlo vytvoriť skutočný „casus belli“ na vyriešenie problému americkým spôsobom, teda fyzickou elimináciou ropných tankerov, ktoré cez Balt rozvážajú ruskú ropu do sveta. Vyhlásenie k tejto záležitosti je od bývalého ruského vicepremiéra Alfreda Kocha so sídlom v Nemecku a klasifikovaným v Rusku ako „zahraničný agent“.(Poznámka: Alfred Koch se narodil otcovi nemeckého pôvodu a ruskej matke v Kazašskej SSR. Jeho otec Reinhold Koch pochádzal z bývalej dedinky nemeckých kolonistov na Kaukaze. Alfred Koch pôsobil ako vicepremiér vlády za prezidenta Jeľcina a bol jedným z hlavných architektov privatizácie v Rusku. Od roku 1991 zastával vedúce pozície v privatizačných úradoch a v roku 1996 sa stal predsedom Štátneho výboru pre privatizáciu. Počas tohto obdobia dostal honorár 100 000 dolárov za ešte nenapísanú knihu o histórii privatizácie v Rusku. Potom, ako bol verejne obvinený, že išlo o skrytý úplatok za iné služby, rezignoval na všetky svoje funkcie a zo strachu pred trestným stíhaním ušiel do Nemecka, kde žije od roku 213 a získal nemecké občianstvo.)

Alfred Koch sa dostal k televíznemu novinárovi Jevgenijovi Kiselëvovi (tiež „zahraničnému agentovi“). Podľa Kochovho názoru Západ testoval pôdu už dlho a nakoniec konštatoval: „Myslím si, že sa dotkli surového nervu. Dlho skúmali, stanovovali cenové stropy a podobne, ale Rusi ich obišli. Pochopili teda, že hlavnou vecou je konať mechanicky: teda zastavením ruského vývozu. A to je dobré aj pre Saudskú Arábiu, pretože po odstránení veľkých objemov z trhu ich môže nahradiť vlastnou výrobou bez zníženia cien. Jednoducho: zisk, ktorý Putin dosiahol, dostane Saudská Arábia. A ruská ropa by mala byť mechanicky odstavená. Teraz sa začínajú hýbať aj Dánske úžiny, ropný tanker vybuchol v Ust-Luga a narazil na plytčinu,“ raduje sa Koch.

Nepáči sa mu, že sa Dáni správajú „príliš nesmelo“ a skôr dúfa v odhodlanie Recepa Erdogana v prípade, že sa Západ rozhodne uzavrieť aj Čiernomorský prieliv pre ruský tranzit.

Na druhej strane riaditeľ Národného fondu pre energetickú bezpečnosť Konstantin Simonov v rozhlasovej relácii povedal, že západné krajiny “zatvárajú právnikov do knižníc“, aby študovali Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982 pri hľadaní oporných bodov, ktoré by umožnili „legalizovať zabavenie tieňových tankerov.“  

S právnikmi, ktorí vedia žonglovať, hovorí Simonov, vždy nájdu niečo, čoho sa môžu držať, napríklad pod zámienkou ekológie alebo špionáže. Môžu požiadať o prístup na palubu mužov zo špeciálnych služieb, pretože to ustanovuje Dohovor, aj keď zostáva otázkou, ako by mohli preukázať platnosť „informácií“, o ktorých tvrdia, že ich vlastnia, na základe domnienky, že na palube danej lode sú špióni.

Nezdá sa však, že by v týchto prípadoch kancelárie EÚ venovali aspoň minimálnu pozornosti forme prevedenia týchto akcií. Povedali: Hoci k nedávnemu výbuchu na palube „Koaly“ došlo v ruskom prístave Ust-Luga, Fíni nemali žiadne výčitky svedomia pri zriadení vyšetrovacej komisie v tejto veci. Nehovoriac o pirátskom spôsobe, akým zadržali ropný tanker „Eagle S“, plávajúci pod vlajkou Cookových ostrovov, prakticky pod namierenou zbraňou. Keďže sa nepreukázala účasť tankera na poškodení podmorských káblov medzi Fínskom a Estónskom, Helsinki vzniesli obvinenie z prepravy nepovoleného tovaru vo fínskych teritoriálnych vodách. Pirátska stránka príbehu spočíva v tom, že loď, ktorá sa vydala inou trasou, bola odklonená do fínskych vôd pobrežnou strážou a tam si fínske colné úrady privlastnili všetok jej náklad.

Simonov sa vyjadril aj k doterajšej zdržanlivosti ruského ministerstva zahraničných vecí o tejto otázke a jeho pokusom presmerovať lode, ktorá prevážali ruské ropné produkty, na Nový Zéland, od ktorého sú závislé Cookove ostrovy. „Mali by sme otvorene povedať, ako budeme reagovať, ak sa začne masové zadržiavanie lodí. Nie som „jastrab“, ale zdá sa mi, že táto situácia si vyžaduje preventívne verejné vyhlásenie. Otvorene premieňajú Baltské more na militarizovanú oblasť, neustále tam vykonávajú cvičenia; Poľsko vyhlasuje, že Baltské more je vnútrozemským morom NATO a že Aliancia by mala zajať a kontrolovať kohokoľvek. Máme čakať, kým sa to všetko naozaj začne?“.

Riaditeľ pre energetiku Inštitútu pre energetiku a financie Alexej Gromov sa zase domnieva, že prerušenie alebo dokonca vytvorenie významných prekážok v dodávkach ruskej ropy by sa mohlo stať casus belli medzi Ruskom a NATO.

Polytitológ Jurij Barančik pripomína, ako sa sabotáž ruských lodí a lodí v Baltskom mori už stala trendom.

V októbri 2024 došlo k nehode mínolovky Baltskej flotily „Alexandr Obuchov“, ktorej motor vážne poškodila voda vniknutá cez otvor, vyvŕtaný nikto nevie kým. Predtým vypukol požiar na palube raketového hliadkovacieho člna „Serpuchov“ v Kaliningrade.

Nepriateľské útoky na flotilu tankerov majú svoju logiku, hovorí Barančík: „Čím viac problémov je s tankermi, tým ťažšie je pre nás organizovať vývoz ropy, tým vyššia je možnosť ekologických katastrof, tým viac zámienok pre NATO na úplnú blokádu Baltského mora. A to zase zvyšuje pravdepodobnosť priameho stretu medzi Ruskom a NATO, ktorý je dnes, ako povedal Zelenského poradca Michail Podoljak, poslednou nádejou Ukrajiny.“ Nie je prekvapením, že hypotéza Kyjeva o použití ruských mín na spôsobenie nehody na mori a obvinenie Ruska vyšla na povrch.

A sú aj takí, ktorí nevylučujú, že v krátkodobom horizonte skutočne dôjde k otvorenému stretu. Cynici EÚ a NATO vyvíjajú pirátske zabavenie lodí prepravujúcich ruskú ropu a študujú možné pseudoprávne argumenty, ktoré by sa mali predložiť. Robia niekoľko „testovacích krokov“ predtým, ako budú postupovať otvorenejšie. „Pirátska agresia v Baltskom mori,“ hovorí politológ Sergej Markov, sa bude riadiť „rovnakou taktikou ako agresia Západu na Ukrajine: tisíc malých krokov v nádeji, že Rusko nebude reagovať na každý z týchto malých krokov. Vojna v Baltskom mori, hovorí Markov, „je pred bránami Európy. Šialenci z Bruselu, Štokholmu, Helsínk, Varšavy, Vilniusu, Kodane, Londýna sú pripravení ho v najbližších týždňoch rozpútať. Možno aj o niekoľko dní.“

A opäť je to Jurij Barančík, kto sa čuduje, prečo tí istí šialenci ešte nezablokovali Baltské more do Ruska, napríklad „elegantnou“ inscenáciou. Ak by niekde v blízkosti ruského pobrežia Baltského mora (aby negatívne dôsledky dopadli aj na Rusko) došlo k masívnemu úniku vykurovacieho oleja, ako sa to stalo na Kryme s „Volgoneft 212“ a „Volgoneft 239“, bolo by každému jasné, že ropné tankery sú priamou hrozbou pre ekológiu susedných krajín: Týmto spôsobom „nepriateľ bude schopný dosiahnuť svoje ciele a bez poškodenia svojej flotily legitimizovať blokádu Baltského mora.“ Človek sa čuduje, hovorí Barancik, prečo sa to doteraz nestalo vzhľadom na to, že myšlienka je elementárna.

Možno preto, že pri podrobnejšom skúmaní by blokáda Baltského mora okamžite ovplyvnila ceny ropy a hlavnými obeťami by boli Európa a USA: áno, pretože, sarkasticky poznamenáva Barancik, „dodávame ropné produkty aj im, ak to niekto nevedel. Ale Čína a India by utrpeli oveľa menej nepríjemností.“

Treba tiež povedať, že ak by bola ruská loď vyhodená do vzduchu, potom, aby som použil slová klasika (film „Kaukazský väzeň“ z roku 1966), „musel by to urobiť niekto, kto nie je z nášho okresu“, pretože by určite došlo k reakcii a už by to bool pol kroku k skutočnému konfliktu medzi Ruskom a NATO. Preto takýto „výkon nie je v záujme USA a tých, ktorí sa naň orientujú. Sú však úplne v súlade so záujmami Kyjeva, pobaltských krajín, Poľska, Dánska a Fínska, ktoré potrebujú vojnu otvorenú ako vzduch.

Odtiaľ pochádza vlažnosť krokov, ktoré doteraz podnikli tí blázniví ľudia, ktorí sa „obmedzili“ na nesmelé zastavenie ropných tankerov a hypotézu environmentálnych zákonov, ktoré umožňujú inšpekciu ropných tankerov, o ktorých hovoria, že sú podozrivé.

„Ale čím vyššia je šanca na nejaký druh dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi,“ hovorí Jurij Barančik, „tým nervóznejší a agresívnejší budú zástancovia otvoreného konfliktu medzi Ruskom a NATO.“

Nie nadarmo ich nikdy neprestávame nazývať vojnovými štváčmi, vyhladovačmi más a reakčnými služobníkmi monopolov, ktorých zisky sú úzko spojené s vojnou.

L ´Antidiplomatico

Preklad: Dana Bystrická