V Gruzínsku prebehli parlamentnú voľby. Vyhrala vládna strana Gruzínsky sen so ziskom 53,9 percenta hlasov.
Prezidentka Gruzínska Salome Zurabišviliová, narodená v roku 1952 vo Francúzsku, sa nechala počuť, že výsledky volieb neuzná. Vraj boli totálne sfalšované, ovplyvnené Ruskom a vyzvala prívržencov opozície, aby prišla protestovať do ulíc hlavného mesta Tbilisi.
Podobnosť so Slovenskom nie je náhodná. Pani Zarubišviliová je totiž lokálna Zuzana Čaputová a gruzínska opozícia, podobne ako slovenské PS, SaS a KDH, síce nevie vyhrať voľby, ale pouličnú hystériu má tiež zvládnutú na jednotku.
Salome Zarubišviliová má aj svojské špecifiká, na aké sa slovenská Zuzana nechytá. Madame prezidentka totiž pôsobila od roku 1974 vo francúzskej diplomatickej službe a až do roku 2018 mala francúzske občianstvo. V rokoch 2002 – 2003 bola veľvyslankyňou Francúzska v Gruzínsku a už v roku 2004 sa stala ministerkou zahraničných vecí Gruzínska. Francúzsko je v súčasnosti po USA druhou najaktívnejšou západnou mocnosťou na Južnom Kaukaze vrátane Gruzínska a Arménska.
Predseda vlády zo strany Gruzínsky sen Irakli Kobachidze odkázal protestujúcim aj gruzínskej Čaputke, že jeho strana neplánuje obnoviť s Moskvou diplomatické styky, pretože Rusko stále okupuje desať percent gruzínskeho územia. Narážal, pochopiteľne, na Južné Osetsko a Abcházsko, čím dal bodku za konšpiračnou teóriou o ruskom zasahovaní do priebehu volieb.
Ak niekto nevie vyhrať voľby a dokáže sa s tým zmieriť, existuje nádej, že o štyri roky neskôr môže uspieť. Ak niekto nevie vyhrať voľby a nedokáže sa s tým zmieriť, môže sa napríklad hodiť o zem, ale nič mu to nepomôže. Ak sa však namiesto hádzania o zem alebo trpezlivej opozičnej práce pokúsi zvrátiť výsledky volieb pouličnými nepokojmi, končí sa to zväčša politicky motivovaným násilím. Napríklad atentátmi. Alebo občianskou vojnou.
Zdroj: Facebook
Vtipný sú ti gruzínci, najprv vojnu začnú, a teraz sa tvaria, že chcú ešte niečo spat.
http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/8281990.stm
European Union did conclude that Georgia started the war in 2008. The Independent International Fact-Finding Mission on the Conflict in Georgia (IIFFMCG), led by Swiss diplomat Heidi Tagliavini, found that Georgia’s attack on South Ossetia on the night of August 7-8, 2008, marked the beginning of the conflict12. However, the report also noted that this attack followed months of escalating tensions and provocations from both sides23.
The full report is available online and provides a detailed analysis of the events leading up to and during the conflict14. If you’re interested in reading the report, you can find it on the official website of the Council of the European Union or other reputable sources.