Kto a prečo jej trestné oznámenie Vladimíra Pčolinského pridelil, povedať nechcú.
Na Krajskej prokuratúre Bratislava pôsobí 30 prokurátorov vrátane vedúcich prokurátorov. Dve prokurátorky majú pozastavený výkon funkcie a jedna je na materskej dovolenke. Aktuálne je formálne neobsadených šesť systemizovaných miest prokurátorov. Nahradili ich však stážisti.
„Šiesti prokurátori sú na Krajskú prokuratúru Bratislava dočasne pridelení na výkon funkcie prokurátora,“ uviedla pre môj blog hovorkyňa bratislavskej krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová, s tým, že je tiež potrebné uviesť, že tri systemizované miesta prokurátorov pridelené až dodatočne, počas mesiacov apríl a máj 2024.Všetci prokurátori sú dočasne pridelení na výkon prokurátora na pol roka. „O dočasnom pridelení jednotlivých prokurátorov na výkon funkcie prokurátora na Krajskej prokuratúre Bratislava rozhodol generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe návrhu krajského prokurátora v Bratislave,“ vysvetlila Gabriela Kováčová.
Medzi dočasne pridelenými prokurátormi je aj Melániu Dornáková, na bratislavskú krajskú prokuratúru prišla 1. júna z Okresnej prokuratúry Bratislava 5. Je to bývalá policajtka, naposledy slúžila na bratislavskom krajskom riaditeľstve a do funkcie prokurátorky ju vymenovali iba pred dvomi rokmi, 1. júla 2022, pričom predtým dva roky a tri mesiace pôsobila ako právna čakateľka prokuratúry. Znamená to, že z policajný zbor opustila niekedy v roku 2019.
O exriaditeľovi SIS
Melánia Dronáková rozhodovala o trestnom oznámení bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, ktoré podal na policajta z Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Juraja Svitoka.
Juraj Svitok má v kauze Rozuzlenie status chráneného oznamovateľa a v prípade vypovedal ako svedok, Vladimír Pčolinský bol v prípade obvinený. Exriaditeľ SIS vyjadril v trestnom oznámení presvedčenie o úmyselnom konaní spočívajúcom v spôsobení škody obvinenému práve vznesením obvinenia, respektíve konania súvisiace s priebehom vyšetrovania, ktoré smerovalo k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe.
Juraj Svitok bol pôvodne radový operatívec na ÚIS a so svojim parťákom Michalom Štálnikom pôsobili na vysunutom pracovisku v Prievidzi. V novembri 2020 na inšpekcii zriadili pracovnú skupinu Reštart, ktorá sa mala venovať podozreniam z trestnej činnosti policajtov a príslušníkov Kriminálneho úradu Finančnej správy SR. Stal sa jej členom, neskôr získal na inšpekcii funkciu zástupcu a na tomto poste pôsobil až do konca novembra minulého roka. V súčasnosti je operatívec v Bánovciach nad Bebravou.
KONTEXT: Jeho manželka sa angažuje v politike za stranu Demokrati, spoločne s kamarátkami, manželkou a sestrou iných policajtov sa verejnosti prihovárajú cez videá. Trojica kosatiek sa vyjadruje k dianiu v bezpečnostných zložkách.
Pred vyšetrovateľom NAKA v kauze Rozuzlenie opísal. ako získal informácie zo spravodajskej služby, tvrdil, že v SIS chceli kompromitovať policajtov, ktorí riešili exponované kauzy a aj svedkov z týchto prípadov. V spontánnej časti výpovede uviedol, to čo sa vraj dozvedel od svojich informátorov, v spravodajskej službe bol na to zriadený akýsi odbor X, ktorému mal šéfovať bývalý policajt.
Uviedol tiež, že niektoré rozhovory so svojimi zdrojmi si aj nahrával. Získané poznatky následne odovzdávala Jánovi Čurillovi na NAKA. Informátorov si riadne viedol.
Pred vyšetrovateľom inšpekcie, ktorý preveroval trestné oznámenie Vladimíra Pčolinského však stratil pamäť. Nevedel si už spomenúť kontakty, mená, prezývky ani obsah základných informácií, ktoré uvádzal ako svedok v kauze Rozuzlenie.
Vyšetrovateľ inšpekcie ani prokurátorka pri rozhodovaní o trestnom oznámení vôbec nezohľadnili pasáž výpovede Juraja Svitoka na NAKA o spomínaných nahrávkach a do konania sa ich ani nenamáhali zabezpečiť. Obaja opomenuli aj časť výpovede, v ktorej Juraj Svitok po zákonnom poučení uvádzal, že bývalému šéfovi bratislavských operatívcov NAKA Jánovi Káľovskému, ktorý ušiel pred vlastným trestným stíhaním, zabezpečil na cestu do Bosny a Hercegoviny automobil pridelenec SIS v Prahe Peter Krajíček z českej spravodajskej služby. Na otázky obhajcov Juraj Svitok uviedol, že túto informácie získal z dvoch zdrojov, od svojho informátora z prostredia SIS a z NAKA, „asi od operatívca Romana Staša“. Bezpečnostní informační služba to pre môj blog v minulosti poprela.
Zákon zakazuje, aby policajti využívali ako informátorov osoby zo SIS. Prokurátorka Melánia Dronáková v uznesení konštatovala, že osoba, ktorá poskytuje informácie nie informátor v zmysle zákona o PZ. „…nie každá informácia získaná v priebehu vyšetrovania je informáciou získanou od osôb pracujúcich v prospech policajného zboru, a teda nie každá informácia je kriminálnu informáciou podliehajúcou zákonným ustanoveniam príslušných interných predpisov,“ uviedla prokurátorka.
Podľa jej právnych záverov z vykonaného vyšetrovania nevyplynulo, že by Juraj Svitok mal vedome, ako osoby pracujúce v prospech policajného zboru, vedených príslušníkov SIS. „Vzhľadom aj na obsah písomnosti pod stupňom utajenia „vyhradené“, nebolo možné vykonať ďalšie dokazovanie,“ vysvetlila svoju právnu úvahu. Aj z tohto dôvodu trestné oznámenie Vladimíra Pčolinského odmietli.
Prokurátorka ani vyšetrovateľ inšpekcie sa vôbec nevysporiadali s tým, že na základe akých právnych predpisov Juraj Svitok vyťažoval svojich už zrazu “neregistrovaných” informátorov, keď podľa zákona o Policajnom zbore (podanie vysvetlenia) aj podľa Trestného poriadku (výpoveď svedka alebo podanie trestného oznámenia do zápisnice), by ľudia “z prostredia” SIS mali byť zákonne poučení o povinnosti mlčanlivosti a tým pádom by museli byť aj zo zákonných dôvodov zbavení mlčanlivosti.
„Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade konanie podozrivých príslušníkov PZ v súvislosti s vykonávaním ich služobných povinností v uvedenej veci nenaplnilo objektívnu ako ani subjektívnu stránku predmetného trestného činu (zneužívanie právomoci verejného činiteľa) a ani iného trestného činu. Prokurátorka posúdila všetky relevantné dôkazy vykonané v predprípravnom konaní a konštatovala, že uznesenie o odmietnutí veci vyšetrovateľom je zákonne,“ reagovala na moje otázky hovorkyňa prokuratúry Gabriela Kováčová.
Nemá vzťahy s policajtmi
Otázniky vyvoláva aj to, kto a prečo trestné oznámenie pridelil na vybavenie práve Melánii Dronákonákovej, ktorá pôsobila v policajnom zbore na bratislavskom krajskom riaditeľstve spolu s Milanom Maškarom – aktuálne zástupca riaditeľa inšpekcie a práve vyšetrovateľ inšpekcie trestné oznámenie exriaditeľa SIS odmietol. Nedá sa opomenúť ani to, že policajt je aj podozrivý Juraj Svitok. Naviac, vôbec sa nedá vylúčiť a je to naopak veľmi pravdepodobné, že jeho informátori „z prostredia SIS“ sú bývalí policajti, ktorí mohli v minulosti pracovať aj s Melániou Dronákovou.
„…nie sú dané dôvody na jej vylúčenie z rozhodovania o danej veci kvôli zaujatosti,“ odpovedala Gabriela Kováčová. Kto a prečo spis pridelil dotyčnej prokurátorke neuviedla.
Ani na inšpekcii nechcú povedať, kto a prečo pridelil trestné oznámenie exriaditeľa SIS vyšetrovateľovi, ktorý ho napokon odmietol. „Trestná vec bola pridelená štandardným spôsobom v súlade so zákonom a príslušnými internými predpismi, tak ako aj iné trestné veci vedené na ÚIS,“ povedala pre môj blog hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová s tým, že neboli zistené žiadne prekážky konania konkrétneho vyšetrovateľa na oznámenie zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Podľa hovorkyne inšpekcie, ktorá je zároveň riaditeľkou organizačného odboru v uvedenej veci, ako aj vo všetkých veciach vedených na ÚIS, bolo postupované v súlade so zákonom. „Vec realizujúci vyšetrovateľ hodnotil zabezpečené dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Za dodržania zásad trestného konania napokon samostatne vydal rozhodnutie, ktoré bolo riadne doručené všetkým oprávneným osobám, obsahovalo podrobné odôvodnenie, a to okrem vykonaných úkonov aj právne úvahy, ktorými sa vyšetrovateľ pri jeho vydávaní spravoval,“ vysvetlila pre môj blog, poukázala výlučne na dané uznesenie, ktoré aj nadobudlo právoplatnosť, pričom dozorujúca prokurátorka nekonštatoval žiadne nedostatky v konaní, ktoré mu predchádzalo, ani v samotnom rozhodnutí.
KONTEXT: Vyšetrovateľ NAKA krátko pred poslednými parlamentnými voľbami obvinil Peter Košč alias pán X za to, že riadil zločineckú skupinu, ktorá chcela diskreditovať našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bojujúcimi s temnými silami okolo vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu. Skupina tiež mala ovplyvňovať priebeh exponovaných trestných konaní. Obvinili aj bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, jeho nástupcu Michala Aláča, exšéfa bratislavských operatívcov NAKA Jána Káľavského a bývalého príslušníka spravodajskej služby Martina Ciriaka.
Námestník generálneho prokurátora obvinenie zrušil obvinenému Vladimírovi Pčolinskému a Martinovi Ciriakovi v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku. O Michalovi Aláčpvi doposiaľ na prokuratúre nerozhodli, sťažnosť proti vzneseniu obvinenie vzal späť a podal návrh v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku.
Peter Košč je na úteku od jari 2021, no napriek tomu pôvodne nezačali konanie voči ušlému, stalo sa tak až nedávno, až teraz tak môžu rozhodnúť o opravných prostriedkoch, ktoré v jeho mene môžu podať advokáti.
Ján Káľavský žije v Bosne a Hercegovine, uznesenie o obvinení mu doručili však iba pred pár dňami. Jeho advokáti avizovali podanie sťažnosti.
Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková
Prevzaté od: