V priebehu roka podal minimálne osem trestných oznámení, z toho dve sám na seba.
Ján Čurilla má vysokoškolské policajné vzdelanie druhého stupňa a hodnosť plukovníka, v policajtom zbore je viac ako 20 rokov, pracoval ako vyšetrovateľ a naposledy bol funkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), dá sa teda konštatovať, že je to osoba znalá práva.
KONTEXT: Generálna prokuratúra SR ešte v polovici júla potvrdila, že na Jána Čurillu a jeho šiestich kolegov podali obžalobu. „Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na Mestský súd Bratislava obžalobu na sedem osôb – J. Č. a spol. pre zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa a iné,“uviedla hovorkyňa Zuzana Drobová. Stíhaným policajtom na jar 2021 odpočúvali kancelárie na základe príkazu súdu, Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) tak zistil na čom pracujú a koho z inšpekcie chcú preverovať. V septembri 2021 ich napokon zadržali, obvinili a vzali na dva týždne do väzby. Policajti okolo Jána Čurillu spáchanie skutkov popierajú (okrem jedného z nich) a tvrdia, že v roku 2021 mali závažné podozrenia o ľuďoch z inšpekcie či zo Slovenskej informačnej služby (SIS). Spochybňujú aj samotné zvukové záznamy.
V druhom prípade vyšetrovateľ inšpekcie v júli obvinil Jána Čurillu, jeho kolegov a prokurátora Michala Šúreka z medzičasom už zaniknutej špeciálnej prokuratúry za to, že si vymysleli trestné stíhanie za založenie zločineckej skupiny a korupciu.
Ján Čurilla je už rok postavený mimo výkon služby, z tohto dôvodu sa súdi s ministerstvom vnútra, poukazuje na to, že v kauze Rozuzlenie získal status chráneného oznamovateľa a minister ho bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov mimo službu postaviť nemohol.
Novinár Marek Vagovič napísal knihu Čurillovci, v ktorej opisuje aj pohľad Jána Čurillu a jeho kolegov na ich pôsobenie v policajnom zbore v rámci vojny v bezpečnostných zložkách. Aktuálne prebieha mediálna kampaň, čoskoro bude krst a samotný autor spolu s aktérmi tohto diela plánujú turné po Slovensku.
Podľa informácií od mojich viacerých zdrojov inšpekcia na základe vlastných zistení a aj mnohých trestných oznámení intenzívne preveruje ďalšie podozrenia voči Jánovi Čurillovi a spol. Vyťažuje aj vypočúva mnohých svedkov i poškodených.
No a medzitým advokát Peter Kubina, ktorý zastupuje Jána Čurillu (aj iných policajtov), na sociálnej sieti pravidelne informuje, že jeho azda najznámejší klient si kráti čas podávaním trestných oznámení, ktoré adresuje najmä inšpekcii. Za posledný rok ich podal najmenej osem, niektoré aj sám na seba.
Podávanie trestných oznámení pritom vo veľkom využívajú politici v rámci konkurenčného boja a aj rôzni aktivisti, aby pritiahli pozornosť verejnosti. Obyčajní ľudia si totiž tento pojem spájajú s trestným stíhaním a obvinením či dokonca aj s prípadným odsúdením. Naviac, podanie trestného oznámenia je zadarmo. (Na rozdiel od podania civilnej žaloby na súd.)
Vzhľadom na okolnosti a aj formu trestných oznámení Jána Čurillu, by sa jeho konanie dalo vyhodnotiť aj ako vo vlastných veciach. Môže to byť aj obava z ďalšieho stíhania. No pri čítaní niektorých pasáži, však vznikajú pochybnosti o jeho duševnom zdraví.
Okrem iného, by sa dal označiť aj za chronického sťažovateľa – kverulanta. Presne takto totiž bývalý policajný prezident Štefan Hamran, opakovane verejne označuje ľudí, ktorí sa v rámci trestného konania bránia rôznymi podaniami. Zaoberať sa najnovšou tvorivou aktivitou Jána Čurillu je tak vo verejnom záujme.
KONTEXT: Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, na ktoromkoľvek útvare polície, prokuratúre či súde v prípade, ak sa cíti ako obeť trestného činu aj, ak sa dozvie, že ujmu utrpel niekto iný. Malo by obsahovať opis skutku, kde, kedy a ako sa sa čin stal, kto je podozrivý a opis škody. Oznamovateľ nemá povinnosť predkladať dôkazy, je to však jeho právo. Trestné oznámenie je možné podať písomne, ústne do zápisnice alebo aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Následne začne poverený príslušník PZ, vyšetrovateľ alebo prokurátor (zriedka) prešetrovať a zisťovať, aký skutok sa stal, jeho priebeh a okolnosti. Zabezpečí dôkazy, vypočuje osoby a rozhodne (mal by v lehote 30 dní). Buď začne trestné stíhanie vo veci, vznesie obvinenie alebo trestné oznámenie uznesením odmietne (je možné podať sťažnosť, o ktorej rozhodne prokurátor).
Často sa však stáva, že ak trestné oznámenie na policajta, prokurátora, sudcu či svedka podá obvinený, orgány činné v trestnom konaní o podaní ani nerozhodnú uznesením. Keďže podania vyhodnocujú podľa obsahu a nie podľa označenia, napíšu iba akési upovedomenie, že ho vyhodnotili ako obhajobnú taktiku. Na rozdiel od uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia, proti takémuto rozhodnutiu (upovedomeniu) nie je možné podať opravný prostriedok.
Inšpekcia počet trestných oznámení tají
Koľko prijal ÚIS trestných oznámení od októbra 2023 až doposiaľ, koľko z nich bolo odmietnutých, v koľkých prípadoch z nich začal vyšetrovateľ trestných stíhaní vo veci a v koľkých prípadoch ešte nebolo rozhodnuté, inšpekcia povedať nechce. „Požadované ukazovatele činnosti sú vnútornou záležitosťou,“ povedala hovorkyňa Andrea Dobiášová. Policajné prezídium, krajské či okresné policajné riaditeľstvá pritom takéto štatistické údaje bez problémov poskytuje.
Stručný prehľad podaní
Ján Čurilla podal 18. októbra trestné oznámenie na ÚIS na bývalého šéfa bratislavských operatívcov NAKA Jána Káľavského za to, že si údajne vymyslel, že pripravujú jeho (Čurillovu) vraždu.
Na Jána Káľsvkého podal trestné oznámenie na ÚIS aj 16. októbra, na základe jeho (Káľavského) výpovede na inšpekcii, v ktorej sa mal priznať k vlastnej trestnej činnosti – prijímaniu úplatkov.
Sám na seba podal 15. októbra na ÚIS trestné oznámenie za to, že pripravoval „útok“ na dnes už bývalú vyšetrovateľku ÚIS Dianu Santusovú.
Na neznámeho Čurillovca pravdepodobne 28. septembra podal trestné oznámenie na ÚIS za to, že nekonal, keď sa dozvedel, že Jaroslav Naď (bývalý minister obrany, dnes predseda neparlamentnej strany Demokrati) mal prijať úplatok.
A opäť sám na seba podal 18. júla trestné oznámenie na ÚIS v súvislosti s takzvanou „otočkou“ policajta Pavla Vorobjova a tiež na neznámych policajtov v súvislosti s takzvanými „otočkami“ ďalších obvinených.
Za vyhrážky na internete, ktoré mu ktosi adresoval, podal 5. júna trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava 3.
Z médií je známe, že Ján Čurilla vlani v auguste podal trestné oznámenie na ÚIS aj za únik jeho výpovede v kauze Rozuzlenie a minulý rok v novembri podal trestné oznámenie aj na prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu.
Vyšetrenie duševného stavu
Aj keď orgány činné v trestnom konaní majú zjavné pochybnosti o psychickom zdraví oznamovateľa, musia sa zaoberať aj nezmyselnými podaniami. Vyšetriť duševný stav oznamovateľa nie je totiž možné.
Ak však má prokurátor alebo policajt závažné pochybnosti, či má obvinený zníženú schopnosť správne vnímať trestné konanie, podľa Trestného poriadku je možné dať znalecky vyšetriť jeho duševný stav. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu. Z rozhodovacej praxe súdov je však známe, že sudcovia príkaz vydajú vždy. Takéto vyšetrenie môže obvinený odmietnuť. Znalec môže posudok vypracovať iba na základe spisu, výpovedí a podaní obvineného.
Čo na to inšpekcia a prokuratúra?
Ján Čurilla je trestne stíhaný v dvoch prípadoch, zaujímalo ma teda, ako sa jeho aktivity, vyhodnotili na inšpekcii, kde zároveň rozhodujú aj o väčšine jeho trestných oznámení, vrátane tých, ktoré podal sám na seba. Hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová však na otázky nereagovala.
Postrehli dozoroví prokurátori prípadov kverulantské aktivity obvineného Jána Čurillu a prípadne zvažujú podanie návrhu na vydanie príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu? „K predmetnej veci sa nebudeme bližšie vyjadrovať nakoľko vyšetrovanie už bolo ukončené podaním obžaloby,“ odpovedal Mojmír Huna z Krajskej prokuratúry Trnava. Ku kauze, ktorá je ešte iba vyšetrovaní, odpoveď neprišla.
Naviac, policajt ani nemusí byť obvinený, aby sa zaoberali jeho duševným stavom. Podľa Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, „policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.“
Údaje o podaných návrhoch nemajú
Koľko obvinených z radov policajného zboru žiadali prokurátori za posledný rok vyšetriť znalcom – psychiatrom? „Generálna prokuratúra SR neeviduje samostatne štatistické údaje o návrhoch na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného,“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry JanaTökölyová.
Autor: Júlia Mikolášiková
Zdroj: blog.sme.sk
