Prejav R. Fica na konferencii amerických republikánov bol nesporne pre dané obecenstvo výborne zostavený. Bol informatívny, výber informácii zodpovedal miestu a povahe vystúpenia, mal dynamiku, bol prednesený „americkým“ štýlom a zanechal pozitívny dojem.
Jeho vystúpenie však vyvoláva aj otázniky a pochybnosti spojené predovšetkým s politickou konzistentnosťou jeho prejavu vo vzťahu k politike sociálnej demokracie, ktorej je predsedom.
Fakt, že R. Fico mohol vystúpiť na konferencii amerických republikánov svedčí o tom, že politika liberalizmu v jeho progresívnej verzii sa presadzovaním svojej vojnovej politiky vo vzťahu k Rusku, politikou zasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov, politikou rodovej rovnosti, presadzovaním green dealu, svojou masívnou podporou nelegálnej migrácie ako aj obmedzovaním slobody slova, pod heslom obrany demokracie, dostala tak ďaleko, že vo vyššie uvedených oblastiach sa vytvorila relatívna zhoda záujmov medzi americkými republikánmi a našou stranou Smer, sociálna demokracia.
Ako je možné, že konzervatívna strana republikánov sa v mnohých otázkach zhoduje s našou sociálnou demokraciou, ktorá však nie je zástancom konzervativizmu? Príčinu tejto relatívnej zhody vidím v špecifickej idei vývoja, či premeny spoločnosti a človeka, ktorú presadzuje progresivizmus. Jej jadro spočíva v tom, že presadzovaný progres nerešpektuje ani podstatu človeka a ani podstatu spoločnosti. Progresívni liberáli ich svojou politikou ženú do premeny, ktorá nevychádza z ich vlastnej, vnútornej podstaty. Vychádza z ideologicko-politickej vôle liberálov, ktorí im rôznymi metódami zvonku nanucujú premenu, odporujúcu ich podstate.
Presadzovanie tzv. rodovej politiky, ktorá rod človeka stotožňuje s jeho subjektívnou predstavou o svojom rode je odtrhnutá od reálnej biologickej podstaty človeka. Uvedená politika podporuje vytváranie „rodín“ tvorených osobami s rovnakým pohlavím, ktoré však nemôžu plniť jednu zo základných funkcii rodiny, ktorou je reprodukcia spoločnosti. V tomto zmysle predstavuje vyššie uvedená forma „rodiny“ slepú líniu vývoja spoločnosti.
Nelegálna migrácia už svojou podstatou „nelegálnosti“ vedie k rozbíjaniu základnej štruktúry spoločnosti. Nárast kriminality, kultúrnych, náboženských a sociálno-politických sporov vedie k postupnému rozpadu spoločnosti.
Politika green dealu, nebojuje proti spoločensko-ekonomickému základu poškodzovania prírody, ale subjektivisticky vyhlasuje rôzne ciele zelenej politiky, o ktorých nie je známe, či povedú k náprave prírody, ale o ktorých je známe, že nutne povedú k poškodzovaniu životnej úrovne pracujúceho človeka.
Liberálny progresivizmus postupuje rovnako aj v obhajobe demokracie, ktorú redukuje na svoje predstavy a hodnoty demokracie a následne ich presadzuje ako všeobecne platné do celej spoločnosti alebo ich formou vonkajšieho zasahovania presadzuje v iných štátoch.
Nie nadarmo R. Fico vo svojom prejave často spomínal zdravý ľudský rozum. Hoci vo filozofii má tzv. zdravý rozum obmedzenú platnosť, tak vo vzťahu k nezmyselnej politike progresivistov má svoje plné oprávnenie.
Z vyššie uvedeného plynie, že americkí republikáni a slovenská sociálna demokracia sa z rôznych pozícii stretávajú v spoločnom odmietaní progresívnej idey premeny človeka a spoločnosti. Americkí konzervatívci už svojou podstatou niečo podobné odmietajú, zatiaľ čo sociálni demokrati neodmietajú evolučný pohyb spoločnosti, ale odmietajú víziu progresívnych liberálov, ktorá spoločnosť nevedie k jej pozitívnemu rozvoju, ale ju skôr ženie do chaosu.
To, čo by bolo možné R. Ficovi ako predsedovi sociálnej demokracie vytknúť, nespočíva ani tak v momentoch, ktoré vyzdvihol, ako skôr v tom, čo pri niektorých bodoch opomenul povedať, hoci ako politik sociálnej demokracie by to v nejakej forme mal povedať.
Mám na mysli napríklad jeho pozitívne hodnotenie hnutí MAGA (urobiť Ameriku opäť veľkou) a MEGA (urobiť Európu opäť veľkou), ktoré vraj predstavujú silné svetové vízie. Neviem prostredníctvom akej politiky chcú európski patrioti urobiť Európu opäť veľkou, ale na strane druhej je už známe, že idea opätovného vytvorenia veľkej Ameriky v sebe zhŕňa napríklad požiadavku premeniť Kanadu na jeden zo štátov USA, prisvojiť si Grónsko, vysťahovať Palestíncov z pásma Gazy a iné podobné ciele. Tieto spôsoby obnovy veľkej Ameriky jasne ukazujú, že nejde o obnovu Ameriky spolupracujúcej s ostatnými štátmi sveta, ale Ameriky, ktorá bude jednostranne presadzovať svoje záujmy.
Model MAGA vedie k svetu do seba zahľadených častí sveta, starajúcich sa jednostranne o svoje vlastné záujmy. Takéto usporiadanie sveta nie je najlepším základom ani pre dlhodobí mier a prosperitu sveta a ani pre riešenie spoločných globálnych úloh sveta.
V závere svojho prejavu R. Fico konštatoval, že „Slovensko stojí pri USA a USA stoja pri Slovensku“ ako aj to, že Spojené štáty sú pre nás strategickým kľúčovým spojencom a my máme záujem toto priateľstvo prehlbovať.
Pri týchto vetách mi prišlo na myseľ známe tvrdenie H. Kissingera: „it may be dangerous to be America’s enemy, but to be America’s friend is fatal. (Byť nepriateľom Ameriky je nebezpečné, ale byť jej priateľom je smrteľné.)
https://www.wsj.com/…/SB1000142405274870482810457602182…
Bez ohľadu nato, v akej súvislosti to H. Kissinger vyjadril a čo tým konkrétne myslel, jeho tvrdenie sa dnes celkom zjavne potvrdzuje. Ak sa pozrieme na súčasný vývoj na Ukrajine, tak máme pred sebou koniec jedného veľkého priateľstva medzi USA a Ukrajinou. Nebola Ukrajina priateľom USA? A kde ju toto priateľstvo priviedlo? Priviedlo ju až k hranici jej zániku.
Ak je hlavnou ideou súčasného prezidenta D. Trumpa idea obnovenia veľkej Ameriky, tak náš vzťah k USA, ktorý R. Fico charakterizuje ako strategický a priateľský sa z druhej strany Atlantiku bude nutne javiť prospešným vzťahom len potiaľ, pokiaľ bude Amerike pomáhať v obnove jej veľkosti. Lenže túžbou nášho národa nie je budovať veľkú Ameriku, ale budovať svoj slobodný mierový život.
Chcem veriť, že R. Fico, považovaný za skúseného politika to s prehlbovaním spolupráce a priateľstva s USA nedotiahne s nami tak ďaleko, ako to dotiahla Ukrajina so svojim priateľstvom s USA.
Zdroj: Facebook
aka ze to tužba naroda , kde ? ktoreho naroda? slovenskeho?
hlavnou tužbou slovenkseho naroda je mať plné brucho, veľa stupidnych programov , reality šou , serialov, TV stráv plné škandalov , vražd, zločinov, nechutnosti, nasilia, celbrit… toto je pre Slovaka slobodný mierový život
„Uvedená politika podporuje vytváranie „rodín“ tvorených osobami s rovnakým pohlavím, ktoré však nemôžu plniť jednu zo základných funkcii rodiny, ktorou je reprodukcia spoločnosti. V tomto zmysle predstavuje vyššie uvedená forma „rodiny“ slepú líniu vývoja spoločnosti.“
Ako sa autor stavia k celibátu? Nie je náhodou kresťanstvo slepou líniou vývoja spoločnosti? to či je to v priamom rozpore s božím prikázaním „milujete sa a množte sa“ nebudem rozoberať, lebo sa môže stať, že z ani to milovanie nebude na mieste, alebo toho milovania bude až príliš a na nespravnych osobách.
Samozrejme ja viem, že celibát bol zavedený aby kňazi nemali potomkov a cirkev tak neprichádzala o majetok, ale všetci viete že meriam Jedným metrom a tak keď niekde čítam alebo počujem takéto nedomyslené špekulácie, alebo vyslovene pokrytecké tézy, tak na ne slušne upozorním.
suhlasim, RKC je zločinecka organizacia
To vaše meranie jedným metrom má jednu veľkú chybu a to tú, že ním chcete merať dve kvalitatívne odlišné veci. To je ako keby ste chcel bohatstvo merať jeho fyzikálnym objemom.
Rodina je formou organizácie a reprodukcie spoločnosti a preto ak pozostáva z rovnakých pohlaví, tak jednu zo svojich základných spoločenských funkcií plniť nemôže. Celibát je špecifickou formou života kňazov v niektorých cirkvách, a nie občianskou formou života človeka. S ohľadom na množstvo kňazov určitého vyznania, žijúcich v celibáte, tento spôsob ich života nemá žiadny významnejší vzťah k reprodukcii spoločnosti.
Okrem toho, Vaša otázka, či „kresťanstvo nie je slepou líniou vývoja spoločnosti“ ukazuje na to, že si pletiete náboženský vývoj spoločnosti s jej vývojom ako celku. Kresťanstvo s ohľadom na jeho význam v stredoveku nesporne upadá a je pravdepodobné, že postupne zanikne. Ale to neznamená, že zanikne aj spoločnosť.
USA vedených miliardami neverím, myslia a konajú len pre svoje zištné ciele.
Amorálna Trumpova veta „Vybudujem z Palestíny Azúrové pobrežie.“ hovorí jasnou rečou chladnokrvného biznismena, ktorý je ochotný ísť za svojím cieľom aj cez mŕtvoly; takí „ľudia“ sú nebezpeční a pod ich vedením možno bude Amerika bohatšia, určite nie Veľká v morálnom slova zmysle. Ak sa na Ukrajine zastaví vojna, teda zabíjanie, je to výborná správa, ale pre USA to je len prostriedok, nie cieľ.
Byť priateľom krajiny bez srdca? „Kto nemá peniaze, je chudobný, kto nemá priateľov, je chudobnejší, ale kto nemá srdce, je najchudobnejší na svete.“ – F. M. Dostojevskij
1. Dnešné rozdeľovanie na ľavicu a pravicu už neplatí! Deliaca čiara je zdravý rozum v. nezmyselný progresivizmus.
2. Slovensko je malá krajina. Úspešná politika malej krajiny znamená uhýbať balvanom zla valiacim sa na nás a snaha zostať v pohode medzi kvapkami dažďa. Malá krajina nedokáže postaviť hrádzu proti balvanom a nemá dáždnik proti lejakom.
S tým sa treba zmieriť!
Aj malý kamienok dokáže spustiť lavínu.
A ešte! Delenie na ľavicu a pravicu je podstata problému. Skutočný ľavičiar sa nemieni len tak pozerať na to, ako pravičiari okrádajú a špekulujú/ čo je to isté ako zlodejina/ a užívajú si drahé dovolenky v Dubaji, Thajsku, Afrike…, žijú v luxuse, predvádzajú sa v nechutne drahých značkových kúskoch…zatiaľ čo ostatným, ktorí kradnúť a špekulovať nevedia, či nechcú, radia, aby šetrili/ svietili sviečkami, hriali sa navzájom a dýchali na seba/.
Žijeme v časoch, keď sa ľavičiari spojili s pravičiarmi len kvôli balvanu zla.
Ale delenie spoločnosti na ľavicu a pravicu je podstata problému. Chaos, anarchia, morálny úpadok, vojny…sú výsledkom vlády pravicovej spoločnosti, spoločnosti, v ktorej vládnu peniaze.