Prognózy v Gruzínsku naznačujú, že politické strany, naviazané na EÚ, majú menšie šance ako v Moldavsku, čo bude možno ďalšou studenou sprchou pre Brusel. Od augusta je v platnosti zákon o „zahraničných agentoch,“ (označenie „agent“ je priamo prevzaté z amerického zákona), ktorý ukladá mimovládnym organizáciám, financovaným zo zahraničia, tie isté – teda identické povinnosti ako v Spojených štátoch, Izraeli, Rusku a naposledy potichu a bez hluku prijaté vo Francúzsku. Gruzínsky parlament prelomil veto prezidentky Salome Zurabišviliovej, podporovateľky opozície, narodenej v Paríži, ktorá dlhé roky pracovala na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí. Koalícia 121 mimovládnych organizácií a médií v Gruzínsku podala sťažnosť na ústavný súd a odvolala sa proti opatreniu, ktoré nemá v úmysle dodržiavať.
Gruzínsky parlament v polovici septembra schválil balík zákonov o „rodinných hodnotách a ochrane maloletých“, ktorý reguluje práva LGBT. Prijatá legislatíva upevňuje ustanovenie gruzínskej ústavy, ktorým sa zakazujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia, chirurgické zákroky na zmenu pohlavia, vyvesovanie dúhovej vlajky na verejných budovách, zvýšená ochrana detí v školách dodržiavaním osnov, atď… Legislatívu navrhla vládnuca strana Gruzínsky sen. Jej lídri ju označujú za potrebný na ochranu tradičných morálnych hodnôt v krajine, v ktorej má veľký vplyv tamojšia konzervatívna pravoslávna cirkev.
Srdcom volebnej kampane vládnucej strany „Gruzínsky sen“ je motto „Vojna alebo mier.“Bidzina Ivanišvili, líder v čele Gruzínskeho sna odštartoval volebnú kampaň slovami, že voľby 26. októbra budú „referendom“ nie o Európe, ale o mieri v krajine. Súčasné napätie pripísal vonkajším tlakom, najmä zo strany západných aktérov. Prehlásil, že základným pilierom politiky strany sú mierové iniciatívy a zachovanie suverenity štátu na rozdiel od zámerov opozície zatiahnuť Gruzínsko do vojnového konfliktu a Gruzínsko nechce byť „potravou pre delá“ vo vojne na Ukrajine. Gruzínska vláda sa v roku 2022 nepripojila k sankciám proti Rusku s argumentom, že by to poškodilo viac ich štát ako ruskú ekonomiku.
Zakaukazsko, presnejšie Gruzínsko, bolo vždy v osobitnom centre pozornosti západného bloku. Hlasovanie v tejto krajine tým získava vážny geopolitický kontext, keďže západné krajiny de facto aj de iure požadujú od Tbilisi otvorenie „druhého frontu ‚ proti Rusku a mienia pokračovať v expanzii na východ.
Gruzínsky sen priviedol do rozhodujúcich parlamentných volieb, v ktorých sa rozhodne o smerovaní štátu, svojho najsilnejšieho bojovníka Ivanišviliho, ktorý je na dennom turné s občanmi po rôznych mestách, kde Georgian Dream uskutočňuje kampane na miestnej úrovni.
Možno sú oprávnené dôvody, že sa stávame svedkami výnimočného špecifika parlamentných volieb v Gruzínsku:
Ivanišvili totiž hovorí s voličmi spoza neprestrelného skla a strechou proti dronom, kedykoľvek pripravený na útok.
Zakladateľ vládnucej strany „Gruzínsky sen – Demokratické Gruzínsko“ Bidzina Ivanišvili v rozhovore pre televízny kanál Imedi 24. júla 2024 povedal, že vysoký predstaviteľ jednej zo západných krajín NATO navrhol bývalému gruzínskemu premiérovi Iraklimu Garibašvilimu rozpútať vojnu s Ruskom, ktorá by trvala tri až štyri dni:
„Pamätám si, čo mi povedal bývalý premiér Irakli Garibašvili. Hovoril s ním vysoký predstaviteľ jednej zo západných krajín. Irakli sa ho spýtal: „Áno, ale koľko dní si myslíte, že môžeme bojovať s Ruskom? Koľko dní vydržíme?“ Odpoveď znela: „Tri alebo štyri dni.“ On odpovedal: „A kvôli týmto trom alebo štyrom dňom nás ničíte?“ Odpoveď: „Ale vy máte 3 alebo 4 milióny. Za tri alebo štyri dni nezabijú každého. Potom môžete v lesoch začať partizánske hnutie. Pomôžeme vám a odtiaľ budete bojovať.“
15.mája bol spáchaný atentát na slovenského premiéra Roberta Fica a 13. júla bol spáchaný atentát na Donalda Trumpa na predvolebnom mítingu v Butleri v Pensylvánii.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze 23. mája 2024 povedal:
Atentát na zakladateľa vládnucej gruzínskej strany Gruzínsky sen – Demokratické Gruzínsko Bidzinu Ivanišviliho pripravili tie isté sily, ktoré sa pokúsili zavraždiť slovenského premiéra Roberta Fica a bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„V poslednom období sa uskutočnili dva teroristické útoky – jeden na Slovensku a druhý v USA. Ide o spoločný rukopis, ktorý charakterizuje rovnaké globálne politické sily,“ povedal Kobachidze na brífingu.
Dodal, že príprava teroristického útoku v Gruzínsku je dôvodom na znepokojenie a skutočnosť, že gruzínska špeciálna služba vyšetruje prípravu atentátu na Ivanišviliho, ukazuje, že nebezpečenstvo hrozí aj v Gruzínsku.
Gruzínsky predseda vlády Irakli Kobakhidze takisto uviedol, že jeden z európskych komisárov sa mu vyhrážal príkladom atentátu na slovenského premiéra Roberta Fica. Informovala o tom tlačová služba gruzínskej vlády. Kobakhidze uviedol, že európsky komisár ho zastrašil príkladom atentátu na slovenského premiéra počas rozhovoru o Zákone o zahraničných agentoch, prijatom v Gruzínsku. Poznamenal, že člen Európskej komisie uviedol niekoľko opatrení, ktoré môže Západ prijať proti Gruzínsku v súvislosti s týmto zákonom.
„Videli ste, čo sa stalo s Ficom, musíte byť veľmi opatrný,“ citoval Kobakhidze európskeho komisára, ktorý sa neskôr vyjadril, že to nebola vyhrážka, iba mu to pripomenul.
V auguste 2024 gruzínsky premiér povedal, že očakáva, že voľby sa budú konať na pozadí „bezprecedentného a rušivého zahraničného zasahovania.“ S jeho očakávaním sa stotožnil aj predseda parlamentu Šalva Papuašvili, ktorý uviedol jedno z týchto podujatí „Festival demokracie“, sponzorované dánskou vládou, organizované mimovládnou organizáciou „Východoeurópske centrum pre demokraciu viacerých strán.“ Povedal, že zahraničné finančné prostriedky boli nasmerované do gruzínskej politiky za účelom volebnej kampane v prospech radikálnych opozičných strán proti vládnej strane.
Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) prijala 6. októbra na svojom kongrese v portugalskom Estorile rezolúciu proti Gruzínsku, v ktorej „odsúdila úpadok demokracie a prenasledovanie opozície za vlády Gruzínskeho sna.“ Uznesenie vyzýva na sankcie proti Bidzinovi Ivanišvilimu a jeho rodine z dôvodu prijatia Zákona o zahraničných agentoch a Zákonom proti LGBT ideológii a vyzýva na potrebu slobodných a spravodlivých volieb a demokratických reforiem v súlade s kritériami EU, garantovanie podporovania občianskej spoločnosti a posilnenie monitorovania volieb.
Európsky parlament prijal 9. októbra rezolúciu „O úpadku demokracie a hrozbách pre politický pluralizmus v Gruzínsku“so 495 hlasmi za a 73 proti. Uznesenie vyzýva Európsku úniu, aby zmrazila pomoc gruzínskej vláde, uvalila sankcie na Bidzinu Ivanišviliho a ďalšie osoby, zodpovedné za narúšanie demokracie a zabezpečila, aby sa protidemokratické zákony zosúladili s kritériami liberalizácie vízového režimu.
Okrem toho návrh uznesenia vyzýva gruzínsku vládu, aby zastavila svoju kampaň zastrašovania opozície a protizápadných dezinformácií, uvalila sankcie na Rusko, prepustila bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho a zabezpečila mierové odovzdanie moci na základe výsledkov volieb.
Ministerstvo zahraničných vecí USA 16. septembra 2024 oznámilo vízové obmedzenia pre 60 gruzínskych vládnych úradníkov a ďalších osôb, ktoré „podkopávajú gruzínsku demokraciu a ľudské práva gruzínskeho ľudu“.
Mnohí analytici sa domnievajú, že USA a EÚ zasahujú do vnútorných záležitostí Gruzínska a „podkopávajú jeho suverenitu“, aby ochránili svoju veľkú „sieť vplyvu“ mimovládnych organizácií, financovaných Západom v Gruzínsku.
OČAKÁVANÉ TRIUMFÁLNE VÍŤAZSTVO V MOLDAVSKU SA NEKONALO
Moldavskí voliči urobili rozhodnutie, ktoré je šokom rovnako pre prezidentku Maiu Sanduovú, ako aj Európsku úniu. V referende o vstupe do Európskej únie získali hlasovanie „áno“50,25% oproti „nie“49,76%, plne si uvedomujúc tvrdú realitu, že keby nebolo hlasovania moldavskej diaspóry z viac ako 88% „áno“ z 220 000 hlasov, európske ašpirácie by boli zastavené. Tento minimálny rozdiel je taký malý, že víťazstvo, v ktorom boli s úmyslom priamym diskriminovaní moldavskí občania, žijúci v Rusku, sa dá nazvať iba VÍŤAZSTVOM S HLASMI ZO ZAHRANIČIA.
Celkovo bolo v zahraničí otvorených až 231 volebných miestností, z toho najviac v Taliansku, Nemecku a Francúzsku. Pre celé Rusko, kde žije asi 400 000 moldavských občanov, však boli len dve,a to obe na moldavskom veľvyslanectve v Moskve. Na porovnanie: V Moldavsku žije celkom 2, 5 milióna obyvateľov. Keby Moldavsko neprijalo toto reštriktívne opatrenie proti vlastným občanom, žijúcim v Rusku, výsledok by nedopadol v prospech EÚ.
Pokým veľvyslanec Moldavska v Moskve „sedel na konári a bolo mu dobre,“Oleg Nici, nový moldavský veľvyslanec v Taliansku pôsobil za aktívnej účasti talianov vo dne v noci. Podľa údajov ISTAT je Taliansko domovom najväčšej komunity Moldavcov v Európskej únii s viac ako 133 tisíc obyvateľmi v roku 2022. Z nich má 86 % povolenie na dlhodobý pobyt.
Veľvyslanec pre talianske médiá vysvetlil, že „300 tisíc občanov (132 tisíc s povolením na pobyt plus ďalší s dvojitým európskym občianstvom) má prístup do 60 volebných miestností v Taliansku, ktoré budú rozmiestnené po celej krajine. Aký je to rozdiel medzi Ruskom, kde malo 400 000 občanov prístup iba do 2 volebných miestností, aj to zriadených výlučne na veľvyslanectve v Moskve, kam sa množstvo z Moldavcov, žijúcich vo väčších diaľkach Ruskej federácie ako v Taliansku, ani pri najväčšej vôli a námahe nemohlo dostaviť !!! To bol onen zlý úmysel.
Hlasovania v Taliansku sa mohol zúčastniť každý moldavský občan, dokonca aj s pasom, ktorého platnosť vypršala. Pri tejto príležitosti sa pán veľvyslanec poďakoval všetkým talianskym orgánom za ich mimoriadnu podporu a ochotu získať predovšetkým potrebný počet volebných miestností, aby k volebným urnám prišlo čo najviac občanov Moldavska, žijúcich v zahraničí.
Moldavská diaspóra, ktorá hlasovala v Taliansku – Turíne, uverejnila v novinách okrem iného nasledovné:
My v diaspóre sme zachránili referendum a konečne môžeme priviesť našu krajinu do Európy, aj keď veľmi tesne.
Rozhodujúce boli hlasy Moldavcov v zahraničí, vďaka ktorým bude ústava zmenená tak, aby zahŕňala cieľ vstupu do EÚ a Putina si to uvedomuje.
Od 7:00 do 20:00 vo volebnej miestnosti číslo Turín 2 išlo voliť 1 813 ľudí, z ktorých 1 774 hlasovalo za referendum a 1 313 nakreslilo krížik na „áno“, 441 „nie“.
Teraz sa pozeráme na 3. november, keď sa uskutoční druhé kolo, „v tejto chvíli sa na to sústredíme, je dôležité, aby všetci, ktorí nezašli tak ďaleko, išli voliť, s prezidentkou Sandu máme nádej do budúcnosti,“ hovorí Valentina Spinu z Federácie rumunských a moldavských asociácií Piemontu. Mám 31 rokov, mám takmer 2-ročné dieťa a hlas, ktorý som odovzdala v prospech referenda, je môj, ale aj pre budúcnosť môjho syna. Už je to Talian, Moldavčan a Rumun, pretože sme chceli, aby bol občanom sveta.“ Z tohto dôvodu, dodáva, v týchto hodinách pozývam tých, ktorých poznám, aby išli voliť: je to dôležité pre rozvoj krajiny. Keď mala 17 rokov, presťahovala sa do Talianska a opustila malú moldavskú dedinu. Našťastie existujeme my – diaspóra, ktorá im umožnila vyhrať o vlások, krajina je stále veľmi rozdelená na proeurópskych a proruských, ale mnohí ľudia si neuvedomujú, aký dôležitý je ich hlas,“ zdôrazňuje.
Nevie však, či sa jedného dňa vráti do Moldavska: „je ťažké odpovedať, rozhodnem o tom v budúcnosti. Keď som tam žila, zapísala som sa na experimentálnu strednú školu, prvý ročník bol úžasný, potom vstúpila politická myšlienka, ktorú som nezdieľala a odišla som. Uvidíme, čo sa stane, pretože teraz sa tu nenaháňame za týmto snom.“
V širšom geopolitickom kontexte teda výsledok hlasovania v Moldavsku svedčí o vážnom poklese príťažlivosti myšlienky integrácie do EÚ pre spoločnosti a elity postsovietskych a východoeurópskych krajín, ktorá tu bola kedysi vnímaná ako veľká výhra a šťastie.
Moldavsko je len jedným z príkladov. Je tu aj Gruzínsko, ktorého orgány sa dostali do konfliktu s európskymi inštitúciami a kde sa 26. októbra tiež uskutočnia veľmi veľa odhaľujúce parlamentné voľby.
A na záver tí, ktorí „úplne nezištne“ navštívili Moldavsko pred voľbami a „ničím nezasahovali do jeho vnútorných záležitostí:
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 10. októbra 2024 v Kišiňove predstavila prezidentke Sanduovej podporný balík od EÚ vo výške1, 8 miliardy Eur s dovetkom, že „Moldavsko opakovane preukázalo svoj záväzok k členstvu napriek hrozbám zasahovania zo strany Ruska a vedenia hybridnej vojny prostredníctvom dezinformácií.“
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola vystúpila po boku prezidentky Maie Sanduovej na pódiu Národného zhromaždenia „Európske Moldavsko.
Moldavská prezidentka sa 25. februára stretla vo Varšave s Joeom Bidenom, kde získala podporu Spojených štátov pre suverenitu Moldavska.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz uskutočnil 21. augusta na pozvanie prezidentky Maie Sanduovej pracovnú návštevu Moldavskej republiky, pričom posledná návšteva nemeckej kancelárky v Kišiňove sa uskutočnila pred 12 rokmi, ako oznámilo predsedníctvo v tlačovej správe.
Naposledy 27. augusta pri príležitosti Dňa nezávislosti navštívili Moldavskú republiku prezidenti troch pobaltských krajín: Alar Karis (Estónsko), Edgars Rinkēvičs(Lotyšsko) a Gitanas Nausėda (Litva). Návštevy zástupcov uvedených pobaltských krajín sú však častejšie a takého charakteru, že vládna strana ich označuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí Moldavska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako dobrý sused by aj vojenskou silou vyriešil problém Moldavska s Podnesterskom.
Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2022 sa zúčastnil aj syn Georgea Sorosa Alexander Soros, ktorý využil príležitosť na fotografovanie so svojím moldavským spojencom, moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Je známe, že Sanduová už v minulosti dostala od Sorosa veľkú finančnú podporu na posilnenie svojej strany a nakoniec zvíťazila v prezidentských voľbách v roku 2020.(V tejto oblasti sú Sorosovci úspešní nielen v Moldavsku…). V rokoch 2017 a 2018 dostala politická strana Sanduovej milióny lei od Sorosovej nadácie prostredníctvom všetkých druhov mimovládnych organizácií. Medzitým strana pravidelne žiadala dary aj od moldavských občanov. Obrovský škandál vypukol, keď sa zistilo, že Sanduová dostáva veľkú podporu a zároveň prosí o dary. Napriek tomu Alexander Soros považuje prezidentku„za svetového šampióna demokracie a dobrej správy vecí verejných.“
Vplyv „filantropa“ na moldavskú domácu politiku možno vidieť aj zo skutočnosti, že keď Národné protikorupčné centrum a Sorosova nadácia podpísali 31. marca dohodu o spolupráci v Moldavsku, Petru Culeac, generálny riaditeľ Sorosovej nadácie Moldavsko, povedal: „Aj v minulosti sme podporovali orgány Moldavskej republiky v tejto oblasti, takže štátne inštitúcie sú v tejto oblasti účinné.“
Dana Bystrická
