Al-Jolani, džihádista, ktorý zosadil Assada, posiela všetkým upokojujúce odkazy

Po dobytí Damasku rôznorodou sýrskou opozičnou skupinou sa ulice hlavného mesta zaplnili ľuďmi, ktorí vyšli do ulíc, aby oslávili pád dynastie, ktorá trvala viac ako pol storočia. Po dobytí hlavného mesta Hay’at Tahrir al-Sham (HTS), hlavná skupina, ktorá viedla postup „rebelov“, rýchlo vydala komuniké, v ktorom sa snažila upokojiť obyvateľstvo a žiadala sýrsky ľud o spoluprácu pri mierovom prechode. Po niekoľkých hodinách začali do krajiny vstupovať prví západní novinári a na verejnosti sa objavil Abu Mohamed Al-Jolani, vodca HTS, ktorý vstúpil do mešity Umajjovcov pred davom ľudí.

Odmena 10 miliónov dolárov mu stále visí nad hlavou, ale v amerických médiách sa už objavujú prvé fámy, že Washington zvažuje zrušenie odmeny za jeho zabitie.

Al-Jolani je známy svojimi starými väzbami s al-Káidou a problematickou minulosťou s Daesh (ISIS), skupinami, od ktorých sa postupne odtrhol a vytvoril novú organizáciu s podobnými princípmi, ale mnohí ju považujú za umiernenejšiu.

Ahmed Hussein al-Shar’a, známy pod pseudonymom Abu Mohammad Al-Jolani, alebo jednoduchšie Al-Jolani, má 42 rokov a narodil sa v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie v rodine vysídlených Sýrčanov z Golanských výšin. Al-Jolaniho rodina opustila Sýriu v roku 1967 po izraelskej okupácii počas šesťdňovej vojny. Jeho otec, Hussein al-Shar’a, ropný inžinier v saudskom priemysle, bol vo svojej vlasti násiristickým aktivistom, panarabskou ideológiou so socialistickými a antiimperialistickými prvkami, ktorú presadzoval Egypťan Gamal Abdel Nasser. Rodina sa vrátila do Sýrie v roku 1989. Napriek minulosti svojho otca Al-Jolani pripisuje začiatok svojej radikalizácie udalostiam druhej intifády v roku 2000. V rozhovore pre PBS Al-Jolani povedal: „Bol som ešte chlapec; V tej chvíli som začal premýšľať o tom, ako by som mohol splniť svoju povinnosť brániť národ, ktorý bol prenasledovaný okupantmi a útočníkmi. Musíme však tento spôsob myslenia zasadiť do kontextu. Bol som 18-ročný mladý muž. Takže to bola spontánna, vrodená myšlienka. Nebolo to spolitizované ani riadené.“

O niekoľko rokov neskôr, krátko pred začatím irackej invázie Spojených štátov, Al-Jolani odišiel do Bagdadu a začal sa pohybovať po krajine ako člen radov al-Káidy. Financial Times pripisujú Al-Jolanimu vedúcu úlohu v organizácii, zatiaľ čo Times of Israel píše o údajných väzbách na Al-Zarqawiho, vodcu al-Káidy. Al-Jolani však tvrdí, že sa s Al-Zarqawim nikdy nestretol a že v tých rokoch sa obmedzil na službu pre organizáciu ako vojak pechoty.

V roku 2006, pred vypuknutím občianskej vojny v Iraku, bol Al-Jolani zatknutý Spojenými štátmi, ktoré ho začali presúvať z jedného väzenia do druhého. Vo väzení strávil viac ako 5 rokov.

Jeho prepustenie v roku 2011 sa zhodovalo s vypuknutím sýrskej revolúcie, a tak sa Al-Jolani vrátil do svojej vlasti, aby založil sýrsku vetvu al-Káidy. Po dohode s Abu Bakr Al-Baghdadi, budúcim kalifom ISIS, sa zrodila sýrska vetva al-Káidy Jabhat Al-Nusra, ktorá sa časom stala jedným z najsilnejších džihádistických podpisov v krajine. Vzťahy s Daesh zostali vzájomnou výmenou a spoluprácou až do roku 2013, keď sa Al-Baghdadi pokúsil zlúčiť al-Nusra s ISIS a urobiť z organizácie vedenej Al-Jolanim vetvu Islamského štátu. Al-Jolani bol proti, pretože nechcel, aby Al-Nusra stratila svoju autonómiu. Napriek odmietnutiu al-Nusry a Al-Káidy al-Bagdádí pokračoval v zlúčení a začal zrážky medzi oboma frakciami. Postupom času Al-Jolani zmenil svoje postoje, stal sa umiernenejším a tiež sa dištancoval od al-Káidy; zásadný význam mala zmena pohľadu na osud skupiny, ktorú Al-Jolani začal vnímať ako obmedzenú na Sýriu. Po opustení myšlienok nadnárodného džihádu Al-Nusra zmenila svoj názov a stala sa Jabhat Fateh Al-Sham (Front za dobytie Sýrie), ktorý vyhlásil svoju nezávislosť od iných islamistických skupín v oblasti (bez toho, aby sa vôbec priamo zmienil o mene Al-Káida). V roku 2017 sa však Jabhat Fateh Al-Sham zlúčil s najväčšou islamistickou organizáciou HTS a Al-Jolani sa stal jej lídrom.

Ako šéf HTS začal Al-Jolani bojovať proti najradikálnejším islamistickým podpisom a tiež proti al-Kájde. V priebehu rokov HTS upevnila svoju prítomnosť v Idlibe, ale bola tam obmedzená. Odvtedy sa skupina pustila do procesu transformácie, aby sa prezentovala ako umiernenejší a politicky prijateľnejší aktér, a najmä aby získala medzinárodnú legitimitu a znížila riziko vonkajšej intervencie. V roku 2017 HTS podporila vytvorenie Vlády národnej spásy, administratívneho subjektu so sídlom v Idlibe, ktorý sa formálne oddelil od priamej kontroly ozbrojenej skupiny, odpútal sa od radikálnych praktík a hľadal dialóg s miestnymi menšinami. Vláda má stále na starosti riadenie verejných služieb a jej cieľom je znovu vrátiť imidž skupiny ako organizácie schopnej prezentovať sa ako civilná alternatíva k Assadovi. Dobytím Damasku bol teoreticky hlavný cieľ HTS dosiahnutý a „civilizačný“ proces skupiny pokračoval. Počas toho istého postupu HTS vydala niekoľko vyhlásení, adresovaných iným skupinám v oblasti, v ktorých tvrdila, že proti nim nechce nič urobiť a že sa zameriava len na pád Assada. Po dobytí hlavného mesta HTS pokračovala v šírení podobných správ a nariadila ľuďom, aby nerabovali ani nepoškodzovali mestské budovy. Zdá sa, že obyvateľstvo zatiaľ vyplienilo prezidentský palác, Assadovu rezidenciu a iránske veľvyslanectvo a zvrhlo sochu Hafeza al-Assada, Bašárovho otca. Al-Jolani tiež hovoril s Asadovým premiérom a povedal, že chce opustiť vládu v úrade, aby zabezpečil prechod k demokracii.

Medzitým, zatiaľ čo veľvyslanectvá v Sýrii začínajú meniť strany, už sa objavujú prvé medzinárodné reakcie. Rusko sa vyhýba prílišnému odhaľovaniu  a obmedzilo sa na vyhlásenie, že sleduje „dramatickú situáciu“, pričom medzitým oznámilo, že Assadovi udelilo azyl. Americký prezident Joe Biden sa od povstalcov nedištancoval a vyhlásil, že dúfa, že Sýria dostane „novú ústavu a novú vládu, ktorá bude slúžiť všetkým Sýrčanom“.

Spojené štáty, pokračuje Biden, budú udržiavať svoju vojenskú prítomnosť v krajine, aby monitorovali situáciu a pokračovali v boji proti bunkám Daesh, ako sa to stalo včera. Spojené štáty poskytli  zbrane a logistickú a spravodajskú pomoc a takisto umožnili ukrajinským jednotkám presunúť sa do Sýrie, čím sľúbili voľnú ruku pri útoku na ruské základne v Sýrii, čo sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nestane, pretože podľa aktuálnych informácií príde k dohode, na základe ktorej bude rešpektovaná pôvodná zmluva, uzavretá medzi Ruskom a Sýriou. Niektoré zahraničné zdroje dokonca uvádzajú, že časť sýrskej národnej armády je súčasťou koalície ozbrojených skupín, ktoré prevzali moc v Sýrii. Macron a Scholz tiež oslavovali pád Assada; Najmä francúzsky prezident chcel vzdať hold „sýrskemu ľudu a jeho odvahe“. Na druhej strane Tajani upokojil talianskych občanov oznámením, že včera ráno „ozbrojená skupina vstúpila do záhrady rezidencie talianskeho veľvyslanca“ a ukradla iba 3 autá“. Irán uviedol, že ajatolláh Chameneí bude hovoriť k obyvateľstvu v stredu 11. decembra, zatiaľ čo Izrael oslávil pád Asada prekročením hraníc krajiny s tankami, pričom zdôraznil svoju zásadnú úlohu pri dobytí Damasku. Napokon, Kurdi tiež oslavujú, ale s mierou: na východe krajiny, v provincii Deir Ezzor, kurdské jednotk, priamo podporované Spojenými štátmi, aktívne vedú ofenzívu, zatiaľ čo na západe sú to hlavne proturecké ozbrojené skupiny. Kurdi hlásili ťažké boje s Tureckom, podporovanou sýrskou ozbrojenou opozíciou (HTS) v Manbidži a al-Bábe. Tureckom podporované sily používajú obrnené vozidlá. Okrem toho sú do zrážok zapojené drony tureckého letectva.

Kurdské milície kontrolujú 25 % Sýrie vrátane väčšiny provincií Rakka a Hasaká, ako aj severovýchodnú oblasť Deir ez-Zor. V týchto oblastiach sa sústreďujú hlavné ropné a plynové polia v krajine. Spojené štáty, ktoré dlho drancovali sýrsku ropu a západná koalícia podporujú Kurdov. Na mnohých miestach, podporovanými západnými krajinami, už prebiehajú popravy salafistického rituálu podrezávaním hrdiel, medzi nimi bol aj blízky príbuzný Assada.

Paralelne s tým Izrael posilnil svoju vojenskú prítomnosť na Golanských výšinách a prvýkrát od roku 1974 prekročil hranicu so Sýriou. Izraelské tanky boli spozorované v meste Quneitra a ďalších kľúčových oblastiach s deklarovaným cieľom „chrániť svoje pozície“.

Izraelská tlač tiež odhalila priame kontakty medzi Tel Avivom a HTS, čo demonštruje spoločnú stratégiu na udržanie rozdelenia a kontroly v Sýrii. Kým milície okupovali Damask, Spojené štáty využili príležitosť na oživenie rétoriky „zmeny režimu“. Donald Trump vyhlásil, že Asad „utiekol“ po strate podpory Ruska, čo zapadá do dlhej americkej tradície destabilizácie nezúčastnených vlád. V skutočnosti by sa nemalo zabúdať, že Washington kontroluje hlavné sýrske ropné polia a zavádza dusiace sankcie, ktoré prispievajú k ekonomickému kolapsu krajiny.

Teherán vyzval všetky strany, aby ukončili vojenské konflikty a začali inkluzívny národný dialóg na základe rezolúcie OSN č. 2254, ktorá zaručuje územnú celistvosť Sýrie a účasť všetkých sociálnych zložiek.

Arabské krajiny ako Katar, Saudská Arábia, Irak, Egypt a Jordánsko tiež vyjadrili obavy z rizika chaosu a fragmentácie. Počas fóra v Dauhe sa zopakovala potreba politického riešenia na ukončenie nepriateľských akcií a zaistenie bezpečného návratu utečencov. Prítomnosť aktérov ako Spojené štáty, Izrael a Turecko však vyvoláva obavy z podobného scenára ako v Iraku alebo Líbyi, kde „demokratický prechod“ priniesol len občiansku vojnu a rabovanie.

V reakcii na situáciu v Sýrii a možnosti novej vlády po páde prezidenta Bašára Asada hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning zdôraznila, že Čína pozorne sleduje vývoj v Sýrii a dúfa, že všetky zúčastnené strany budú konať v najlepšom záujme sýrskeho ľudu. rýchle nájdenie politického riešenia na obnovenie stability v krajine.

Čína zdôraznila dôležitosť rešpektovania suverenity a územnej celistvosti Sýrie a bude naďalej pozorne monitorovať situáciu v krajine. Mao Ning tiež zdôraznila, že stabilitu je potrebné obnoviť čo najskôr.

Naratív „mierového prechodu“ však zrejme skrýva úplne inú realitu: drancovanie ropných zdrojov, vojenskú okupáciu a manipuláciu miestnych frakcií s cieľom vytvoriť slabý a roztrieštený štát. Sýrsky ľud, uväznený v tejto globálnej mocenskej hre, sa zrejme stane ďalšou obeťou dlhodobej destabilizačnej stratégie.

„Udelenie politického azylu Bašárovi al-Asadovi v Rusku bolo rozhodnutím, ktoré osobne prijal ruský prezident Vladimir Putin,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Rusko je pevne odhodlané pokračovať v dialógu o Sýrii so všetkými krajinami v regióne: „Vedieme dialóg s ostatnými štátmi v regióne, vrátane sýrskych otázok. V skutočnosti bude teraz v Sýrii veľmi ťažké obdobie súvisiace s nestabilitou a, samozrejme, je veľmi dôležité udržiavať dialóg so všetkými krajinami v regióne v tomto smere,“ vysvetlil.

Medzitým stály predstaviteľ Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uljanov potvrdil, že Bašár al-Asad a jeho rodina sú v Moskve. „Rusko nezrádza svojich priateľov v ťažkých situáciách. To je rozdiel medzi Ruskom a Spojenými štátmi,“ zdôraznil Uljanov v poznámke.

Z rôznych zdrojov

Dana Bystrická