Podpredseda vlády Robert Kaliňák poskytol pre PLUS 7 DNÍ veľký rozhovor. Opísal aj chvíle, ktoré nasledovali bezprostredne po atentáte na Roberta Fica.
Jeho fotky, ako s putami na rukách žoviálne zdraví novinárov prítomných na súde, obleteli krajinu. Bolo to na jar 2022. Stal sa vtedy jedným z prvých vysokopostavených politikov, ktorí sa dostali do väzby. Strávil tam 23 dní, počas ktorých vraj veľa čítal aj sa veľa naučil. Do vysokej politiky sa vrátil v pozícii podpredsedu vlády a ministra obrany. Po atentáte na Roberta Fica sa stal súčasťou malého okruhu ľudí, ktorým sú povolené návštevy ťažko zraneného premiéra. S ROBERTOM KALIŇÁKOM (53) sa rozprávala JANA ŠIMÍČKOVÁ.
V roku 2019 ste oznámili, že postupne stlmíte svoje pôsobenie v politike. Dnes ste po atentáte na premiéra v podstate prebrali jeho právomoci. Ako v súvislosti s aktuálnym dianím hodnotíte svoje rozhodnutie vrátiť sa do týchto vôd?
Ako nevyhnutnosť. Keď zomrel Milan Lučanský vo väzbe, ako jeden z najväčších bojovníkov proti organizovanému zločinu na Slovensku, pochopil som, že v právnom štáte na Slovensku sa niečo zlomilo. Aj preto som spolu s Robertom Ficom, Davidom Lindtnerom, Marekom Parom či Tiborom Gašparom tri roky intenzívne poukazoval na hrubé porušovanie ústavy a Trestného zákona. Celá tá nenávisť a štvanica vyvrcholila atentátom na Roberta Fica pre plnenie predvolebných sľubov a programové vyhlásenie vlády. Toto sa už nesmie opakovať a urobíme všetko pre to, aby sa Slovensko vrátilo medzi krajiny, kde sa iný názor netrestá guľkou.
Ste považovaný za korunného princa Smeru, podľa politológov ďalší vývoj v strane ovplyvní aj to, ako naložíte s aktuálnou situáciou a príležitosťou. Ako ste vnútorne nastavený?
V prvom rade nie som žiadnym korunným princom, dokonca dnes už ani podpredsedom strany. V Smere sme sa nikdy nehrali na nejakých korunných princov, jednoducho som zhodou okolností podpredsedom vlády, z čoho vyplývajú určité povinnosti pri zastupovaní premiéra v jeho neprítomnosti. Ale niečo podobné sme zažili už v minulosti, keď Robert Fico podstúpil operáciu srdca. Vtedy som ho asi tri týždne zastupoval, čo sa týkalo činnosti vlády. Teraz je hlavná snaha, aby sme pokračovali v napĺňaní programového vyhlásenia. Ak by sme sa zastavili, atentátnik by v podstate uspel, pretože o to mu išlo. Zastaviť vládu, s ktorou nesúhlasí. Verím, že neprítomnosť premiéra nebude dlhá.
Myslíte?
Je fakt, že som väčší optimista, ako býva realita. Musím priznať, že zatiaľ je to ťažké. Nemám ešte takú tú dobrú náladu, na ktorej by som vedel stavať a povedať, že všetko bude v poriadku. Ale verím, že vývoj zdravotného stavu predsedu vlády je na dobrej ceste.
Boli ste očitým svedkom streľby na premiéra v Handlovej?
Z rokovania vlády som musel pre povinnosti odísť skôr. Tá správa ma zastihla na konci Handlovej. V prvom momente som informáciu nevedel ani spracovať. Keď vám v jednej krátkej vete povedia, že postrelili premiéra, neviete s tým celkom pracovať. Mozog vám úplne vypne. Hneď som sa otočil a hľadal som handlovskú nemocnicu, kde premiérovi už zastavovali krvácanie jednotlivých rán. Bol pri vedomí. Pred prevozom do vrtuľníka sme si narýchlo povedali prvé veci, ktoré sa týkali pracovných záležitostí.
Predseda vlády s vami v prvých chvíľach po atentáte vážne riešil pracovné veci?
Áno, úplne vážne. Po takejto udalosti človeka zaplaví adrenalín a on má obrovský zmysel pre zodpovednosť. V zásade sme si povedali aj niečo k zraneniam, rýchlo sme ich identifikovali. Lekári nás informovali, že najviac ohrozuje život zrejme len jedna rana, tie ostatné sú zvládnuteľné. Na to sme sa sústredili, na to sa pripravoval aj operačný tím v Banskej Bystrici.
Prečo napokon v Banskej Bystrici? Prvotné informácie zneli, že premiéra prevezú do Bratislavy.
O tom nerozhodli politici, ale záchranári. My sme, samozrejme, nemali predstavu, kde to bude najlepšie, ale nakoniec sa rozhodnutie záchranárov ukázalo ako správne. V Banskej Bystrici pôsobí jeden z najlepších tímov pre brušnú chirurgiu a silný tím transplantácií vnútorných orgánov.
Keď spomínate transplantačný tím, hrozilo, respektíve hrozí, že premiér bude musieť podstúpiť transplantáciu?
Povedal som to, pretože som chcel vyzdvihnúť šikovnosť odborníkov v Banskej Bystrici. Sú to profesionáli, ktorých pri brušnom zranení nemalo čo prekvapiť. Tím bol vyskladaný výborne, čo preukázala aj operácia zachraňujúca život, ktorú sa im podarilo zvládnuť. Poradili si so všetkými zraneniami. To bolo rozhodujúce.
Ako vnímate s odstupom zhruba dvoch týždňov nálady v spoločnosti, ktorá prešla od prvotného šoku k rečiam o umiernení? Aktuálne sa zdá, že oba tábory sa už otriasli a začínajú opäť na seba útočiť.
Myslím si, že spoločnosť je ešte stále v šoku, lebo v DNA nemáme tento typ nálad, aby sme veci riešili atentátmi alebo fyzickými útokmi na svoje protistrany. Slovensko však bude zmenené. Našu budúcnosť budeme merať cez to, čo sa stalo Robertovi Ficovi, a jednotlivé politické rozhodnutia a diskusie s opozíciou či nové zákony sa cez túto prizmu budú vždy pozerať. Možno som naivný, ale verím, že politická kultúra sa bude posúvať do obdobia, keď bola politika džentlmenskou disciplínou.
O ktorom období hovoríte?
O rokoch 2002 až 2010. Vtedy sme sa veľakrát na niečom nezhodli, podávali sme rôzne návrhy zákonov, koalícia aj opozícia, ale nevznikali tam nijaké hádky. Všetci sme mali spoločné záujmy. Toto by zrejme mala byť cesta. Dôležité budú prvé slová Roberta Fica a myslím si, že to budú všetci mimoriadne sledovať.
Ako jeden z mála ste s ním v priamom kontakte. Máte predstavu, ako by prvé slová Roberta Fica mohli znieť?
Nedovolím si to odhadnúť, hoci sa poznáme zhruba 30 rokov. Zatiaľ ma zaujíma, a smerujú tam aj moje myšlienky, najmä jeho zdravotný stav.
Kedy podľa vás nastal zlom a politická kultúra, vami označená ako džentlmenská, sa zmenila až na súčasné štádium?
Myslím si, že nikoho neprekvapím, keď poviem, že príchodom Igora Matoviča do politiky. Jemu sa podarilo parlament úplne rozoštvať. Neskôr sa k nemu začali pridávať iné politické strany, pretože mali záujem súťažiť o to, kto bude mať silnejšie vyhlásenia. Na konci dňa vlastne aj médiá urobili chybu, keď akékoľvek pochybenie vlády Igora Matoviča nekritizovali, lebo by tak vraj umožnili návrat Roberta Fica. Matovičovi preto prešli aj také brutálne rozhodnutia ako v čase kovidu, keď sa obmedzili ľudské práva a slobody.
Aj kovid bol predsa pre spoločnosť úplne novou situáciou, na ktorú nebol nikto, a to nielen na Slovensku, pripravený. Nie je asi úplne férové teraz všetko vyčítať vtedajšej vláde.
Ale Igor Matovič nebol predovšetkým pripravený robiť premiéra ani akúkoľvek politickú funkciu.
Vyhral demokratické voľby.
Áno, vyhral, ale zoberte si tie jeho tlačovky o tom, ako má Fico 780 miliónov na Belize, ako sme ukradli tri miliardy eur ročne, dokopy teda 30 miliárd, čo sa nakoniec ukázalo ako úplný nezmysel. Tu podľa mňa úplne zlyhali mainstreamové médiá, ktoré vedeli, že je to klamstvo, ale nikdy ho s tým nekonfrontovali. A to len preto, že im vyhovovalo, že ide po krku Robertovi Ficovi. Napriek všetkým týmto vymysleným podozreniam bol Robert Fico v opozícii štyrikrát obvinený, nikdy však pre korupciu, ale pre svoje prejavy, čo nemôže byť vizitka slobodného demokratického štátu.
Spomenuli ste, že zlom v politickej kultúre nastal príchodom Igora Matoviča. Čo bol však podľa vás ten vrchol, ktorý sa podpísal pod atentátnikovo konanie?
Obrovská frustrácia z výsledkov volieb. Zoberte si tie nenormálne vyjadrenia v novinách o tom, že ak nevyhrá voľby tá správna strana, príde koniec, nastane tma, nevyjde slnko. A potom zas vyjadrenia, že si niekto musel dať tabletky po neúspešných prezidentských voľbách. Čo je to za človeka neschopného sledovať realitu a skutočne podstatné veci v živote, ak povie, že si musí dať tabletky na upokojenie, keď jeho kandidát nevyhrá voľby?
Každý z nás predsa inak rieši vypäté situácie.
Pani redaktorka, v tom je ten problém! V čom by výsledky volieb mohli byť vypätou situáciou? Nenastal koniec, aj slnko vyšlo.
Niekto si možno musel dať tabletky na upokojenie počas hokejového šampionátu.
Áno, pochopiteľne, ak prehráte v hokeji, vtedy nastáva štátny športový smútok, ale to je o niečom úplne inom, to je športové podujatie, počas ktorého ide o hráčsku vášeň. Ale sfanatizovať voľby a osobitne medzi dvoma demokratickými kandidátmi, to je úplne nepochopiteľné. Všimnite si ten krásny príklad, keď bol Peter Pellegrini krátko po parlamentných voľbách vykresľovaný ako fantastický líder. Len čo sa rozhodol pre spoluprácu so Smerom, nikomu nebolo „blbé“ otočiť názor naňho o 180 stupňov. Tento fanatizmus však vychádzal zo zlých základov. Úloha novinára je byť tvrdý, klásť nepríjemné otázky, otvárať korupčné kauzy a nie robiť politiku a spolu so súčasnou opozíciou „hecovať“ národ proti víťazom volieb.
Poslanec SNS Roman Michelko pred pár dňami slovne zaútočil na niektorých poslancov opozície, čo tiež skôr pripomína „hecovanie“ ako zmier.
Áno, čítal som vyjadrenia pána Michelka. Každý musí zodpovedať za svoje výroky.
Zdá sa, ako keby ste si v koalícii nevedeli poradiť s SNS. Smer a Hlas povedia jedno, SNS robí iné.
Ale oni sú dospelí ľudia, nemôžete im hovoriť, čo majú robiť.
Nie sú v rámci koalície nejaké dohody, ktoré by sa mali dodržiavať?
Každý danú situáciu prežíva inak. Mám úplné porozumenie aj pre emotívnejšie vystúpenia Andreja Danka, pretože on je taký. On je „srdciar“, čo sa mu často stalo osudným. Niektoré kauzy mohol prežiť s oveľa menšími problémami, keby do nich nedával srdce a emóciu. Ale možno práve preto má svojich voličov, ktorí mu dávajú hlasy, a možno aj vďaka tomu vrátil SNS do parlamentu. A to dokonca dvakrát. Mne situácia, ktorá sa stala, hovorí, že musíme byť veľkorysí. K tomu ma viedol aj Robert Fico. Vedel, že mám krátku zápalnú šnúru, a jeho práca bola 25 rokov ju predlžovať.
Samotný Robert Fico však v posledných rokoch vyzeral, že jeho zápalná šnúra sa skracuje.
S tým nesúhlasím. Nepamätám si, že by na rozdiel odo mňa niekedy vybuchol. Určite vo vypätých situáciách má dôraznejší slovník, ale určite si nikto nepamätá, že by na niekoho kričal. Tak ako si ani ja nepamätám, že by za 25 rokov Smeru zvýšil hlas.
,,Mohli sme jednoducho vyhlásiť výnimočný stav a potom urobiť akékoľvek opatrenia, zmeniť legislatívu a de facto by sme asi nemali veľký odpor. Ale toto nie je cesta, ktorú by si želal Robert Fico.“
— Robert Kaliňák, podpredseda vlády, minister obrany SR
Na vás možno nie, ale počas tlačových besied napríklad voči vyšetrovateľom známym ako čurillovci, niektorým prokurátorom či sudcom.
Nemyslím si. Počas týchto tlačových besied hlas nezvyšoval, on bol vždy miernejší ako ja, len používal dôraznejší slovník. Ale ani zďaleka sa nepriblížil k našim oponentom, ktorí pre nás na námestiach stavali šibenice či nás označovali za vrahov Jána a Martiny.
Myslíte si, že niektoré vyjadrenia podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu nie sú za hranicou?
Skúste byť konkrétnejšia.
Najznámejšie sú jeho hanlivé výroky na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej, pričom zasiahnuť už musel aj súd.
Ak máte na mysli a považujete za hanlivý výrok, že Zuzana Čaputová je americká agentka, tak mne tak Blaha hovorí už dobrých desať rokov. A ja to fakt za hanlivý výrok nepovažujem. Je to politická hyperbola, ale určite nie hanlivý výrok.
Čo môžu očakávať Slováci po atentáte na premiéra z hľadiska prijímania nejakých opatrení? Zasiahnu do ich života?
Zvýšené bezpečnostné opatrenia budú určite prijaté v prípade politických predstaviteľov obidvoch táborov, pretože treba chrániť koalíciu aj opozíciu. Pochopiteľná je aj otázka zvýšenia ochrany súkromia, ochrany bydliska a, samozrejme, otázka ochrany troch najvyšších ústavných činiteľov aj po skončení ich mandátu. Je to aj otázka prezumpcie neviny či práva na odpoveď.
Celý rozhovor aj s fotografiami:
