T. Taraba: A. Danko odmietol post predsedu NRSR výmenou za niektorý z rezortov
Bratislava 4. septembra (TASR) – Predseda SNS Andrej Danko odmietol ponuku na post predsedu Národnej rady (NR) SR výmenou za niektorý z rezortov v gescii SNS. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS).
K návrhu malo prísť na minulotýždňovej koaličnej rade. Predseda SNS však podľa Tarabu takúto možnosť jednoznačne odmietol. „Týmto pádom, ak to má byť len v tejto rovine, že post za niektorý z rezortov, kde je nominant SNS, to považujem za uzavretú tému,“ zdôraznil Taraba. „My sme nešli niečo bartrovať, my sme išli do toho s tým, že je potrebné zohľadniť fakt, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom aj vďaka hlasom voličov SNS,“ povedal.
Ak teda nemá existovať iná možnosť ako len výmena postu za rezort, SNS sa podľa Tarabu bude sústreďovať na svoju úlohu pri rokovaní o konsolidačnom balíčku.
Na Slovensku by sa mal zaviesť nový systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov
Bratislava 4. septembra (TASR) – Na Slovensku by sa mal zaviesť nový systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS). Prvýkrát by sa do rozsahu jeho pôsobnosti mohli zahrnúť emisie z námornej dopravy. Cieľom je prispôsobiť systém na zníženie emisií do roku 2030. Vyplýva to z návrhu noviel zákonov o obchodovaní s emisnými kvótami a Environmentálnom fonde, ktoré vláda schválila v stredu. Zároveň navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.
„Prvýkrát sa do rozsahu pôsobnosti EU ETS zahŕňajú emisie z lodnej dopravy. Návrh zákona upravuje základné pojmy, monitorovanie a podávanie správ, prideľovanie a odovzdanie kvót a povinnosti lodných spoločností,“ uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Od 1. januára 2026 by sa v rámci činnosti námornej dopravy mali zaradiť aj ďalšie skleníkové plyny, a to metán a oxid dusný.
Návrhom novely sa má zaviesť nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie odvetvia, najmä pre malý priemysel. „Nový systém sa bude vzťahovať na distribútorov, ktorí dodávajú palivá do budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov, od roku 2027. Návrh zákona definuje regulovaný subjekt, palivo, uvedenie do daňového voľného obehu a povolenie na emisie skleníkových plynov pre regulované subjekty. Ustanovuje náležitosti, zmeny, zrušenie povolenia a povinnosti regulovaných subjektov,“ vysvetlil envirorezort. Dosiahnuť sa má podľa neho zníženie emisií o 42 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.
MŽP priblížilo, že systém obchodovania sa má zároveň rozšíriť o spaľovanie palív v zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 megawattov. Cieľom je posúdiť ich začlenenie do EU ETS od roku 2028.
Návrh zákona ďalej upravuje fungovanie Modernizačného fondu, pôsobnosť orgánov štátnej správy, využitie výnosov získaných z dražieb kvót, spôsob ich použitia a ich poskytovanie prostredníctvom Envirofondu.
Zároveň by sa mali upraviť oblasti, na ktoré možno poskytnúť a použiť prostriedky Environmentálneho fondu. „Podporené môžu byť projekty v priemysle alebo energetike, v sektore budov alebo dopravy, na zvyšovanie energetickej účinnosti, na inštaláciu nových zariadení a rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcich zariadení, ktoré využívajú ako zdroj energie obnoviteľné zdroje energie, výstavbu a modernizáciu zariadení na uskladňovanie energie a dosahovanie cieľov environmentálnej politiky alebo zabezpečenie plnenia záväzkov SR,“ priblížilo MŽP.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) uviedol, že Slovensko nebude v tejto fáze implementovať časť európskej smernice, ktorá hovorí o zvýšení cien pre kúrenie, benzín či naftu. Európska komisia by to mala z pohľadu Slovenska prehodnotiť. „Pokiaľ ide o tento nový emisný systém, budeme ho konzultovať s inými členskými štátmi. (…) Budeme prinášať túto tému na pôdu v Bruseli, že nemôžu všetko platiť občania,“ skonštatoval Taraba.
Systém obchodovania s emisnými kvótami je nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov vo veľkých priemyselných zariadeniach. Prevádzkovatelia môžu dostať časť kvót bezodplatne, zvyšok si musia kúpiť v aukcii alebo na trhu. Každá kvóta predstavuje právo vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého.
Taraba: MŽP bude počas budúceho roka nastavovať celý systém zberu textilu
Bratislava 4. septembra (TASR) – Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR bude počas budúceho roka nastavovať celý systém zberu textilného odpadu. Uviedol to šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) po stredajšom rokovaní vlády. Slovensko je povinné zaviesť triedený zber textilu od 1. januára 2025.
„Čakáme ešte na nejaké rozhodnutie Európskej komisie v tejto oblasti. Ostatné veci vedia fungovať ako doposiaľ. Žiadna zásadná zmena tam nie je. Nevyvoláva to žiadne dodatočné náklady. Budeme to precizovať počas roka 2025,“ tvrdí Taraba.
MŽP zverejnilo na začiatku augusta metodickú príručku pre zber textilného odpadu. Určuje v nej povinnosti pre obce od 1. januára 2025. Obce musia podľa príručky okrem iného uzavrieť zmluvy s osobou oprávnenou nakladať s textilným odpadom, napríklad zberovými spoločnosťami. Únia miest Slovenska aj Združenie miest a obcí Slovenska príručku kritizovali. Celá zodpovednosť za zber sa podľa nich prenesie na samosprávy, s čím nesúhlasia.
Taraba: Akcionármi vodárenských spoločností budú môcť byť len obce, mestá a štát
Bratislava 4. septembra (TASR) – Akcionármi vo vodárenských spoločnostiach budú môcť byť už len mestá, obce a štát. Avizoval to v stredu po rokovaní vlády minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Zmenu má priniesť novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a zákona o regulácii sieťových odvetví, k príprave ktorej šéfa envirorezortu v stredu zaviazala vláda.
„Budeme reflektovať na to, že akcionárom vo vodárenských spoločnostiach sa nebudú môcť ani teoreticky stať nejaké neziskové a neviem aké organizácie napojené kvázi na mestá a obce, ale budú nimi môcť byť len mestá, obce a štát. Štát bude mať predkupné právo na všetky akcie,“ povedal k plánovaným zmenám Taraba.
Rezort životného prostredia si chce tiež postrážiť to, či vodárenské spoločnosti používajú príjmy z regulovaných činností, teda príjmy za dodávky vody, na rozvoj infraštruktúry. Vodárenské spoločnosti tiež podľa Tarabu majú zreálniť hodnotu spoločností.
„Čo je pre nás absolútne neprijateľné, aby fungoval ten systém v takej šedej zóne, v akej je. Viem si predstaviť, že štát začne vstupovať do týchto spoločností a myslím si, že bude treba aj hovoriť so samosprávami o tom, že štát musí mať zodpovednosť za kritickú infraštruktúru,“ doplnil Taraba.
Novelou zákona sa majú odstrániť nedostatky, ktoré zistil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pri kontrole vo vodárenských spoločnostiach. Zmenu zákona má minister životného prostredia predložiť na vládu do dvoch mesiacoch. Taraba podotkol, že zákon už majú napísaný.
Doplnil, že riešiť v ňom chcú okrem iného aj prísnejšie sankcie pre spoločnosti, ktoré nerešpektujú zákon. Predstaviť si podľa svojich slov vie aj to, že by vodárenské spoločnosti mali zakázané mať inú podnikateľskú činnosť ako v oblasti zabezpečovania dodávok vody a budovania príslušnej infraštruktúry.
Zdroj: TASRTV, TASR
