Kedysi boli hlasom slobody, rozumu a trhovej ekonomiky. Dnes sú hlasní, agresívni, vnútorne rozhádaní – a bez programu.
Strana SaS sa mení na ďalšiu politickú sebarecykláciu, ktorá už len nostalgicky spomína na svoju odbornú minulosť.
A čo je horšie – začína sa podobať na Igora Matoviča. Nie programom, ale štýlom. Politika cez urážky, osobné čistky a hľadanie nepriateľov v každom, kto si dovolí nesúhlasiť.
Gröhling – nový predseda s dávkou starej politiky
Branislav Gröhling dnes vedie SaS. A robí to spôsobom, ktorý má k liberálnym hodnotám veľmi ďaleko.
Zakladateľ strany Richard Sulík má podľa neho skončiť mimo kandidátky. Človek, ktorý dal strane meno, program a identitu, dnes nie je vítaný.
Je to ukážkový príklad, ako sa zo zmeny stáva čistka.
Viskupič – od rozumu k politickému kriku
Marián Viskupič bol kedysi považovaný za hlas rozumu. Ekonomický analytik, racionálny diskutér, človek, ktorý vedel argumentovať pokojne, bez teatrálnosti.
Bol Sulíkovým favoritom na predsedu SaS.
Ale niečo sa zmenilo. Keď sa postavil za Gröhlinga, prijal miesto podpredsedu a otočil kurz. Dnes je z neho nervózny, útočný politik, ktorý v diskusiách stráca pokoj a nadhľad.
Zmenil sa? Alebo sa len bojí o miesto poslanca v čase, keď SaS klesá v preferenciách?
Viskupič je dnes symbolom toho, ako ďaleko sa SaS vzdialila od svojich pôvodných princípov.
Z človeka rozumu sa stal hlas arogancie. Z odborníka len ďalší stranícky obhajca novej línie.
Hamran – spravodlivosť v novom drese, podmienky v starom štýle
Bývalý policajný prezident Štefan Hamran sa stal novou posilou SaS. Ešte donedávna kandidoval za Demokratov, dnes je po boku Gröhlinga ako „nezávislý odborník“ s politickými ambíciami.
Spôsob, akým do politiky vstupuje, už nie je neutrálny. Už teraz si kladie podmienky, kto môže a nemôže byť na kandidátke SaS.
A medzi tými, ktorých by podľa neho nemalo byť, je aj otec-zakladateľ strany Richard Sulík.
Kto mu dal túto autoritu? Kedy sa z odborníka stal stranícky filter?
To, že nová tvár rozhoduje o tom, či môže kandidovať človek, ktorý stranu vybudoval z ničoho, ukazuje, kam SaS smeruje.
Nie k reformám. K mocenskému preberaniu značky.
Cigániková – menej viditeľná, zato bojovnejšia
Jana Bittó Cigániková patrila medzi najviditeľnejšie postavy SaS. Ostrá reč, tvrdé témy, silné vystupovanie – to bola jej značka.
Dnes je však jej hlas v diskusiách takmer nepočuteľný. Nepatrí medzi hlavné postavy súčasného smerovania strany, jej výstupy sú sporadické.
Jej hlavnou agendou sa aktuálne stáva kritika cirkvi – téma kontroverzná, ale bez jasného prepojenia na širší politický program SaS.
Z hlasnej političky sa tak stáva izolovaný bojovník za agendu, ktorú zvyšok strany skôr toleruje, ako podporuje.
Kolíková – zmena tónu, príchuť pomsty
Mária Kolíková priniesla do SaS nový tón. Jej vstup mal znamenať posilnenie právneho krídla, no napokon otvoril dvere k niečomu oveľa temnejšiemu.
Od jej nástupu sa v strane zintenzívnil dôraz na trestanie, čistky, osobnú selekciu. Sudcovia o nej hovoria ako o najhoršej ministerke spravodlivosti, a nie bez dôvodu.
Atmosféra, ktorú priniesla, nesie silné znaky extrémnej túžby po pomste.
Namiesto vízie spravodlivosti pôsobí ako niekto, kto túži zatvoriť každého, kto má iný názor. A práve táto energia dnes infikuje celú stranu.
Strana odborníkov, ktorá už len šteká
SaS sa roky pýšila tým, že je stranou odborníkov. Dnes?
– útočí na všetkých – Matoviča, Fica, Progresívcov, Demokratov, vlastných aj bývalých členov
– neprichádza s ničím konkrétnym
– vyhýba sa zodpovednosti za rozvrat verejných financií, ktorého bola súčasťou počas vlád Matoviča a Hegera
Z kedysi reformnej energie zostal len štekot, statusy a obviňovanie iných.
Sulík – outsider vo vlastnej strane
Richard Sulík je dnes čestným predsedom SaS. Len formálne.
Skutočnú moc už nemá, Gröhling ho fakticky vyradil z hry. Človek, ktorý stranu založil, už nemá miesto na kandidátke.
Z tých, čo kedysi stranu budovali, zostávajú dnes len obvinenia, krik a nevďačnosť. Sulík je len poslednou prekážkou, ktorú treba odsunúť, aby mohla strana zabudnúť, kým bola.
Sloboda a Solidarita? Skôr Sebadeštrukcia a Šum
SaS dnes nie je tým, čím bola. Strana, ktorá chcela ponúkať ekonomickú odbornosť, slobodu jednotlivca a zodpovednosť, sa premenila na vnútrostranícku reality show.
Nie je to nová liberálna vlna. Je to starý slovenský štýl:
– osobné vojny,
– výmeny figúrok,
– zúfalý boj o pozornosť,
– a hluk namiesto riešení.
Strana, ktorá kedysi kritizovala Matoviča za chaos a pomstychtivosť, dnes preberá rovnaké nástroje. Bez legín, ale s rovnakou príchuťou nebezpečného populizmu.
Koľko „strán odborníkov“ ešte potrebujeme, aby sme pochopili, že bez hodnotového jadra zostane len krik, ego a chaos?
komu tu preboha ten australsky rancer s jeho demagogiami, intrigami a podrazmi chyba?
Skoda strany SaS. Ano, bola to strana, ktora posobila ako seriozna, odborne fundovana protivaha voci soc. demokratom. Po odchode Sulika ju zacal “formovat” nervozny a neuroticky Grohling. Kym sefoval strane Sulik, javil sa ako celkom kultivovany politik, slusny retorik. To co predvadza dnes je niekedy az “horor”.
SaSka sa stala odpadovym kosom pre vysoko neschopnych poslancov, ktori nevedia kam vlastne patria a co by chceli presadit. Asi hlavne seba.: Kolikova, Krupa, Hlina, Hamran….
Falosnejsich a nedoveryhodnejsich ludi uz si fakt nemohli pustit do kozucha.
SaS je dneska smetisko neúspešných podnikateľov v politike. Sulík (prezývka Sasík) vyryžoval na politike asi maximum na slovenské pomery. Ostatní sa zjavne na profesionalitu iba hrajú. Krásny príklad Cigániková, ktorá sa snaži jej sex-appeal predávať ako politiku.
Oni sú v podstate všetci krásnymi príkladmi zle odhadnutej slovenskej mentality a bežný slovenský volič, ktorý sa pohybuje medzi anglosaským vazalstvom a pokusmi o vlastnú suverenitu im ťažko rozumie.