Spomienky sú pripomenutím nášho bytia. Niekedy si udalosti idealizujeme, ale fakty predsa len zostávajú. Tie formujú naše myslenie. Vieme spoľahlivo posúdiť, čo sa nám nepáčilo, čo sme si mylne idealizovali, ale nikdy nezabudneme najmä to, čo bolo na našom živote skutočne dobré. Istoty a pocit bezpečia, píše v úvode svojho článku bývalý minister spravodlivosti SR a niekdajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin.
Začnem zhurta. Mnohí si ešte pamätáme časy, keď Slovensko malo rozvinutý svoj vlastný priemysel. Mali sme nielen strojárenský, ale aj chemický, farmaceutický, spracovateľský, ťažobný, potravinársky, vojenský, elektrotechnický a ďalšie. Boli sme sebestační v potravinách, vyvážali sme množstvo kvalitných a žiadaných produktov do celého sveta. Mali sme právo na prácu, ale aj povinnosť pracovať. Mladší ľudia si to možno už nepamätajú, ale štát sa sám staral o rozvoj a ochranu rodiny, bezúročné mladomanželské pôžičky, jasle a škôlky dostupné každému zamestnanému rodičovi, kvalitné vzdelanie, zdravotnú a sociálnu oblasť. Mládež bola nadšene organizovaná v tisíckach rôznych záujmových krúžkoch.
Boli sme vzdelávaní, aby sme poznali mapu sveta, aké sú v štátoch zemepisné podmienky a ako žije ich obyvateľstvo. Učili sme sa o svojej a svetovej histórii, učili sme sa cudzie jazyky, poznávali sme rastliny a živú prírodu, chodili sme na školské výlety. Pestovali v nás úctu k starším a k ženám, pocit spolupatričnosti, priateľstva, pomôcť tomu, kto to potrebuje. Vedeli sme počítať aj z hlavy, čítali sme knihy našich a svetových autorov, chodili sme do divadiel, do kín, na koncerty vtedajších hviezd, učili nás rozlišovať, čo je dobro a čo je zlo a nikto sa nemusel báť o svoju bezpečnosť ani na večerných prechádzkach. Športovali sme takmer všetci, a mali sme aj diskotéky, sám som ich organizoval v Ľubici, aj zábavy a pili sme i pivo, či dobré vínko s priateľmi vo vinárňach.
A kde sme dnes? Odobrali nám naše priemyselné podniky, zlikvidovali mnohé naše odvetvia, lebo by to bola pre Západ nevítaná konkurencia. Sľubovali nám akési ľudské práva, o ktorých sme predtým podľa nich asi nič ani netušili, začali skupovať, resp. kradnúť a zatvárať všetko, čo mohli sami začať k nám dovážať a predávať. Využili našu vieru v ich vyspelosť, v ich morálne kvality, v ich skutočné priateľstvo. K týmto skúsenostiam vie každý z nás pridať ešte aj svoje vlastné poznámky. Povedzme si rovno, že nie všetko bolo na začiatku zlé. Mali sme možnosť voľnejšie cestovať, pracovať v zahraničí a dokonca tam aj bývať. Mali sme dostup k dovtedy iba podpultovému západnému tovaru. Vtedy sme chvíľu mnohí žili ako v peknom sne.
Čo sa pokazilo? USA začali prudko padať. Dôvodom ich pádu je fakt, že im zachutila moc. Začali sa považovať za vyvolených, vzácnych, najmúdrejších. A tak arogantne ponižovali iných, vysmievali sa im, zneužívali moc svojho svetového dolára a svoju vojenskú silu na ničenie miliónov nevinných ľudí po celom svete. Existujú štatistiky o desiatkach a desiatkach vojenských konfliktov, ktoré zámerne a pod falošnými zámienkami vyvolali len a len USA. Preto sa začal vo svete odpor, celkom prirodzený a už nezastaviteľný pohyb opačným smerom. USA sa nechcú vzdať svojej moci nad svetom a sú preto ochotní ešte intenzívnejšie vyvolávať vojny, zákernosti, teror, blokovať svetový obchod nedovolenými sankciami, mstiť sa svetu dokonca aj v športe, kultúre, v cestovaní, všade. Ale udržať silou už nič nemôžu. A tu sa nachádzame dnes aj my, uprostred týchto zmien.
Musíme si dobre premyslieť ako ďalej. Hľadajme si vlastnú cestu, máme na to plné právo.
Autor: JUDr. Štefan Harabin
Zdroj: InfoVojna
???❤️?️
Veru veci si netreba idealizovať! Bol nedostatok spotrebného tovaru a slovenskí občania nemohli cestovať a študovať v zahraničí, ale čo je to oproti tomu, čo píše PÁN Harabin.
Pamätám si, že sme boli za socializmu so sestrou na dovolenke v Prahe, dve mladé 19 ročné dievčatá! Túlali sme sa po Václaváku i v bočných uličkách o jednej v noci, v pohode. Skúste to dnes!
Policajti mali rešpekt! Dnes majú len heslo „Pomáhaj a chráň!“ a aj to by som trochu rozvinula, lebo v praxi to vyzerá takto: „Pomáhaj a chráň svojich kamarátov a známych!“/Viem o tom niečo: agresívny sused fyzicky napadol dvoch členov mojej rodiny, otca bezdôvodne fyzicky napadol, sestre poškodil sluch, mame sa vyhrážal, že ju dobije, po mne hádzal kamene, či čo, chcel ma napadnúť a vyhrážal sa mi, že „som na rade“./ A policajti…, hmmm? Slovník tretej cenovej skupiny, sama p…a, j….m…Doteraz som sa nedozvedela, ako riešili moje trestné podanie. Prvýkrat bola sestra v Poprade a nič, druhýkrát, sme boli opäť na akomsi posedení v Poprade, kde nás zastrašili, že nás môžu za snímanie trestného činu žalovať/ nasmímala som ho pri čine/, čosi spísali, ako to dopadlo, vie len pánboh, tretíkrát čakám na odpoveď už dva roky.
Ľudské práva a iné zločiny?
Všimla som som si komentár Magdy:
Magda 21. augusta 2024
Napríklad túto: https://popelka.blog.pravda.sk/2024/08/03/pan-minister-sutaj-estok-preco-niektore-kauzy-neriesite/
Nečítejte komentáre Magdy . Tá pošahanosť s filmu Postřižiny je zostala na veky.
Dakujem pan/sudruh (?) Harabin, ze ste presne opisali dobu v ktorej zili vtredy nadludia a vlastnici zakonov. V Lubici mali pravoslavnhy vobec asi svoje nebo, kde nielen ziadne zakony pre nich neplatili. Pravoslavni v tej dobe mohli byvat na cudzom v Lubici na majetku grekokatolikov, neplatit ziadne najommne ani elektrinu ani ine bezne naklady smrtelnikov. Sudne rozhodnutia o vystahovani a uvolneni majetku vlastnikovi boli pre nich menej ako zdrap papiera. Zili na ukor a naklady grekokatolikov, ako si to ani romi vtedy dovolit nemohli. Boli ako pravoslavny nadludmi a ako spravne pan Harabin spominea, nepotebovali k tomu ani ziadne „ludske prava“, ked mali aj otrokov. To nemal kazdy v tej dobe…
Mam dojem, ze sa za svoje spravanie dodnes nikomu ako pachatelia nikdy nikomu neospravedlnili.
Tiez to presne reflektuje po vsetkych strankach hodnotu „JUDr“ titulu, nielen u pana Harabina, ale aj STB-pachatelov.
Kvoli vystiznosti to budem dalej uvadzat ako „Lubica syndrom“, hodi sa ku Mnackovej publikacii „Ako chuti moc“.
Všetci ľudia mali:
„Bezúročné mladomanželské pôžičky, jasle a škôlky dostupné každému zamestnanému rodičovi, kvalitné vzdelanie, zdravotnú /bezplatnú/starostlivosť…. …Čítali sme knihy našich a svetových autorov, chodili sme do divadiel, do kín, na koncerty vtedajších hviezd, učili nás rozlišovať, čo je dobro a čo je zlo a nikto sa nemusel báť o svoju bezpečnosť ani na večerných prechádzkach. Športovali sme …“ Žiadni nadľudia, všetci ľudia, mňa nezmetiete, žila som v tých časoch.
A: Mali sme nielen strojárenský, ale aj chemický, farmaceutický, spracovateľský, ťažobný, potravinársky, vojenský, elektrotechnický a ďalšie. Boli sme sebestační v potravinách, vyvážali sme množstvo kvalitných a žiadaných produktov do celého sveta. Mali sme právo na prácu, ale aj povinnosť pracovať. …
ŠTB- štátna bezpečnosť, to boli páchatelia? Každý štát ju má, aj keď ju inak nazvali. Úlohou bolo chrániť štát pred skutočnými páchateľmi-rozvracačmi štátu, tí sú dnes nadľuďmi, žijú tak, vnímajú sa tak, predvádzajú sa tak. ´
Čo má s tým spoločné náboženstvo, pravoslávne, gréckokatolícke, katolícke…? Ide o vieru alebo o majetky- o matériu? Za bezduchých materialistov sme predsa považovaní my, ateisti. Tak neviem! Pán Harabin je vynikajúci odborník, skutočný JUDr. ktorý si ctí zákon a riadi sa ním. Tak ho vnímam ja. ???
Netrpim demenciou a nie som ani po „kvalitnej“ VUML-Lobotomii „cechoslovakistov“ aby som zral argumentacne nepravdy.
Polopravdy su aj dnes celou lzou aj v kontexte STB. STB vboli zlocineckou organizaciou, tak isto ako bolo Gestapo alebo KGB. Boli aktivnymi sucastami diktatury a zanechavali po sebe aj mrtvoly. Sirili na nicenie ludi ked to inak neslo aj lzi,, aby ich znicili. Glorifikacia antifasist8ickej diktatury v pravnom state by mala byt riesena justiciou. Na Slovensku prokuratura a pravny stat zalostne zlyhaveju, chrania svojou necinnostou pachatelov, co je verejnym tajomstvom. V pravnom state by Harabin musel svoje klamstva odvolat a niest pravnu zodpovednost.
Ako vidim mate zavazny problem pochopit suvislosti a obsah problematiky teroru diktatury a struktur pachatelov. Ak ste bola spolupachatelkou, rozumiem vasu reakciu, ale problematika zostava otvorena.
Zaujímavé, že ste v tej „diktatúre“ prežili a že z Vás nie je mŕtvola. Ja nie som žiadnou „spolupáchateľkou“, ja som obeťou Vašej diktatúry, a to len preto, lebo Vy a Vám podobní máte závažný problém s chápaním pojmu diktatúra. Problematika ostáva otvorená.
P.S. Reagovať na Váš ďalší komentár už nebudem. Nebudem diskutovať s človekom, ktorý vydáva lži za pravdy a pravdy za polopravdy.