Priznal sa, odsúdili ho, odvolanie nepodal. Teraz žiada nový proces.
Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Renáta Greif Radovčičová v polovici júna povolila obnovu konania v prípade odsúdeného Ondreja Miča z kauzy takáčovci a zrušila celý rozsudok.
V decembri 2020 urobil na hlavnom pojednávaní na súde vyhlásenie o tom, že uznáva svoju vinu v celom rozsahu obžaloby, vzdal sa práva podať odvolanie a vyhlásenie urobil v prítomnosti svojho zvoleného obhajcu.
Uznali ho za vinného za založenie zločineckej skupiny a vydieranie a odsúdili ho na štyridsať mesiacov odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a uložili mu aj trest prepadnutia majetku. (Celý rozsudok si môžete prečítať tu.)
KONTEXT: V apríli 2020 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ján Čurilla obvinil Ľubomíra Kudličku, Igora Smolena s prezývkou Balvan a istého Ondreja Miča v prípade založenie zločineckej skupiny a aj vydieranie.
Prvý menovaný bol v tom čase vo výkone väzby pre iný trestný čn. Ondreja Miča vzal sudca Špecializovaného trestného súdu do väzby z dôvodu obavy, že by ovplyvňoval svedkov a pokračoval v trestnej činnosti a Igora Smolena prepustil zo zadržania. Keďže prokurátor vtedajšieho úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek podal sťažnosť, rozhodovať mal Najvyšší súd SR, no Smolen medzitým spáchal samovraždu, trestné stíhanie voči nemu tak zastavili.
V prípade ide o to, že Igor Smolen mal na pokyn Ľubomíra Kudličku, poveriť v hierarchii takáčovcov nižšie postaveného Onreja Miča, aby presvedčil trojicu mužov, ktorí vystupujú ako kľúčoví svedkovia proti gangu takáčovcov, aby zmenili svoje výpovede. Ide o dvoch známych kriminálnikov Róberta Bíleho, Matúša Šelestiaka a ich kamaráta Tomáša Matoviča – syna nezvestného podnikateľa z Trnavy, Ladislava Matoviča. Tomáša Matoviča medzičasom odsúdili za prípravu vraždy advokáta Juraja Almášiho. Udali ho práve jeho dobrí kamaráti Bíly a Šelestiak.
Ondrej Mičo sa po deviatich mesiacoch v kolúznej väzby priznal a to na odporúčanie advokáta.
„Opísaným konaním zastrašoval poškodených Róberta Bíleho a Matúša Šelestiaka prostredníctvom nich aj Tomáša Matoviča s úmyslom, aby títo ako svedkovia nevypovedali v trestnom konaní vedenom voči zločineckej skupine takáčovci, ale najmä voči Ľubomírovi Kudličkovi a Igorovi Smolenovi (medzičasom zomrel), ako vedúcim predstaviteľom skupiny, čím sa preukázateľne a vedome snažil o zachovanie existencie skupiny a neohrozenie jej popredných členov“, uvádza sa v rozsudku.
O prípade som už písala v tomto článku.
Ondreja Miča podmienečne prepustili z výkonu trestu odňatia slobody a plynie mu skúšobná doba, celý trest odňatia slobody tak nebol nebol doposiaľ vykonaný. Na slobodu sa dostal v januári 2023. Konkurz na majetok odsúdeného bol právoplatne ukončený.
Priznanie videl ako jedinú možnosť
Prečo pred sudcom urobil vyhlásenie o vine? Na verejnom zasadnutí povedal, že to bola jediná možnosť zobrať niečo a bojovať ďalej, pretože bol samoživiteľ. Jeho obhajca, ktorý tam bol prítomný, mu napísal takú vec, že „to treba dať písomne do sťažnosti, on to tu nechce počúvať“. Sudca mu povedal, že keď zoberie 20 mesiacov trestu, tak to bude lepšie ako ísť na dlhé roky do väzenia.
Keď podal trestné oznámenie, boli za ním v roku 2021 vo výkone trestu v roku vyšetrovatelia z inšpekcie Lukáš Vavrinec a Miroslav Kulich, mali mu povedať, že vedia o čo sa jedná a o koho sa jedná, keď sa bavili o Jánovi Čurillovi.
Ondrej Mičo v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že proti rozsudku, ktorý bol doručený jeho obhajcovi, nebolo podané odvolanie, a to z dôvodu nátlaku na jeho osobu, ako aj z dôvodu postoja jeho obhajcu, ktorý mu mal povedať, že môže dostať vyšší trest a tiež prísnejšie podmienky výkonu trestu odňatia slobody, pričom počas plynutia lehoty na odvolanie bol v absolútnej izolácii, nebolo mu umožnené stretnúť sa s obhajcom, nepoznal text rozsudku a rozsudok mu nebol doručený do vlastných rúk. Zvolený advokát sa s ním nestretol, lebo mu bolo odopreté právo na poradu a advokát bol vystavený zastrašovaniu.
Povedal, že počas vyšetrovania policajti na NAKA ignorovali dôkazy, ktoré predkladal, nebola dodržaná zásada in dubio pro reo a dochádzalo k brutálnemu zneužívaniu postavenia vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu v jeho neprospech. Poukázal na to, že jeho vina opretá len o výpovede kajúcnikov Tomáša Matoviča, Róberta Bíleho, Matúša Šelestiaka a ďalšieho muža, ktorí dostali benefity.
Ondrej Mičo ďalej ako dôkaz o tom, že orgány činné v trestnom konaní nerobili, čo bolo potrebné, predložil potvrdenie o odovzdaní zbrane, ktorú odovzdal až po tom, ako sa vrátil z výkonu trestu.
Ako samostatný dôvod obnovy konania uviedol, že trest prepadnutia majetku, ktorý mu bol uložený, je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR.
Tvrdil, že na neho tlačili
Na verejnom zasadnutí okrem iného tiež opísal, že príslušníci NAKA za ním prišli aj do cely policajného zaistenia, celú dobu na neho vyvíjali nátlak a vyhrážali sa mu, bol v kolúznej väzbe, bol odrezaný od rodiny a zaobchádzali s ním neľudsky. Väzbu znášal ťažko, dcérka mala vtedy päť rokov, vedeli to tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj kajúcnici, avšak tých zaujímalo len to, ako vyviniť samých seba.
Vo väzbe bola ťažká komunikácia s rodinou, pretože listy chodili veľmi dlho, mal o rodinu obavu, advokáti boli prenasledovaní. Jeho priateľka bola tiež prenasledovaná motorkárom bez ŠPZ, kľučkovala po Nitre, a keď ju motorkár dobehol, dal dole prilbu, namieril jej ukazovák na čelo a povedal „Kam ideš? Do Serede alebo do Galanty?“ Toto sa dozvedel až neskôr, v čase, keď už bol odsúdený.
Uviedol, že je potrebné si vypočuť nahrávku „čurillovcov“ od roku 2020 alebo nahrávky zo spisu Apači. Poukázal na to, že jediný, kto sa k nemu správal slušne a zákonne, bol operatívec Ján Káľavský, ktorý, keď ho stretol, tak mu povedal „pán Mičo, bojujte“. Uviedol, že „čurillovci“ si robili zo všetkého srandu, pracovali nezákonne, a preto verí, že to, čo hovorí pán (Tibor) Gašpar a (David) Lindtner celému Slovensku, je pravdivé, lebo on to zažíval.
Na otázky prokurátora uviedol, žekeď hovorí o „čurillovcovh“, myslí tým Jána Čurillu, celý jeho operatívny tím, a to (Branislav) Dunčko, (Róbert) Magula, Káľavský, (Pavol) Ďurka (ide o exvyšetrovateľa – pozn. autorky), ako aj sudcov a prokurátorov, ktorí s nimi komunikovali. Svedkom rozhovorov „čurillovcov“ bol v kancelárii u Jána Čurillu, rozprávali sa o ňom aj na chodbách.Tieto skutočnosti v prvom návrhu na obnovu konania neuvádzal, uvádzal to len sčasti, pretože niektoré veci sú nové až teraz. S Káľavským sa stretol v čase, keď bol na NAKA ako osoba prítomná pri jeho výsluchoch.
Na advokátov podnet na advokátsku komoru nedával, mal ich troch, dvaja mu povedali, že odkaz od orgánov činných v trestnom konaní, ako aj prokurátora je taký, že treba udať Kudličku a Smolena a ide von. Táto ponuka bola od začiatku, odkedy bol vzatý do väzby.
Prokurátor spochybňoval Jána Káľavského
V rámci záverečného návrhu prokurátor Michal Šúrek poukázal na to, že už bolo raz riadne rozhodované o návrhu odsúdeného na obnovu konania, pričom jeho návrh bol zamietnutý ako nedôvodný. Uviedol, že v tomto konaní odsúdený nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy k tomu, aby bolo vôbec možné uvažovať o povolení obnovy konania.
Aktuálny návrh je oproti pôvodnému doplnený o údajnú trestnú činnosť osôb z prostredia NAKA, ktorú vo svojom návrhu z roku 2022 vôbec nespomínal. Poukázal na to, že odsúdený musel pripojiť novšie dôvody, a tak začal uvádzať skutočnosti vo vzťahu k príslušníkom NAKA, ktorí sa počas vyšetrovania jeho trestnej veci mali údajne dopúšťať trestnej činnosti, o čom však rovnako doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, doteraz neboli odsúdené.
Považoval tiež za pozoruhodné, že spomedzi všetkých operatívnych pracovníkov a vyšetrovateľov mal odsúdeného povzbudzovať práve Ján Káľavský, ktorý, ako je zrejmé, vypovedá vo vzťahu k týmto vyšetrovateľom.
Trest prepadnutia majetku bol u odsúdeného riadne vykonaný, a teda nie je možné vo vzťahu k nemu aplikovať nález Ústavného súdu SR, ktorý vyhlásil príslušné ustanovenie Trestného zákona za v rozpore s ústavou. Navrhol tak zamietnuť návrh na obnovu konania ako nedôvodný.
Zrušila celý rozsudok
Sudkyňa pri rozhodnutí vychádzala z názoru, že výrok o treste tvorí jednotný celok a je nedeliteľný, i keď sa skladá z jednotlivých druhov trestov a výrokov o spôsobe jeho výkonu. Po po zistení podmienok na povolenie obnovy konania zrušila celý výrok o treste (teda všetky druhy trestov ukladané v rámci jedného výroku o treste). Takýto záver vyplýva aj z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR .
„Súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď sa nález Ústavného súdu SR týkal len nesúladu niektorých ustanovení týkajúcich sa trestu prepadnutia majetku s ústavou a tento druh trestu už bol vykonaný, zastáva názor, že nemožno rezignovať na ochranu práv odsúdeného takýmto okliešteným vnímaním, pretože len zrušenie pôvodného rozsudku v celom výroku o treste a následné uloženie ústavno-konformného trestu môže umožniť odsúdenému domáhať sa ďalšej ochrany jeho práv, ktoré mohli byť porušené,“ uviedla v uznesení.
Až keď by policajti boli odsúdení
Návrhu, týkajúceho sa vykonávania dôkazov v prípravnom konaní, nemožnosti podania odvolania a výpovedí kajúcnikov, a v rámci výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí rozšírenej o okolnosti zadržania, spôsob výkonu kolúznej väzby, nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, nesprávne vyhodnocovanie a zabezpečovanie dôkazov v priebehu prípravného konania, ako aj nezákonného súdneho konania, súd návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorým sa odsúdený domáhal aj zrušenia výroku o vine rozsudku Špecializovaného trestného súdu nevyhovel.
Podľa názoru sudkyne nie je úlohou súdu vyvracať domnienky odsúdeného, alebo vyvracať verziu, v rámci ktorej subjektívne interpretuje skutočnosti, ktoré považuje za významné a rozhodujúce. Pokiaľ následne vo svojom návrhu tvrdí, že jeho vina bola založená len na ústnych výpovediach takzvaných kajúcnikov, ktorí menili svoje výpovede a dostali benefity,, konštatovala, že tieto výpovede boli súdu konajúcemu v pôvodnom konaní známe, odsúdený ich v pôvodne vedenom trestnom konaní nenamietal, žiadnym spôsobom nespochybňoval a uznal svoju vinu bez výhrad. Sudkyňa podotkla, že osoby Matúš Šelestiak a Tomáš Matovič vystupovali v pôvodnom konaní v procesnom postavení poškodených.
„Tvrdenia odsúdeného o nezákonnom konaní vyšetrovateľov, operatívnych pracovníkov, prokurátora, ale aj samotného sudcu nemožno nateraz hodnotiť inak ako jeho domnienky a účelové tvrdenia, ktoré však nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom. Nemožno ako relevantný dôkaz akceptovať článok v spoločenskom týždenníku, obsahujúci vyjadrenia osoby Káľavský, či verejné vystúpenia odsúdeným spomínaných osôb Gašpar a Lindtner, a to o to viac, že sú to osoby obvinené, ktoré môžu na svoju obhajobu využívať všetky dostupné prostriedky,“ uviedla, s tým, že tieto skutočnosti by boli spôsobilé mať za následok povolenie obnovy konania len v tom prípade, ak by sa právoplatným rozsudkom zistilo, že policajt, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchali trestný čin avšak súdu dôkaz o právoplatnom rozsudku nebol predložený a ani mu nie je známy.
Proti uzneseniu (celé si ho môžete prečítať tu) o povolení na obnovu konania podal prokurátor Michal Šúrek sťažnosť , bude o nej rozhodovať Najvyšší súd SR.
Trestné oznámenie na inšpekcii
Ondrej Mičo kvôli manipulácií konania proti jeho osobe podal aj niekoľko trestných oznámení. „Úrad inšpekčnej služby sa podnetom menovaného riadne zaoberal a rozhodol o ňom v zmysle Trestného poriadku, takže trestné oznámenie odmietol. Proti predmetnému rozhodnutiu si oprávnená osoba podala sťažnosť, o ktorej rozhodol dozor vykonávajúci prokurátor, “ uviedli v minulosti pre môj blog z tlačového odboru ministerstva vnútra. Sťažnosť na bratislavskej krajskej prokuratúre zamietli.
Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková
Prevzaté od:
