NRSR: Začala sa posledná schôdza v roku, poslancov čaká štátny rozpočet
Bratislava 26. novembra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR odštartovali v utorok popoludní poslednú riadnu schôdzu v tomto roku. Na stole majú tradične aj „zákon roka“, teda návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Súčasťou takmer 130-bodového programu 23. schôdze je tiež viacero presunutých návrhov z predošlej schôdze. V úvode schôdze sa prezentovalo 76 poslancov. Popoludní od 16.00 h má parlament na programe mimoriadnu schôdzu k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) z funkcie.
Ak sa poslancom nepodarí schváliť rozpočet do konca roka, Slovensko by od 1. januára fungovalo v rozpočtovom provizóriu. Deficit verejných financií má podľa vládneho návrhu klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 % HDP. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur, celkové výdavky 66,5 miliardy eur a schodok 6,6 miliardy eur. V parlamente sa ešte očakávajú mierne úpravy rozpočtu, ktoré by mali súvisieť predovšetkým so zatiaľ nedoriešenou pomocou s cenami energií a rastom miezd zdravotníkov. Okrem toho by mali poslanci prerokovať aj rozpočty niektorých inštitúcií. Týka sa to napríklad Sociálnej poisťovne, Eximbanky či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Parlament má riešiť aj návrh rezortu vnútra o rozšírení okruhu trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany. V druhom čítaní je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Minimálna sieť ambulancií špecialistov sa tak má určiť podľa nových pravidiel. Ministerstvo spravodlivosti predložilo zase novelu, podľa ktorej by mali byť služby Centra právnej pomoci dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí.
Poslanci majú definitívne rozhodnúť aj o zmenách vo výbere elektronického mýta. Na stole majú tiež návrh nového stavebného zákona. Okrem iného rieši aj problematiku tzv. čiernych stavieb.
Parlament by mal definitívne rozhodnúť aj o novele zákona o prokuratúre, ktorou chcú koaliční poslanci novelizovať trestné kódexy tak, aby sa zvýšila efektivita ochrany finančných záujmov EÚ. Poslanci Hlasu-SD navrhujú, aby pozostalí po policajtoch mohli dostať aj tzv. príplatok k úmrtnému. Na programe je v druhom čítaní aj návrh SNS o neziskových organizáciách, ktorý by sa však mal upraviť. Súčasťou pozmeňujúceho návrhu k novele je totiž regulácia lobingu mimovládok.
Na programe je aj viacero opozičných návrhov. SaS žiada sprísnenie reklamy propagujúcej zdravotné výkony, hnutie Slovensko by chcelo cez novelu dosiahnuť zákaz reklám na hazard a alkohol od 6.00 do 22.00 h. PS zase navrhuje obmedzenia týkajúce sa prevádzkovania, spoluvlastníctva a vlastníctva médií verejnými funkcionármi. Chce tak zabrániť zneužívaniu verejnej funkcie pre osobný prospech v mediálnom priestore. KDH navrhuje vrátenie poskytovania sociálnej služby v podobe domovov pre osamelých rodičov. Cieli napríklad na ženy, ktoré z dôvodu tehotenstva stratili bývanie alebo im hrozí strata bývania.
Na neverejnej časti schôdze majú poslanci prebrať správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva a správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za minulý rok.
Parlament čaká aj voľba člena Súdnej rady SR. Z predošlej schôdze je tiež presunutá vetovaná novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú vrátil prezident Peter Pellegrini. Na programe majú poslanci aj viaceré personálne voľby, ku ktorým sa nestihli dostať na predchádzajúcich rokovaniach. Voliť majú tiež členov rady Slovenskej televízie a rozhlasu či odvolávať Rudolfa Huliaka (nezaradený) z postu šéfa výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
NRSR: Poslancom sa podarilo otvoriť schôdzu až na druhýkrát
Bratislava 26. novembra (TASR) – Poslancom Národnej rady (NR) SR sa v utorok popoludní nepodarilo na prvýkrát otvoriť 23. schôdzu. V sále sa totiž najprv prezentovalo len 75 poslancov z potrebných 76. Poslanec Ľubomír Vážny (Smer-SD) priznal, že urobil chybu. Podpredseda NR SR Peter Žiga poverený jej riadením (Hlas-SD) preto vyhlásil 15-minútovú prestávku. Po nej sa už schôdzu podarilo otvoriť, parlament bol uznášaniaschopný.
Pri prvom pokuse sa Vážny neprezentoval. Išlo podľa jeho slov o ľudský omyl. Deklaroval, že ostatným sa ospravedlnil. „Mňa uviedol kolega do omylu,“ podotkol. Zároveň povedal, že so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá. „Ale zatiaľ to bude na pevných nohách,“ dodal.
Situáciu kritizovala opozícia. Poslanec a predseda SaS Branislav Gröhling si myslí, že sa to bude opakovať. „Budú sa posúvať hlasovania, nebudú hlasovania prechádzať alebo NR SR nebude uznášaniaschopná,“ povedal novinárom. Poslanec parlamentu a líder hnutia Slovensko Igor Matovič na margo toho poznamenal, že so 76 zákonodarcami sa vládnuť nemá. Vláda podľa neho nedokáže plniť svoje predvolebné sľuby o stabilite ani zabezpečiť riadny chod štátu a mala by preto skončiť.
Po odchode trojice poslancov Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík z klubu SNS má koalícia oficiálne v parlamente 76 poslancov, čo je tesná väčšina. Trojica nezaradených poslancov, ktorá pôsobí v mimoparlamentnej Národnej koalícii, avizovala, že nepodporí otvorenie schôdze.
NRSR: Poslanci budú o novele zákona o pobyte cudzincov rokovať zrýchlene
Bratislava 26. novembra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o vládnej novele zákona o pobyte cudzincov rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní.
Novela má priniesť legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov aj možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny.
Kabinet skrátené legislatívne konanie odôvodňoval tým, že elektronizácia evidencie je míľnikom z plánu obnovy a novelu musí parlament prijať do konca roka.
NRSR: Stredajšie rokovanie začínajú poslanci dvoma návrhmi rezortu financií
Bratislava 27. novembra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR začínajú druhý rokovací deň aktuálnej 23. schôdze dvojicou návrhov z dielne Ministerstva financií (MF) SR. Rozprava o nich je zlúčená a obmedzená na maximálne 12 hodín. Prerokovať ich potrebujú ešte pred rokovaním o štátnom rozpočte, ktoré je naplánované na štvrtok (28.11.).
Hlavným cieľom návrhu novely zákona o dorovnávacej dani sú technické upresnenia, ktoré dopĺňajú už zavedené inštitúty. Má zároveň priniesť úpravu nových štátnych dlhopisov pre občanov. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) má zase priniesť realizáciu viacerých opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane, jeho opráv a úprav. Zároveň by sa ňou mala do zníženej 5 % sadzby zaradiť bezlepková múka, chlieb a pečivo. Upresniť sa má tiež platenie dane z finančných transakcií v prípade mimovládnych organizácií.
Popoludní sa majú poslanci vrátiť k dvom bodom, o ktorých rokujú v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o návrh zákona o integrovanej posudkovej činnosti a novely zákona o pobyte cudzincov, momentálne sú už v druhom čítaní. O týchto aj ďalších prerokovaných bodoch majú zákonodarcovia v stredu hlasovať iba raz, a to o 17.00 h.
NRSR: Opozícia podala návrh na odvolanie ministra vnútra
Bratislava 27. novembra (TASR) – Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR za PS, SaS a KDH v stredu podali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD). Do siedmich dní by mala byť zvolaná mimoriadna schôdza. Podanie návrhu opozícia avizovala už skôr v reakcii na presun odvolávania, ktoré sa malo konať v utorok (26. 11.), na február budúceho roka.
„O jeho zlyhaniach sme mali hovoriť už včera. Minister však zutekal z boja. (…) Mal možnosť zostať a obhájiť sa, no radšej to kolegami nechal odsunúť na február,“ poznamenal predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci. Avizoval, že ak sa schôdza neotvorí, budú návrh na odvolanie Šutaja Eštoka podávať opakovane.
Za odvolanie šéfa rezortu vnútra pri prípadnom hlasovaní zahlasujú aj poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ. „My sme už x-krát opozičných kolegov vyzývali, aby sme išli do odvolávania Šutaja Eštoka, lebo tam nemá čo robiť,“ uviedol pre TASR predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš. V prípade neotvorenia schôdze k odvolávaniu ministra budú iniciovať hlasovanie o vyslovení nedôvery vládnemu kabinetu Roberta Fica (Smer-SD).
Predseda vlády povedal, že koalícia umožnila otvoriť utorkovú mimoriadnu schôdzu parlamentu k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra. Schôdza sa podľa jeho slov presunula v reakcii na to, že opozícia nechcela konštruktívne spolupracovať po návrhu na skrátenie diskusie. Deklaroval, že ak opozícia podá znova návrh na odvolanie ministra, koaliční poslanci už schôdzu neotvoria. Trvajú až na februárovom termíne schôdze.
NRSR: Poslanci začali vo štvrtok rokovať o návrhu rozpočtu na budúci rok
Bratislava 28. novembra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR začali tretí rokovací deň aktuálnej 23. schôdze diskutovať o zákone roka, teda návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ako aj návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Táto rozprava zvykne trvať hodiny, niekedy aj niekoľko dní.
Deficit verejných financií má podľa návrhu predloženého vládou v budúcom roku klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 % HDP. Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 % HDP. Celkové výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 % HDP.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa budúci rok plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.
O 11.00 h by mali poslanci hlasovať o množstve návrhov, ktoré nestihli odhlasovať v stredu (27.11.). Niektoré z nich je potrebné schváliť ešte pred rozhodnutím o samotnom rozpočte. Popoludní čaká poslancov tradičná hodina otázok.
NRSR: Svedkovia by mohli dostať ochranu pri viacerých trestných činoch
Bratislava 28. novembra (TASR) – Legislatíva ochrany svedka sa má zefektívniť a skvalitniť. Má sa takisto rozšíriť okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany. Vyplýva to z vládneho návrhu zákona o ochrane svedka, ktorý vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
„Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci,“ vysvetlil rezort vnútra, ktorý za návrhom stojí.
Do programu ochrany by sa mohli zaradiť svedkovia v ohrození života alebo zdravia, ktorí sú v trestnom konaní o obzvlášť závažnom zločine, zločine spáchanom organizovanou, zločineckou, teroristickou alebo extrémistickou skupinou, o trestnom čine spáchanom z osobitného motívu alebo o trestnom čine terorizmu.
Návrh ustanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktoré je povinný dodržiavať. „Ich porušením by mohol ohroziť nielen svoj život, ale i tých, ktorí ho chránia,“ ozrejmil rezort. Súčasťou návrhu je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Zákon by mohol byť účinný od 1. marca 2025.
NRSR: Ľudia by sa mohli domáhať odškodnenia pokút za priestupky počas pandémie
Bratislava 28. novembra (TASR) – Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo zaplatila za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach, by sa mohla domáhať odškodnenia. Vyplýva to z návrhu vládneho zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunulo do druhého čítania.
„Oprávnená osoba, ktorej bola uložená pokuta za porušenie protipandemických opatrení zavedených z dôvodu COVID-19, a to v období od 12. marca 2020 od 6.00 h do 15. septembra 2023 do 6.00 h, má možnosť požiadať o odškodnenie predstavujúce sumu zaplatenej pokuty, respektíve jej časti. Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do tzv. povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané. Zákon však obmedzuje uplatnenie si takéhoto práva na odškodnenie do 31. augusta 2025,“ ozrejmil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Legislatíva podľa jeho slov reflektuje nález Ústavného súdu SR aj zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu. Účinnosť sa navrhuje od 1. marca 2025.
NRSR: Opoziční poslanci nepodporia návrh rozpočtu na budúci rok
Bratislava 28. novembra (TASR) – Opoziční poslanci nepodporia návrh rozpočtu na budúci rok, v rámci ktorého vláda zvyšuje svoje vlastné výdavky napriek konsolidačným opatreniam s dosahom na občanov a podniky. Predstavený rozpočet pritom počíta so zvýšením výdavkov každého rezortu a s celkovým výrazným rastom nákladov verejnej správy. Zhodli sa na tom vo štvrtok v rámci rozpravy k návrhu verejného rozpočtu poslanci politických klubov Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS).
„Ľudia zaplatia o 5 miliárd navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 miliardy eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 miliardy eur, na úrovni približne 1 % hrubého domáceho produktu. Takýto v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike,“ povedal Marián Viskupič (SaS). Slovensko by malo byť pritom jedinou krajinou v eurozóne, ktorá konsoliduje a zároveň zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu.
Medziročný rast výdavkov na strane štátu by mal byť na úrovni viac ako 12 %. Od občanov, živnostníkov, firiem chce pritom vybrať medziročne takmer o 22 % viac, a to pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky, doplnil Viskupič. Zároveň upozornil na výšku deficitu, ktorá by mala v budúcom roku dosiahnuť podobnú sumu ako v roku 2023. To podľa opozičného poslanca nepredstavuje správne vykonanú konsolidáciu, a to práve najmä z dôvodu zvyšovania výdavkov vlády.
Na tento stav a rovnako aj predpokladaný negatívny vývoj domáceho podnikateľského prostredia a zvyšovanie výdavkov pre domácnosti upriamil pozornosť aj Štefan Kišš (PS). Uviedol, že predstavený rozpočet prehĺbi chudobu a najviac sa dotkne najzraniteľnejších sociálnych skupín. Oba poslanecké kluby sa zhodli aj na negatívnych dôsledkoch predpokladanej inflácie na úrovni približne 6 %, ktorá je trojnásobne vyššia než cieľová inflácia Európskej únie (EÚ). To by malo zapríčiniť ďalšie ochudobňovanie občanov aj v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ.
„Tento rozpočet, rozpočet minulosti, konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí,“ uviedol Kišš.
NRSR: Poslanci schválili zmenu legislatívy na podporu finančných záujmov EÚ
Bratislava 28. novembra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili vo štvrtok novú legislatívu, ktorá má viesť k podpore a zvýšeniu efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie (EÚ). Návrh mení zákon o prokuratúre, Trestný zákon i Trestný poriadok. Do parlamentu ho podali poslanci vládnej koalície.
Do zákona o prokuratúre sa ukotví osobitný organizačný útvar závažnej kriminality. Jeho úlohou má byť zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä v ochrane finančných záujmov EÚ. „A to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe.
V Trestnom zákone sa novou právnou úpravou mení ustanovenie o treste za dovoz tovaru. V súčasnosti zákon hovorí o treste odňatia slobody na jeden až päť rokov za to, ak niekto „vo väčšom rozsahu“ skráti alebo nezaplatí clo alebo inú platbu vyberanú pri dovoze tovaru. Po novom bude trest platiť vtedy, ak niekto nezaplatí clo alebo inú platbu „v rozsahu najmenej 10.000 eur“. Zmena rozsahu skutkovej podstaty trestného činu reflektuje požiadavku európskej smernice.
V druhom čítaní pribudli do Trestného zákona ďalšie zmeny. Predkladatelia ich odôvodnili potrebou účinnejšieho postihu páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Odvolávajú sa aj na diskusie s predstaviteľmi Európskej komisie. Zmeny zahŕňajú úpravu základných zásad ukladania sankcií a trestov tak, aby bol kladený dôraz na odňatie výnosov z trestnej činnosti a na ochranu finančných záujmov EÚ. Nanovo sa preto upravujú v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy podmienky obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody, upustenia od potrestania, podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a premlčania.
Vylučuje sa aj použitie trestného činu marenia výkonu správy daní, ak páchateľ tým istým konaním spáchal niektorý zo závažnejších daňových trestných činov. Ide podľa predkladateľov o legislatívne zakotvenie subsidiarity trestného činu marenia správy daní voči ostatným daňovým trestným činom. Zmeny sa premietnu aj do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Základné zásady trestného konania dopĺňa zásada, že „orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie“.
V zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa vďaka novej legislatíve vytvára povinnosť na zabezpečovanie špecializovaného vzdelávania prokurátorov v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Nová právna úprava by mala byť účinná dňom vyhlásenia.
NRSR: Generálny prokurátor by mohol mať po 4 rokoch nárok na výsluhový dôchodok
Bratislava 28. novembra (TASR) – Podmienky získania nároku na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov by sa mohli upraviť. Vyplýva to z novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Návrh sa týka aj výsluhového dôchodku generálneho prokurátora, nárok naň by mohol získať po štyroch rokoch funkčného obdobia.
„Navrhuje sa, aby medzi dôvody, pre ktoré sa prokurátor môže vzdať funkcie prokurátora, bol zaradený aj vznik nároku na výsluhový dôchodok prokurátora,“ uviedol predkladateľ Daniel Karas (Smer-SD) v dôvodovej správe k novele.
Základnou podmienkou na priznanie výsluhového dôchodku by mal byť zánik služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie prokurátora v prípade, ak o výsluhový dôchodok požiada prokurátor po 20 rokoch výkonu funkcie prokurátora. Výška výsluhového dôchodku by mala byť 0,8 percenta za každý rok výkonu funkcie prokurátora.
Generálny prokurátor by mohol mať nárok na výsluhový dôchodok, ak by mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie prokurátora po uplynutí najmenej štyroch rokov jeho funkčného obdobia. Jeho výsluhový dôchodok by v takom prípade bol vo výške základného platu prokurátora generálnej prokuratúry. Karas to odôvodňuje náročnosťou výkonu funkcie generálneho prokurátora, ktorá „si vyžaduje vysokú odbornosť a psychickú odolnosť“.
Upraviť sa má aj odchodné prokurátorov. Právo na predčasné odchodné by mohol získať prokurátor aj v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov. „Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať,“ uviedol Karas.
Prokurátorovi v tomto prípade vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov. Maximálne by však mohol dosiahnuť predčasné odchodné vo výške desiatich základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov.
Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.
Návrh legislatívy kritizovala poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Vyzvala generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby oznámil, či chce dokončiť svoje funkčné obdobie alebo či sa chystá predčasne odísť. Upozornila totiž, že zákon má byť účinný v čase, keď mu uplynú štyri roky vo funkcii a mal by podľa návrhu nárok na tzv. rentu. Takisto ho vyzvala, aby sa vzdal renty, ktorú označila za nemorálnu. Upozornila, že sa schvaľuje v čase šetrenia a uťahovania opaskov. Podľa Remišovej je v záujme štátu, aby chránil a odmeňoval poctivých policajtov a prokurátorov a ľudí, ktorí bojujú proti nebezpečnému organizovanému zločinu.
NRSR: K. Šaško: Interrupčná tabletka nie je témou dňa
Bratislava 28. novembra (TASR) – Interrupčná tabletka nie je témou dňa. Uviedol to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v stanovisku, ktoré v pléne Národnej rady (NR) SR počas štvrtkovej Hodiny otázok predstavil šéf rezortu dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD). Reagoval tak na otázku poslankyne Viery Kalmárovej (PS), či bude minister pokračovať v úsilí exšéfky rezortu Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) a podpíše vyhlášku o medikamentóznej forme interrupcie.
„Dnes riešime iné a naliehavejšie otázky, ako ceny energií, pomoc nezamestnaným, výstavbu nových nemocníc. Riešim tiež to, ako po predchádzajúcich vládach nastaviť stabilizáciu slovenského zdravotníctva. Interrupčná tabletka dnes nie je témou dňa. Sústreďme sa na to, aby sa deti rodili do stabilizovaných sociálnych rodín a aby boli vytvorené podmienky na ich rozvoj od narodenia, a potom téma potratovej tabletky nebude ani z vášho pohľadu taká akútna,“ poznamenal Šaško v stanovisku.
Rozhodnutiu o zavedení chemickej interrupcie musí podľa neho predchádzať zhoda v koalícii. Tému označil za citlivú. „Budem pracovať na nájdení politickej dohody, ku ktorej však musí prísť na úrovni lídrov koalície,“ podotkol. Je však podľa vlastných slov pripravený poskytnúť k téme informácie a stanoviská podložené dátami a faktami.
Exministerka Dolinková ešte v júni hovorila o tom, že otázku zavedenia medikamentóznej formy interrupcie by mala riešiť koaličná rada po letných prázdninách. Tému podľa nej detailne prerokovala odborná obec. Tá jej zavedenie podporila a zhodla sa na tom, že jej vykonanie, teda podanie lieku, má v podmienkach SR prebiehať výlučne v zdravotníckom zariadení pod medicínskym dohľadom a len v prípadoch do siedmeho týždňa tehotenstva.
Zdroj: Národná rada Slovenskej republiky – YouTube, TASR
