AKTUALIZOVANÉ: (video s titulkami) Príhovor R. Fica na stretnutí CPAC v USA: Náklad EÚ a opozícii

Premiér SR vzdal úctu seržantovi námornej pechoty Strenkovi pôvodom zo Slovenska

Washington 21. februára (TASR) – Európa dnes potrebuje rozmanitosť názorov, pretože politika jediného správneho názoru ju ničí a tí, ktorí idú „proti prúdu“ sú odsúvaní na okraj a trestaní, slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) uviedol vo svojom piatkovom prejave na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) vo Washingtone. Fico zároveň zdôraznil, že teší na spoluprácu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

        Fico na konferencii CPAC: Európa dnes potrebuje rozmanitosť názorov

        
       „Môj priateľ, maďarský premiér Viktor Orban, sa nedávno sťažoval, samozrejme s úsmevom na tvári, že sa roky snažil nastaviť zrkadlo EÚ a tento proces bol extrémne zdĺhavý. A potom prišiel Donald Trump a podarilo sa mu to dokázať v priebehu niekoľkých dní,“ Fico vyhlásil vo svojom prejave.

        Podľa Fica nikto nespochybňuje, že ruská invázia na Ukrajinu bola porušením medzinárodného práva. Dodal však, že Rusko na ňu malo „vážne bezpečnostné dôvody“, nakoľko Západ Moskvu dlhodobo „zavádzal“ v otázke rozširovania NATO. Ukrajina sa podľa neho stala obeťou zlej geopolitickej stratégie Západu, ktorej cieľom je politicky a ekonomicky oslabiť Rusko. Zopakoval, že politika „neobmedzenej vojenskej, finančnej a politickej podpory“ pre Ukrajinu, v kombinácii so sankciami voči Rusku, sa zjavne minula účinkom.

        Fico je podľa vlastných slov prekvapený správaním EÚ a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeho, ktorí „tri roky presadzovali vojnu na Ukrajine“ a dnes sa snažia „natlačiť“ do mierových rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ruskom. „Čoraz viac to začína vyzerať, že prezident Zelenskyj v skutočnosti potrebuje túto vojnu,“ vyhlásil Fico. „Kým vojna trvá, nemôžu sa konať demokratické voľby. Tých sa Zelenskyj zvlášť obáva,“ konštatoval.

        Fico poukázal, že britský líder Winston Churchill po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 prehral voľby. „Kým trvá vojna, je náročné vyšetriť, kde končí značná časť [európskych] financií, pridelených Ukrajine a kde končí obrovská časť zbraní. Zelenskyj vie, že kým vojna trvá, má absolútnu podporu zo strany EÚ,“ vyhlásil. Zopakoval, že EÚ by mala za každú cenu pomôcť novej americkej administratíve ukončiť „nezmyselné zabíjanie“ na Ukrajine – aj za cenu, že mierové riešenie nebude korešpondovať s ideou spravodlivého mieru pre Ukrajinu či jej územnú celistvosť – a nesnažiť sa klásť prekážky Trumpovi, čo si v sále vyslúžilo potlesk.

        Fico varoval pred „nebezpečnou radikalizáciou“ liberálnej a progresívnej ideológie a v tomto kontexte spomenul pripravovanú novelizáciu Ústavy SR, kde chce zakotviť, že na Slovensku existujú len dve pohlavia – muž a žena – a umožniť adopcie detí len manželským párom. Kritizoval aj povinné kvóty v rámci EÚ na prerozdeľovanie migrantov.

        Spomenul aj svoje stretnutie so šéfom amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elonom Muskom, ktorý plánuje zrušiť Agentúru Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Fico vyhlásil, že USAID financovala na Slovensku médiá a mimovládne organizácie, ktoré sa vďaka jej prostriedkom stali aktívnymi protivládnymi účastníkmi politického boja, bez akejkoľvek „politickej zodpovednosti voči občanom“. Zdôraznil, že je nutné vyžadovať transparentnosť a zároveň rozlišovať medzi užitočnými projektami a „zjavným zasahovaním do vnútorných záležitostí“ iných krajín.

        V závere svojho prejavu uviedol, že rovnako ako nová americká administratíva, aj Slovensko chce férové a recipročné vzťahy medzi krajinami a vyzval Spojené štáty na spoluprácu a hľadanie takých riešení, ktorá odstránia názorové nezhody bez nutnosti zavádzať clá a roztáčať tak špirálu odvetných opatrení.

Predseda vlády SR Robert Fico v piatok počas pracovnej cesty v USA vzdal úctu Michalovi Strenkovi, rodákovi z rusínskej obce Jarabina, ktorý ako veliteľ skupiny námorných pešiakov v marci 1945 vztýčil počas bojov na kopci Suribači na japonskom ostrove Iwo Džima americkú vlajku. Fico sa pred pamätníkom americkej námornej pechoty v Arlingtone poďakoval americkým vojakom za podiel na porážke fašizmu. Premiér o tom v piatok informoval na sociálnej sieti.

Premiér SR vzdal úctu seržantovi námornej pechoty Strenkovi pôvodom zo Slovenska

        „Takmer presne pred 80 rokmi, 23. februára 1945, vznikla ikonická fotografia vztyčovania americkej vlajky na tichomorskom ostrove Iwo Džima. Na fotografii je zachytený aj Slovák Michal Strenk, ktorý velil oddielu námornej pechoty, poverenému vztýčiť vlajku na znak víťazstva,“ napísal Fico a dodal, že seržant Strenk zahynul v bojoch 1. marca 1945.

        Fico podľa vlastných slov vzdal úctu Strenkovi pred pamätníkom v Arlingtone, ktorý vznikol na základe spomínanej fotografie.

        Premiér tiež uviedol, že nesmieme zabúdať na to, že najväčšie obete pri porážke nacistického Nemecka podľa neho priniesli národy bývalého Sovietskeho zväzu a vojaci Červenej armády. „Najkrajšou oslavou 80. výročia víťazstva nad fašizmom by bolo ukončenie nezmyselného zabíjania Rusov a Ukrajincov na Ukrajine,“ dodal predseda vlády.

        Seržant americkej námornej pechoty Mike Strank bol slovenský prisťahovalec z Jarabiny v okrese Stará Ľubovňa. Do histórie druhej svetovej vojny sa Strank zapísal tým, že ako veliteľ skupiny námorných pešiakov v marci 1945 vztýčil počas bojov na kopci Suribači na japonskom ostrove Iwo Džima americkú vlajku. Vojnový reportér AP vtedy ich čin zachytil kamerou a obraz obletel celý svet. Objavil sa v novinách, časopisoch a na 150 miliónoch známok. Stvárnili ho aj do podoby bronzového monumentu na americkom národnom cintoríne Arlington pri Washingtone, kde pochovali aj z japonského ostrova prevezené Strankove pozostatky.

        Pôvodným menom Michal Strenk sa narodil 10. novembra 1919 v rusínskej obci Jarabina na hornom Spiši. Otec Vasiľ sa v roku 1920 vysťahoval do pennsylvánskeho mestečka Franklin. O dva roky prišla za ním manželka Marta s malým Michalom, z ktorého sa stal Mike. Rodinu slovenských prisťahovalcov Strenkových navštívil svojho času aj americký prezident Harry Truman.