Na sociálnych sieťach sa ako senzácia šíri článok portálu Postoj o sektárskej atmosfére v Miškovej strane. Na jednej strane som rád, že verejnosť má príležitosť nahliadnuť aspoň kľúčovou dierkou za kulisy progresívneho domu hrôzy. Na strane druhej ma obsah článku vôbec neprekvapuje.
V Miškovej strane ide o genetickú recidívu. Čo to znamená? A prečo dávam popisovanému javu také komplikované pomenovanie? V skutočnosti je to veľmi jednoduché.
Keď sa stal šéfredaktorom denníka SME Miškov tata, v redakcii do niekoľkých mesiacov zavládla rovnaká sektárska atmosféra, akú opisujú sklamaní a ľudsky ponížení bývalí členovia PS. Naozaj je mi úprimne ľúto, že prešli sociálnym peklom a mám pre ich traumu hlboké ľudské pochopenie.
Miško je tatov syn nielen výzorom, ale aj mentálnym vesmírom. Nemohol zdediť gény po nikom inom. Len po otcovi a matke. Na základe osobnej skúsenosti si dovoľujem tvrdiť, že obaja Miškovi rodičia sú politickí sektári a ideologickí fanatici. Rovnako, ako boli politickými a ideologickými fanatikmi v určitej ére svojich životov Miškovi dedovia – Milan Šimečka a Eduard Friš.
Miško je po svojich predkoch ideologický a politický fanatik, sektár a sociálny netvor. Preto považujem vzťahovú dynamiku v jeho strane za genetickú recidívu. Logickým dôsledkom tohto faktu je okolnosť, že Miško sa v strane obklopuje podobnou sociálnou luzou, akou je on sám. To je podľa mňa celá atrakcia tohto skľučujúceho príbehu.
Odkaz na spomínaný článok je nižšie:
Zdroj: Facebook
Čo tam po Miškovi, hlavný gól je ten agresívny produkt incestu vpravo vzadu.