Bývalý sudca David Lindtner uspel na Najvyššom súde, keď doplnil svoju sťažnosť o zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej. Súd konštatoval, že Záleská je zaujatá a nebude o ňom rozhodovať.
Lindtner, bývalý sudca a predseda Okresného súdu Bratislava III. je obžalovaný z dvoch skutkov nepriamej korupcie a zločinu zasahovania do nezávislosti súdu. Policajná Národná kriminálna agentúra ho obvinila ešte na jeseň 2020 v rámci akcie Víchrica. Rozhodovať o ňom mala na Špecializovanom trestnom súde Pamela Záleská, ktorej nezaujatosť však Lindner opakovane napadol, ona, naopak tvrdila, že je nezaujatá. Na druhýkrát v máji 2024 so svojimi výhradami exsudca uspel. Rozhodol o tom senát Najvyššieho súdu v zložení predsedu senátu Petra Kaňu a sudcov Jany Kostolanskej a Jozefa Šutku.
Mala ho v zuboch
Súd o zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej rozhodol na základe jej mailovej komunikácie s členmi Združenia sudcov Slovenska a rozhovoru v tlači. Prskala totiž nad výberovými konaniami, v ktorých ona neuspela, ale uspel práve Lindtner.
Takto vyzerala komunikácia 16. marca 2020 krátko po vznesení obvinení v kauze Búrka, keď sudkyňa Záleská niektorým členom Združenia písala: “Výberové konania sú samozrejme navonok perfektne transparentné a čudujem sa, že ty si ešte nezažil zmanipulované výberové konanie. Ja osobne najmenej šesťkrát a áno, nemám na to dôkaz, pretože všetko bolo perfektne transparentné.”
Záleská aktivizovala kolegov, aby sa s obvinenými sudcami v rámci sudcovského stavu rýchlo vysporiadali. Servítku pred ústa si veru dôstojne nedávala: “Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konanie a vážia si talár….”
Je zrejmé, že prezumpciu neviny nejako do úvahy vôbec nebrala.
O mesiac neskôr, v rozhovore publikovanom v denníku N 17. apríla 2020 vo vecnej súvislosti s dianím v justícii uviedla opäť to, čo ju zjavne vnútorne zhrýza: “Uspela som až na siedmy krát. Vždy som absolvovala výberové konanie úspešne až do tretieho kola, ktoré je ústne. Čiže nikdy sa mi nestalo, že by som neurobila test, nenapísala rozsudok, neurobila preklad z cudzieho jazyka, alebo že by ma neodporučili psychológovia. Keď bolo voľné miesto, skončila som druhá, keď boli voľné dve miesta, tak som skončila tretia, keď tri, štvrtá. Podarilo sa mi to až na siedmy krát na domácom súde v Nitre.” Na nadväzujúcu otázku novinárky, kto boli tí, čo uspeli, odpovedala: “Nepamätám si mená všetkých čo uspeli, ale pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner.”
Najvyšší súd konštatoval, že hoci 16. marca 2020 jej vyjadrenie nesmerovalo adresne v tom čase k sudcovi Lindtnerovi, šlo o vyjadrenie krátko po jeho obvinení. Lindtnera menovite označila o mesiac neskôr v súvislosti so sudcami, ktorí podľa nej nečestne vyhrali výberové konanie. Podľa NS SR je teda zrejmé, že už v marci jej vyjadrenia o netransprentnosti zahŕňali aj jeho a ona sa na jeho adresu vyjadrovala negatívne.
Podľa Najvyššieho súdu je zrejmé, že sudkyňa Záleská vníma Lindtnera negatívnym spôsobom (v nepriaznivom svetle), svoj postoj prezentovala verejne a urobila tak krátko po jeho obvinení nerešpektujúc prezumpciu neviny. Z tohoto dôvodu Najvyšší súd jednomyseľne rozhodol o tom, že sudkyňu Záleskú treba vylúčiť z rozhodovania o Davidovi Lindtnerovi, ktorí si nárokoval právo na nestranného sudcu.
