Slovensko – do volieb 2023 úspešný projekt Georga Sorosa

George Soros:

„Je to choroba, keď sa považujete za nejakého boha, stvoriteľa všetkého, ale teraz sa cítim dobre, odkedy som to začal žiť.“

Otca farebných revolúcií citujem z obáv, že sa nich opätovne pracuje, a to nielen v Gruzínsku, kde budú 26. októbra 2024 parlamentné voľby, ale aj na Slovensku, kde sa pod gesciou Progresívneho Slovenska stupňuje  tlak opozície na revíziu volebných výsledkov z roku 2023 – pád vlády, a to za každú cenu, sledujúc overený scenár, ktorý je už dlhé roky zastrešovaný pod menom Georga Sorosa.

K tomu, že na svoje deštrukčné ciele a destabilizáciu spoločnosti plánujú využiť aj 80.výročie osláv Slovenského národného povstania a ich akcie sa javia byť v štádiu prípravy, podľa môjho subjektívneho názoru svedčia dve konkrétne udalosti:

Ad 1: Podpredseda PS Tomáš Valášek a Juraj Krúpa zo SaS adresovali podpredsedovi vlády Kaliňákovi spoločný list, v ktorom ministerstvo obrany okrem iného žiadajú o zverejnenie úplného zoznamu rečníkov, ktorí vystúpia na oficiálnych oslavách výročia, organizovaných jeho rezortom. Ten totiž pre nich zatiaľ nie je známy a im podľa všetkého veľmi záleží na obsahu a choreografii vystúpení, aby boli „verné ozajstnému odkazu SNP a nie verzii propagovanej komunistickým režimom a niektorými politikmi vládnej koalície, pretože verejnosť, ktorá oslavy financuje zo svojich daní, si zaslúži byť vopred informovaná o menách vystupujúcich.”

Z tohto mi to vychádza na niečo, čo sa v trestnom práve (samozrejme v iných závažnejších veciach) nazýva príprava na trestný čin, v tomto prípade politickú akciu proti legitímne zvolenej vláde, ktorá oslavy organizuje, pretože PS – kári na nich určite objavia „fašistov“, čo by mohol byť užitočným dôvodom na ďalšie protesty, aby mohli do sveta šíriť články  o „slovenskej fašistickej vláde“. Progresívne Slovensko však môže priamo vyzvať svojich europoslancov, aby otázky fašizmu, resp. nacizmu riešili priamo v Bruseli s KajouKallas, expremiérkou Estónska, ktorá má (ako zistili investigatívni novinári) nemecké korene a jej pradedo, pôsobiaci vo vysokej funkcii náčelníka polície, sa menoval Hans. Kallasová im určite odpovie na otázku, či je stotožnená s tým, že v Estónsku pred mesiacom obnovili pamätník nacistických dôstojníkov SS. Takúto otázku sa Progresívci, samozrejme, na pôde EP neopovážia položiť.

Ad 2: A že to bude zrejme naozaj o „fašistoch na Slovensku“, zasa sa odvolávam výlučne na svoj subjektívny názor, keď si poslanec PS Michal Truban v relácii TA 3 – teda verejne a dokonca v súvislosti s oslavami SNP dovolil vytknúť Róbertovi Kaliňákovi, že by „nemali mať fašistov vo vláde, ktorí sa správajú ako fašisti, tak sa chovajú a vyznávajú túto ideológiu“, pričom priamo uviedol aj dve mená – Štefana Kuffu a ministra a podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý je naopak známy tým, že vyznáva kresťanské a konzervatívne hodnoty. 

Mám za to, že na Slovensku by sme sa mali konečne vysporiadať s tým, či je dovolené niekoho verejne, svojvoľne a beztrestne nazvať fašistom.

Fašizmus má svoj pôvod a názov od Fasci di combattimento, ktoré v roku 1919 založil Benito Mussolini, ako strana v roku 1921 získalo moc v roku 1922 pochodom na Rím, čo trvalo do 25. júla 1943. Fašistický vodca, nazývaný Duce, mal absolútnu a nespochybniteľnú moc s úplnou kontrolou nad armádou, ekonomikou a spoločnosťou.

Ústredným prvkom fašizmu je vojenská sila s dôrazom na vojenskú prípravu, disciplínu a poslušnosť veleniu. Militarizmus sa považuje za nástroj na dosiahnutie národných cieľov a na presadzovanie nadradenosti národa.

Fašizmus bol teda založený na silnom militarizme a agresívnej politike územnej expanzie. V roku 1935 fašistické Taliansko napadlo Etiópiu a zúčastnilo sa španielskej občianskej vojny.

Mussolini a jeho nasledovníci verili v nadradenosť talianskej kultúry a rasy a usilovali sa o obnovenie veľkosti a slávy starovekej Rímskej ríše.

Fašistický režim potláčal individuálne slobody, obmedzoval slobodu tlače a prejavu a kontroloval vzdelávanie a médiá. (Ktorá slovenská vláda to bola, ktorá len prednedávnom zostavila zoznam 171 médií, ktoré bolo treba bez súdneho rozhodnutia „zablokovať“ ?)

Okrem toho fašistické zákony zakazovali štrajky, protesty a výluky. Fašistické orgány  mohli priamo zasiahnuť a potlačiť akúkoľvek formu protestu alebo odporu. (Napríklad vodnými delami, niečo sa mi zasa marí…)

Mám za to, že základnou poučkou pre nás všetkých, ktorí nechceme vrhnúť našu spoločnosť do hroziaceho a možno nezvládnuteľného chaosu je to, že politické mimovládne organizácie plnia úlohy, ktoré vylučujú zmier v spoločnosti,ak nie je pri moci ich vláda. Na to boli vytvorené, za to berú žold a na rozdiel od „obyčajných občanov“ majú postarané o dobré živobytie nielen zo zahraničia, ale aj z našich daní.

Na zvolávanie a organizovanie ľudí do ulíc je užitočná akákoľvek zámienka, dôležité je, aby bola verejne alebo z úzadia riadená mimovládnymi organizáciami za účelom vzniku dojmu, že ide o spontánny protest občanov, aj keď tí často ani nevedia, o čo ide. Na týchto akciách majú vlastné médiá, skupiny ich vlastnej „občianskej spoločnosti“, študentov a hlavne ich vedú ľudia, ktorí dostávajú dostatok finančných prostriedkov zo zahraničia (samozrejme nepohrdnú ani domácimi štátnymi a inými zdrojmi). Zvonka majú ruka v ruke zabezpečenú aj dostatočne robustnú propagáciu západných mainstreamových médií, ktoré týmto protestom nahlas tlieskajú podľa vopred definovaného obsahu.

Donori z titulu vierohodnosti svojim politickým mimovládnym organizáciám vytvorili aj patričný reprezentatívny imidž:

Deklarujú svoje poslanie brániť ľudské a občianske práva a šíriť demokraciu. Ako pripustil zakladateľ Národnej nadácie pre demokraciu (NED) Allen Weinsten: „Robíme na dennom svetle to, čo CIA robila tajne pred 25 rokmi.“ Teda jasný odkaz na prevraty.V článku vo Washington Post z roku 1991 Weinstein to vysvetlil takto: „Vytváranie sietí je jednou z vecí, naktoré sa špecializujeme.“

S finančnými prostriedkami od Amerického inštitútu pre mier (USIP), Národnej nadácie pre demokraciu (NED),Fordovej nadácie, Otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa a ďalších nadácií sa vytvorila celosvetová sieť, ktorá sa zaviazala k zmenám nevyhovujúcich režimov a tento program a knowhow pretrváva dodnes.

A tu prichádzame k jadru: Z politických mimovládnych  organizácií a think-tankov, financovaných týmito „filantropmi“ pochádza „výroba“ aktivistov, ktorí potom zastávajú dôležité pozície v medzinárodných organizáciách, vládach cieľových štátov, politických stranách a univerzitách.

V tomto bolo pre nich Slovensko až do volieb 2023 mimoriadne úspešným projektom:

Podarilo sa im v rekordne krátkom čase „vyrobiť“ nezávislú  plavovlasú prezidentku z mimovládnej organizácie VIA IURIS. Zuzana Čaputová svoju kandidatúru oznámila v máji 2018 a o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku požiadala až v máji 2019. Proste, krištáľovo čistý prototyp nezávislosti.

V rozhovore pre Pravdu krátko po voľbách priznala, že na jej kampani sa podieľala agentúra, ktorá predtým v Rakúsku pomáhala krajnej pravici. Išlo o agentúru Shaviv. Jedného zo spolupracovníkov danej agentúry si Čaputová nechala v tíme počas celej kampane a počas volebnej noci mu oficiálne ďakovala. Úprimná vďačnosť tu bola určite namieste.  

A zosieťovaný mocenský kolobeh pokračoval: Zuzana Čaputová potom  dosadila svojho vlastného predsedu vlády – akože nepolitika, vyučujúceho na CEU univerzite Georga Sorosa, ktorý za krátky čas svojho úradovania stihol „prihodiť“ zo štátneho rozpočtu – teda z peňazí nás všetkých 22 miliónov Nadácii otvorenej spoločnosti.

Našťastie ako národ sme sa po Mgr. Zuzane Čaputovej, Ľudovítovi Ódorovi a Igorovi Matovičovi na vlastných škodách a chybách z nedbalosti, resp. až ľahostajnosti k vlastnému životu, poučili. Dúfajme, že natrvalo. Toto však robí vrásky donorom našich politických mimovládnych organizácií, a preto budú protesty a vyzývanie ľudí na ulicu pod akýmikoľvek zámienkami pokračovať. Oni nemôžu prestať, sú povinní korigovať nesplnenú úlohu – zlý volebný výsledok z roku 2023, a to za každú cenu.

Na Slovensku majú ešte niekoľko želiezok v ohni, všetci  z Progresívneho Slovenska: Osobu podpredsedu parlamentu, ktorá v týchto dňoch dôvodne stratila dôveryhodnosť a 6 poslancov  Európskeho parlamentu.

Nie som optimista a vzhľadom na skúsenosti z Gruzínska mám za to, že to najhoršie zo strany opozície nás ešte len čaká, pretože v Parlamente je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa HULIAKA, Dagmar KRAMPLOVEJ, Milana GARAJA a Adama LUČANSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, v ktorom SNS požaduje, aby všetky nadácie a občianske združenia museli vo svojich záverečných správach jasne a transparentne uvádzať všetkých sponzorov a partnerov so súbežným preukázaním, kam finančné výdavky smerujú.“ Pre politické mimovládne organizácie ide o nezmieriteľnú skutočnosť, pretože akýkoľvek návrat do riadneho pracovného procesu a životnej úrovne ako pre bežní občania (nechcem napísať, že postsedláci)  je pre nich ako rozsudok smrti.

Nezostáva nič iné, len si poriadne vyhrnúť rukávy a udržať si chladné hlavy a súdržnosť. Nie je možné zaváhať ani na sekundu. Koalícia musí všetko pevne obstáť ako pevný kus monolitu.

Autor: Dana Bystrická