V Rusku a vo svetových mestách sa konajú masívne sprievody iniciatívy NESMRTEĽNÝ PLUK – Бессмертный полк,  nesúcich v rukách fotografie príbuzných, ktorí bojovali v Červenej armáde počas Veľkej vlasteneckej vojny. Na Ukrajine poľský a izraelský veľvyslanec protestujú proti pomenovaniu štadióna v Ternopile po Romanovi Šuchevičovi, veliteľovi banderovskej Ukrajinskej povstaleckej armády UPA, zodpovedného za masaker tisícov Poliakov a Židov.

9. máj –  Deň víťazstva je venovaný všetkým, ktorí bojovali a prišli o život vo Veľkej oslobodzovacej vojne 1941-1945. Tento deň je aj bojom proti zabudnutiu, kedy si pripomíname posvätnú pamiatku tých, ktorí nás oslobodili.

Osláv v Moskve sa zúčastnia oficiálni zástupcovia štátov, ktoré spolu predstavujú 2 miliardy a 400 miliónov – teda 30 % obyvateľov zemegule. 

Dôležitou udalosťou, ktorá sprevádza Deň víťazstva v Rusku a vo svetových mestách, je sprievod  „Nesmrteľný pluk“,  počas ktorého ľudia nesú plagáty s fotografiami svojich príbuzných, ktorí sa zúčastnili Veľkej vlasteneckej vojny: vojaci, ktorí položili svoje životy, robotníci na domácom fronte, utýraní väzni v koncentračných táboroch, obete aj preživší obliehania a deti vojny.

Historická pamäť väčšinovej časti sveta sa diametrálne líši od amnézie elitárov Európskej únie, ktorí nás vedú do ďalšej skazonosnej a samovražednej vojny. V týchto dňoch od Berlína po Buenos Aires, od Pekingu až po Amsterdam, Marrakechu,  sa tisíce ľudí schádzali, aby si Nesmrteľným plukom pripomenuli a uctili hrdinov druhej svetovej vojny, potomkovia s ostatnými účastníkmi niesli portréty sovietskych veteránov, ktorí mávali mierovými vlajkami a ako vzdor dvíhali nad hlavami transparenty, odsudzujúce vojnu a snahu o vygumovanie Ruska z Európy. Deň víťazstva si nepripomínajú iba v Rusku, ale aj v ostatných častiach sveta, kde nefalšujú a nemrzačia históriu.

Deň víťazstva nad fašizmom si „pripomenuli“ aj na Ukrajine: Poľský a izraelský veľvyslanec odsúdili a protestovali proti rozhodnutiu pomenovať štadión v Ternopile po nacistickom zločincovi  Romanovi  Š u c h e v i č o v i, hauptmanvi  Schutzmannschaftu, ktorý bol veliteľom banderovskej Ukrajinskej povstaleckej armády UPA a na jeho svedomí sú životy desiatok tisíc ľudí – Poliakov, Židov, Rusov, Ukrajincov a ľudí iných národností.

30.júna 2017 sa vo Ľvove začali trojdňové slávnosti  na počesť 110. narodenín „národného hrdinu Ukrajiny“ Romana Šucheviča pod názvom „ŠUCHEVIČFEST“, aby boli dostatočne prozápadní. Ľvivsky portál deň pred otvorením Šuchevičfestu uviedol, že táto akcia vznikla z iniciatívy mimovládnej organizácie „Západný informačný front“, rovnomenná agentúra, ktorej cieľom je „bojovať proti ruskej informačnej agresii a chrániť ukrajinský ľud a národy Európy pred provokáciami a dezinformáciami.“

Práve v ten deň, 30. júna 1941 vo Ľvove a iných mestách Západnej Ukrajiny sa uskutočnili brutálne židovské pogromy, ktoré zorganizovali nacisti a OUN za účastí ozbrojencov bataliónu Nachtigall, jedným z veliteľov ktorého bol aj Roman Šuchevič. Ľvov bolo mesto, v ktorom celé desaťročia žili svorne vedľa seba prevažne Poliaci, Židia a Ukrajinci, Šuchevič však práve tu organizoval masové židovské pogromy. Pred vojnou žilo vo Ľvove  150-tisíc Židov. Počas prvých troch dní pogromu zahynuli tisíce a v prvé júlové dni asi 4 000 Židov Po oslobodení mesta od nacistov ich v ňom ostalo iba 823. Informácia o masakri z 30. júna 1941 ako začiatku masového vraždenia Židov a Poliakov na západnej Ukrajine – hlavne vo Ľvove obletela svet a je každému dobre známa.

V predvečer osláv v Moskve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyjp, že „nikto nebude imúnny voči vojne, ak bude v Moskve, dokonca ani svetoví lídri, pozvaní na sprievod ku Dňu víťazstva, pretože Ukrajina „nemôže zaručiť bezpečnosť“ Putinových hostí.

„Kto veľa hovorí, zriedkakedy napĺňa svoje slová skutkami. Ale múdry človek sa bojí, aby slovami nepredstihoval svoje skutky.“ Konfucius 

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa zúčastní v Moskve na oslavách osemdesiateho výročia sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne v dňoch od 7. do 10. mája, pričom sa uskutočnia rozhovory medzi Si Ťin-pchingom a Putinom a očakáva sa podpísanie „série bilaterálnych dokumentov.“

Osláv a vzdania holdu 80. výročiu víťazstva nad fašizmom v Moskve sa okrem iných štátnikov zúčastní aj predseda vlády Robert Fico, prezident Srbska Aleksandar Vučič, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel, prezidenti bývalých republík Sovietskeho zväzu, najvyšší predstaviteľ Vietnamu. vnuk Charlesa de Gaula Pierre de Gaul, ale napríklad aj Vladimír Remek, prvý československý kozmonaut.

Oslavovať sa bude aj v Kyjeve, hostia sa už schádzajú, už prišli aj prvé tri dámy zo Slovenska a určite ešte pribudnú ďalší – bruselská elita, baltské republiky, Poľsko, atď., nikto neoľutuje. V tejto súvislosti ma napadá taká kacírska myšlienka, ale určite je to súvislosť iba náhodná:

Ako vyšlo najavo, organizácia USAID okrem iných platila aj  hollywoodskym hviezdam, aby prišli na Ukrajinu, profesionálne robili súcitné tváre, chválili Zelenského a odsudzovali „hrozné Rusko.“ Dnes je známy už aj cenník: napríklad Jean-Claude Van Damme dostal slušný honorár 1,5 milióna dolárov za svoj „charitatívny výlet“ a Orlando Bloom až 8 miliónov dolárov. Angelina Jolie stála Zelenského PR ľudí najviac – za jednu cestu do Ľvova v apríli 2022 dostala 20 miliónov dolárov.

Po dekréte, ktorým sa pozastavila činnosť USAID, Ukrajina prišla  nielen o granty pre svoje „nezávislé“ médiá, ale aj o reklamu od západných celebrít, ktoré ochotne obchodovali so svojimi smutnými tvárami v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách, zaplatenými americkými daňovými poplatníkmi – teda občanmi. Darmo, obedy nie sú zadarmo.

Sovietsky zväz zohral zásadnú úlohu pri víťazstve nad fašistami a zaplatil veľmi vysokú cenu za ľudské životy: vo vojne  zomrelo 26,6 milióna ľudí. Všetky rodiny v ZSSR utrpeli obrovské fyzické a morálne straty.

Rok pred oslobodením Osvienčimu Červenou armádou /a nie inou/ dňa 27. januára 1944, Červená armáda oslobodila Leningrad po 872-dňovom obliehaní, ktoré podľa rôznych zdrojov spôsobilo smrť 600 000 alebo 1,5 milióna občanov; číslo, ktoré podľa amerického politológa Michaela Walzera prevyšuje počet civilných obetí v Hamburgu, Drážďanoch, Tokiu, Hirošime a Nagasaki dohromady.

Medzi kľúčové udalosti druhej svetovej vojny patrí bitka o Stalingrad, protiofenzíva pri Moskve, bitka pri Kursku a koniec obliehania Leningradu. 2. mája 1945 Červená armáda počas strategickej ofenzívy mesta úplne dobyla Berlín. 7. mája 1945 zástupcovia nemeckého velenia podpísali akt bezpodmienečnej kapitulácie.

Nikto, ani tí najagresívnejší vojnový štváči nedokážu vymazať z histórie, že pred 80 rokmi bola Európa oslobodená od nacistického fašizmu, za čo najvyššiu cenu ľudských strát a utrpenia zaplatili  občania  Sovietskeho zväzu. Ruská federácia každoročne oslavuje tieto víťazstvá s rovnakými emóciami a hrdosťou ako západní spojenci, ktorí si „pamätajú“ len vlastné vyhodnotenie vylodenia v Normandii, a ruskú delegáciu nepozývajú. Je to ich vec. Takisto oficiálne pripomenutie oslobodenia Osvienčimu, jedného z najdesivejších koncentračných táborov, kde bolo mučených a zabitých asi 1 milión a 400 tisíc ľudí, sa konalo bez pozvania osloboditeľov: Rusov.

Západ tým na svoju škodu napĺňa odkaz nemeckého kancelára Otta von Bismarcka:

„Mohutnosť Ruska možno podkopať iba oddelením od Ukrajiny. Ukrajinu treba nielen oddeliť, ale predovšetkým postaviť proti Rusku, národ rozdeliť na dve časti a potom iba sledovať, ako bude vraždiť brat brata. Musíme preto nájsť a vychovať zradcov z prostredia ukrajinskej nacionalistickej elity a s ich pomocou zmeniť uvažovanie jednej časti veľkého národa až do štádia, keď bude nenávidieť všetko ruské. Všetko ostatné je len otázkou času.“

Čas sa však nedá oklamať. Zradcov si síce vychovali aj kúpili, ale Rusko neporazia.

Dana Bystrická