Alexander Dugin: Kokaínová elita sa chce udržať pri moci až do konečnej katastrofy

Alexander Dugin je ruský filozof a stratég, považovaný za jedného z najvplyvnejších geopolitických mysliteľov súčasného Ruska. Teoretik neoeurázijstva odmieta západný liberálny model a obhajuje multipolárny svetový poriadok, založený na autonómnych blokoch civilizácií. Alexander Dugin obhajuje suverénnu kontinentálnu Európu, spojenú s Ruskom tvárou v tvár atlantickej hegemónii.

Kolaps globalistického pólu –  unipolárny svet, ktorému dominuje americko-európska os, už neexistuje. Tento systém bol založený na ideologickej, technokratickej a militarizovanej hegemónii, ktorú stelesňovala transatlantická elita. Táto liberálna, intervencionistická post-národná elita zaviedla jedinečný model, založený na deregulácii, vymazaní hraníc a univerzalizácii západných hodnôt. Ale tento model sa rýchlo rozpadá.

Rozdelenie americkej spoločnosti prinieslo koniec tejto nadvlády. Vzostup trumpizmu, vznik zakorenenej pravice, kríza demokratického systému odzbrojili globalistický aparát zvnútra. Európa, osirelá, sa naďalej opičí po tejto logike bez toho, aby pochopila, že už nie je na ničom založená. Symboly globalizmu – Davos, Brusel sa stali pozostatkami mŕtveho poriadku.

Ukrajina je v tejto konfigurácii poslednou obetnou baštou. Používa sa ako páka proti Rusku a stáva sa pôdou prežitia zúfalého ideologického aparátu. Cieľom už nie je víťazstvo, ale predĺženie ilúzie. Európske elity, ktoré ani zďaleka nechápu globálnu zmenu, lipnú na svojich pozíciách a popierajú historickú realitu. Už nevládnu: okupujú.

Došlo k zásadnej zmene: svet sa reštrukturalizuje podľa logiky civilizácie. Éra ideologických blokov ustupuje mozaike pólov, zakorenených v histórii, kultúre a suverenite národov. Čína, India, Rusko, islamský svet, Afrika, Latinská Amerika: tieto oblasti si teraz nárokujú právo na autonómnu existenciu.

Monopolárna doména je nahradená geopolitikou vertikálneho pluralizmu, v ktorej každý subjekt definuje svoje záujmy na základe svojej pamäti, tradícií a svojho územia. Legitimita už nepochádza zo západného potvrdenia, ale z vnútornej dôslednosti. Táto zmena radikálne mení spojenectvá, konflikty, ambície.

Rusko sa etabluje ako ústredný hráč v tejto reštrukturalizácii. Štruktúruje euroázijskú a multipolárnu víziu, zakorenenú v pravoslávnej tradícii, byzantskom dedičstve a imperiálnom horizonte. Odmieta sa podriadiť posthistorickému poriadku. Tvrdí, že história je bojisko, pôda kotva, kultúra geopolitická zbraň.

Európa uväznená medzi dvoma svetmidodnes zostáva okupovaným územím. Medzi atlantizmom, ktorý ju dusí a autonómiou, ktorú odmieta prevziať, je to najkrehkejší priestor globálnej rekompozície. Už nevie, kto je alebo čo predstavuje. Jej identita bola oslabená, jej moc skonfiškovaná, jej obyvateľstvo držané ďalej od základných rozhodnutí.

Európska elita, spojená so zvyškami globalizmu, odmieta pripustiť kolaps svojho modelu. Podporuje Zelenského, démonizuje Rusko a pohŕda národným odporom. Stále verí, že môže vnucovať univerzálnosť svojej paradigmy, aj keď to už nikoho nepresvedčí, dokonca ani v jej vlastných radoch. Táto strategická hluchota pripravuje kontinent na úplné zmiznutie zo svetových záležitostí.

Napriek tomu národy Európy naďalej odolávajú. Zostáva podzemná pamäť: pamäť Európy národov, kontinentu zakoreneného v grécko-rímskej, kresťanskej, humanistickej kultúre. Tento zabudnutý základ by mohol byť opäť východiskovým bodom pre politické prebudenie. To si však bude vyžadovať zlomenie moci technokracie, médií a skorumpovaných elít, ktoré blokujú budúcnosť.

Smerom k suverénnej kontinentálnej Európe existuje alternatíva: kontinentálna, gaullistická a suverénna Európa. Európa schopná získať späť svoju vojenskú, energetickú a diplomatickú autonómiu. Európa od Atlantiku po Ural, ktorá uznáva blízkosť civilizácií medzi európskymi národmi vrátane Ruska. Táto možnosť, dlho marginalizovaná, sa stáva jediným realistickým spôsobom, ako prežiť.

Kontinentálny model znamená strategickú redefiníciu. Ide o to – prestať byť vedľajším produktom globalizácie. Treba obnoviť Európu od jej hlbokých koreňov, obnoviť politickú úlohu národov a obnoviť vertikálu moci. Tento projekt nie je zastaraný: je revolučný v najpolitickejšom zmysle slova.

Ale túto Európu ešte treba vybudovať. To sa objaví len vtedy, ak sa sociálny, kultúrny a intelektuálny blok odváži rozísť s pôsobiacimi silami. Dokázať konfrontovať globalistickú kastu, ktorá je stále pri moci, odsúdiť jej nelegitímnosť a vybudovať národné koalície v kontinentálnom meradle. Tento boj je životne dôležitý. Alternatívou je trvalé zrušenie alebo trvalá vazalizácia.

Koreňom problému je identita. Globalizmus nie je len politický systém, je to projekt kultúrnej dezintegrácie. Aby sa ho každý národ zbavil, musí znovu objaviť jeho podstatu. To znamená návrat k tradícii, nie ako folklóru, ale ako politickej matrici, ako kotve civilizácie. Tento proces už prebieha inde: v Rusku, Indii, Číne.

Ak chce Európa prežiť, musí skoncovať s dobrovoľným vykorenením. Musí si znova prečítať svoj príbeh nie s hanbou, ale s dôslednosťou. Nastal čas oslobodiť sa od odcudzenia, prijať historický rozchod s globalizáciou, znovu vybudovať aktívnu pamäť. Tradícia nie je minulosť: je to vernosť pôvodu, ktorá dáva zmysel budúcnosti.

Westernizácia ako štúdium modalít sa stáva strategickým nástrojom. Umožňuje pochopiť, ako boli ľudia podrobení a ako sa môžu oslobodiť. Zdôrazňuje rozdvojenie civilizácie: tí, ktorí sa vracajú do spoločného jadra, sa približujú, tí, ktorí bránia súčasný Západ, sa vzďaľujú od svojich pôvodov. Európske zmierenie sa uskutoční prostredníctvom tohto návratu k prameňom.

Zdroj: Controinformazione 

Preklad: Dana Bystrická