Prípad Ľubomíra Kudličku a spol. zamotáva aj korupčná kauza Dušana Kováčika.
Prípad zločineckej skupiny označovanej ako takáčovci prejednávajú na Špecializovanom trestnom súde od konca októbra 2021. Uskutočnilo sa už 37 pojednávaní, vypovedali obžalovaní, a desiatky svedkov, niektorí z nich aj opakovane. Vo veci doposiaľ konal senát zložený z predsedu Jána Buvalu, sudkyne Pamely Záleskej a sudcu Mariána Mačuru. Posledný menovaný bol vlani Súdnou radou SR preložený na ročnú stáž na najvyšší súd. V senáte ho vymenila nová sudkyňa Renáta Greif Radovčičová. Náhradným sudcom sa v kauze stal Marek Filo. Šestnásť obžalovaných nesúhlasilo so zmenou v senáte a už to stačí na to, že celý prípad musia pojednávať úplne od začiatku. Otázkou však je, v akom zložení bude napokon senát.
Špecializovaný trestný súd ešte 9. apríla rozhodol, že sudcovia Ján Buvala a sudkyňa Pamela Záleská sú z dôvodu zaujatosti vylúčení. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.) Rozhodli na základe námietky zaujatosti obžalovaného Patrika Vidašiča, ktorý sa odvolal sa aj známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Pavla Muchu a rozhodnutie v prípade bratov Krátkych, tykajúce sa porušenia zásady prezumpcie neviny.
Argumentoval aj tým, že Pamela Zaleská v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ktorý je právoplatne odsúdený na osem rokov v korupčnom prípade, vyslovila presvedčenie o existencii zločineckej skupiny takáčovci a jej členoch. (Celý rozsudok z 20. septembra 2021 si môžete prečítať tu.) Vo svojom podaní pripomenul, že dotyčná sudkyňa rozhodovala o Petrovi Kaňúchovi s prezývkou Jakuzza, ako členka senátu, ktorý mu schválil dohodu o vine a treste. V senáte bol v tomto prípade aj Ján Buvala.
Proti uzneseniu o vylúčení dvojice sudcov podal sťažnosť prokurátor Michal Šúrek a žiada ho zrušiť. Zastáva totiž názor, že Ján Buvala a Pamela Záleská zaujatí nie sú a majú prípad pojednávať aj naďalej.
Jeho sťažnosť napadla na Najvyššom súde SR do senátu, ktorý je zložený z predsedu Martina Bargela a sudcov Patrika Príbelského a Emila Klemaniča.
Rozhodoval o Kováčikovi
Obžalovaný Patrik Vidašič však 6. júna podal námietku zaujatosti aj voči sudcom Martinovi Bargelovi a Emilovi Klemaničovi.
Poukázal na to, že sudca Martin Bargel osobitne prezentoval svoj jasný záver o existencii zločineckej skupiny takáčovcovi a zaradil jeho osobu do štruktúry zločineckej skupiny už v rozsudku z 24. mája 2022, ktorým senát 5T Najvyššieho súdu SR v zložení Peter Štift, Peter Hatala a Martin Bargel rozhodoval o odvolaní bývalého špšciálneho prokurátora Dušana Kováčika. (Doposiaľ však v žiadnom konaní nebola na základe dokazovania na hlavnom pojednávaní na súde preukázaná existencia tejto skupiny. – pozn. autorky)
Existenciu zločineckej skupiny takáčovci odvodil odvolací súd v rozsudku v prípade Dušana Kováčika predovšetkým z výpovede svedka Mateja Zemana s prezývkou Zemák, ktorý „ju popísal vrátane znakov, štruktúrovanosti, časového obdobia existencie a horizontálneho a vertikálneho členenia. Uviedol, že do skupiny sa dostal v roku 2004 prostredníctvom Borisa Kaisera s prezývkou Indián, ktorý mal na starosti biletárov, čierny výjazd a ochranku, na čele skupiny bol Ľubomír Kudlička a pod ním boli Patrik Vidašič a ďalší“.
V rozsudku v kaze bývalého špeciálneho prokurátora senát uviedol, že existencia zločineckej skupiny vyplýva ďalej z právoplatných rozsudkov, ktorými boli viaceré osoby odsúdené pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny označenej ako takáčovci a ide o rozsudky (schválené dohody o vine a treste – pozn. autorky) Špecializovaného trestného súdu:
– z 5. júna 2018 odsúdený Nándor Kopecsni ohľadom zabezpečovania tzv. výpalného a ochrany prevádzok pre zločineckú skupinu.
– z 18. decembra 2018 odsúdený Róbert Jakubec ohľadom podpálenia motorového vozidla za účelom poistného plnenia ohľadom zločineckej skupiny.
– z 26. februára 2020 odsúdený Mário Rosíval ako člen zločineckej skupiny v pozícii biletár, vyhadzovač a ochrankár vyššie postaveného člena zločineckej skupiny.
– z 12. novembra 2020 odsúdený Tomáš Klíma ohľadom nútenia osoby k zámernému vypovedaniu nepravdy v súdnom konaní, aby nevypovedala o trestnej činnosti členov zločineckej skupiny.
– z 10. decembra 2020 odsúdený Mioslav Paluch ako člen zločineckej skupiny v pozícii člena výjazdu a ochrankám vyššie postaveného člena zločineckej skupiny,
– z 19. novembra 2020 odsúdený Peter Kaňuch. ako člen zločineckej skupiny v pozícii ochrankár, člen výjazdu a vedúci výjazdu,
– z 4. decembra 2020 odsúdený Ondrej Mičo ohľadom zastrašovania iných osôb, aby títo nevypovedali ako svedkovia v trestnom konaní voči predstaviteľom zločineckej skupiny,
– z 26. augusta 2021 odsúdený Henrich Mihalovič ohľadom páchania majetkovej trestnej činnosti najmä majetkového charakteru pre zločineckú skupinu na pokyn vyššie postaveného člena skupiny,
– z 5. mája 2021 odsúdený Norbert Paksi ohľadom poskytovania informácií o rozpracovaní členov zločineckej skupiny zložkami Policajného zboru“.
Podľa názoru advokáta Erika Magála, ktorý Patrika Vidašiča zastupuje, senát 5T Najvyššieho súdu SR (členom bol aj sudca Martin Bargel) explicitne potvrdil svoje vnútorné presvedčenie o existencii údajnej zločineckej skupiny vrátane štruktúrovanosti, horizontálneho a vertikálneho členenia, do ktorého zaradil okrem Ľubomíra Kudličku aj osobu jeho klienta.
Schvaľoval dohody s kajúcnikom
Okrem toho sudca Emil Klemanič potvrdil svoje vnútorné presvedčenie aj ešte ako sudca Špecializovaného trestného súdu schválením dohôd o vine a treste spolupracujúcich osôb vrátane Petra Kaňucha.
Rozsudok prijal senát, ktorému predsedal (členmi senátu boli Pamela Záleská a Ján Buvala) slovami: „Existencia danej zločineckej skupiny vyplýva ďalej z právoplatných rozsudkov, ktorými boli viaceré osoby odsúdené…,“
Podľa názoru advokáta to spôsobuje, že má už v súčasnosti celkom zjavne vytvorené ustálené presvedčenie o existencii zločineckej skupiny takáčovci a čiastočne aj o jej hierarchickom usporiadaní.
„Z analýzy skutkových viet rozsudku vo veci Peter Kaňuch je zrejmé, že formulácie skutkových viet tohto rozsudku porušujú prezumpciu neviny u ostatných obžalovaných v konaní voči Ľubomírovi Kudličkovi a spol.,“ uviedol v námietke zaujatosti advokát.
Takéto formulácie nezodpovedajú požiadavkám aktuálnej rozhodovacej praxe ESPĽ, ústavného súdu či najvyššieho súdu.
Obhajca Erik Magál si tak myslí, že u sudcu Emila Klemaniča existujú zjavné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zdôraznil, že formulácia skutkových viet uvedeného rozsudku nie je len formálnym nedostatkom, no sudca Emil Klemanič má vopred vytvorenú jasnú predstavu o tom, že údajná zločinecká skupina označovaná ako takáčovci existuje a aj kto je na jej čele.
Paradox
Dôvody zaujatosti Emila Klemaniča vidí advokát tiež v tom, že má pomere k prejednávanej veci. Z uznesenia Špecializovaného trestného súdu o vylúčení Pamely Záleskej a Jána Buvalu vyplýva, že v rozsudkoch vo veci Peter Kaňuch a vo veci Tomáš Klíma (ďalší takáčovec- pozn. autorky) treba akceptovať argumentáciu o stíhaní obžalovaných v inom trestnom konaní. Chýba však výslovná formulácia, že o ich vine dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a v ich odôvodnení nie je súdom bližšie vysvetlené, že rozsudok nerieši vinu tretích osôb.
„Vzniknutá situácia vo vzťahu Emilovi Klemaničovi je unikátna, nakoľko ten istý právny a skutkový dôvod, teda rozsudok Špecializovaného trestného súdu vo veci Petra Kaňucha, je zároveň tiež skutkovým a právnym dôvodom vylúčenia Jána Buvalu a Pamely Záleskej z vykonávania úkonov trestného konania na Špecializovanom trestnom súde, ktoré má byť v tomto sťažnostnom konaní preskúmavané,“ odôvodnil námietku zaujatosti obhajca Erik Magál.
Emil Klemanič by teda v prípade rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o vylúčení fakticky rozhodoval aj o dôvodoch vlastnej zaujatosti, a to ako sudca druhého stupňa. Jeho nevylúčenie v tomto sťažnostnom konaní by navyše priamo prejudikovalo rozhodnutie o samotnej sťažnosti. „Je teda zjavné, že sudca má pomer k prejednávanej veci,“ napísal obhajca.
Jednohlasne ich vylúčili
Senát najvyššieho súdu prišiel k záveru, že vznesená námietka zaujatosti je opodstatnená. Odôvodnenie vznesenej námietky je podľa jeho názoru presvedčivé a do úvahy bral aj aktuálnu rozhodovaciu činnosť ESĽP, Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR.
Vyslovil názor, že nie je vhodné, s ohľadom na objektívny test nestrannosti „Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je vykonaná“, aby sudcovia Martin Bargel a Emil Klemanič ďalej konali vo veci a na neverejnom zasadnutí 11. júna 2024 menovaných sudcov z prípadu vylúčil. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. (Uznesenie si môžete prečítať tu. )
Prokurátor zaujatosť nevidí
Aj proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť prokurátor Michal Šúrek. Poukázal na to, že obhajcovia zavazádzajú, keďže v rozsudku Petra Kaňucha je Ľubomír Kudlička označený „iba ako Ľ.K. prezývaný Kudla, ktorý je stíhaný v samostatnom konaní“.
Vo vzťahu k sudcovi Martinovi Bargelovi v sťažnosti uviedol, že samotný fakt, že bol v senáte, ktorý rozhodoval o Dušanovi Kováčikovi nestačí na jeho jeho vylúčenie v kauze Ľubomíra Kudličku a spol.
Nesúhlasí s tým, že z objektívneho hľadiska by rozhodovanie sudcov, ktorí sa sami vylúčil, mohlo vzbudiť pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietku voči nim tak považuje za neopodstatnenú.
O sťažnosti prokurátora Michala Šúreka bude päť členný senát Najvyššieho súdu SR, ktorého zloženie nie je v čase prípravy a zverejnenia tohto textu známe. Nedá sa však vylúčiť, že jeho členom môže/môžu byť aj sudca ktorý v minulosti už rozhodoval o údajných tákáčovcoch v súvisiacich veciach. Znamenalo by to podanie ďalšej námietky zaujatosti zo strany obžalovaných. Z prípadu takáčovcov sa na Najvyššom súde SR už skôr vylúčili sudcovia Jozef Šutka a Juraj Kliment z dôvodu vzťahu k jednému z obžalovaných.
Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková
Prevzaté od:
