Nie iba ospravedlniť, ale kľaknúť na kolená pred slovenskými občanmi by si mali mainstemoví novinári a vydavatelia pre šírenie zlého mena Slovenska v zahraničí

„Populistický, xenofóbny, homofóbny, proruský, anti-vaxný, priateľ Putina, rozdeľujúci, zodpovedný za „rozkol v dvoch politikách krajiny“, obvinený zo spolupráce s  ‚Ndranghetou.“ Takýto je  nemilosrdný portrét slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý sa objavuje v stĺpčekoch niektorých medzinárodných novín. Nad tým, kto a prečo má niekto záujem šíriť takýto obraz o predsedovi vlády Slovenskej republiky, sa pokúša nájsť odpoveď taliansky L ´Indipendente v článku „Pre mnohé zahraničné médiá je Robert Fico príčinou útoku, ktorý utrpel, pretože je „proruský“ a „antivaxer“:

„Zatiaľ čo premiér, obeť brutálneho útoku, bol stále na operačnej sále a bojoval so smrťou, určité médiá dali „novinkám“ vlastnú konkrétnu stopu, vykreslili obeť ako monštrum a namiesto toho opísali útočníka ako „spisovateľaa básnika“ („umelec“ pre Enrica Mentanu), aktivistu, jedného zo zakladateľov literárneho klubu DÚHA, podporovateľa nenásilia, ktorý volil proeurópske strany, ktorý údajne takto konal„z politických dôvodov, lebo nesúhlasil  s rozhodnutiami vlády„. ( Poznámka: Kto je Enrico Mentana ? Facebook Inc. oznámil vstup Open do svojho tímu tzv. „nezávislých spolupracovníkov na kontrolu faktov“. Noviny, ktoré založil Enrico Mentana, od roku 2018 spolupracujú s platformami Marka Zuckerberga a majú  na starosti monitorovanie príspevkov, zverejnených na Instagrame a Facebooku a sankcionovanie, či ide o pravdivý alebo lživý obsah: „Zakaždým, keď overovateľ faktov vyhodnotí obsah ako nepravdivý, Facebook zníži jeho distribúciu, aby ho mohlo vidieť menej ľudí, a varuje tých, ktorí ho už videli, pred nesprávnosťou. Používa tiež varovné označenie na obsah, ktorý odkazuje na analýzu overovateľa faktov.“ Ako uvádzajú jeho kolegovia, Open sa zúčastňuje na tejto inkvizičnej činnosti).

Leitmotívom, ktorý sa napr. v talianskej tlači objavuje granitickým spôsobom, je, že Juraj Cintula nesúhlasil so zlou a neliberálnou politikou premiéra (La Stampa, titulok tlačenej verzie: „Zastreľte slovenského premiéra: „Fico chce diktatúru“).

Ak by nebezpečný podtón,  ktorý má takmer tendenciu ospravedlniť útočníka, nebol dostatočne evidentný, The Economist cituje Milana Niča, slovenského analytika Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, vo svojom článku: „V takej zúrivej politickej atmosfére, hovorí, pokusy o atentát sa môžu stať komukoľvek‘.“ A táto „divoká politická“ atmosféra bola práve chybou „nenávistnej rétoriky“, ktorú si osvojil sám Fico.

(Poznámka: Kto je autorom tohto článku? Milan Nič je bývalý programový riaditeľ Nadácie Pontis pre demokratizačné projekty v zahraničí. V minulosti publikoval v denníku SME, týždenníku Domino-Fórum, mesačníku OS a českom časopise Reflex.
Pracoval v tíme Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka.Je vedúci výskumník Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V minulosti viedol európsky program GLOBSEC Policy Institute, program občianskej diplomacie v Nadácii Pontis a Central European Policy Institute.

The Economist, 15.mája 2024: Pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica

Krajinu rozdeľujú boje o korupciu a právny štát.

Návrat slovenského populistického premiéra Roberta Fica k moci je nepretržitým sledom ostrých konfliktov od jeho zvolenia do štvrtého funkčného obdobia vlani v septembri. 15. mája to nabralo krutý spád, keď neznámy útočník postrelil pána Fica, keď zdravil voličov v Handlovej, meste 140 kilometrov východne od hlavného mesta Bratislava. Útočník vystrelil tri alebo štyri výstrely predtým, ako ho premohla polícia, uviedol nezávislý spravodajský server Aktuality.sk. Pána Fica urýchlene previezli do nemocnice. Útočníkom bol údajne 71-ročný muž z regiónu, ale polícia nezverejnila žiadne ďalšie informácie.

Pán Fico je mimoriadne rozdeľujúca osobnosť, ktorá predtým pôsobila ako premiér v rokoch 2006 až 2010 a 2012 až 2018. Jeho strana Smer bola spočiatku populistickým ľavicovým subjektom.V roku 2018 bol však nútený odstúpiť po vražde Jána Kuciaka, novinára vyšetrujúceho politické aktivity významného podnikateľa. Vražda sa dotkla celoštátnych demonštrácií proti korupcii a viedla k zvoleniu silne proeurópskej prezidentky Zuzany Čaputovej a potom k zvoleniu reformnej vlády.

Fico sa obrátil na čoraz pravicovejšiu značku populizmu, aby obnovil svoj politický profil, spojil sa s maďarským Viktorom Orbánom, démonizoval imigráciu a sľuboval, že ukončí podporu Slovenska Ukrajine proti Rusku.

Tri kabinety po premiérovi Ficovi sužovali vlastné škandály. V septembri Fico vyhral znovuzvolenie, pričom využil frustráciu z dezorganizácie vlády a nedostatočný pokrok v boji proti korupcii. Odvtedy sa rozhodol zmeniť Slovensko na zrkadlo Orbánovho neliberálneho režimu. Vo februári zrušil protikorupčný úrad krajiny, ktorý obvinil z vedenia spolitizovaných prípadov proti svojim spojencom a znížil tresty pre tých, ktorí sú obvinení v korupčných prípadoch (vrátane poslanca Smeru a bývalého policajného prezidenta). Ustúpil od sľubov odrezať Ukrajinu, čo umožní slovenským dodávateľom zbraní pokračovať v predaji do krajiny. S Ruskom však zostal priateľský, čo vyvolalo hnev partnerov v NATO.

V apríli predložil zákon o zrušení nezávislej slovenskej verejnoprávnej televízie RTVS, ktorú obvinil zo zaujatosti voči vláde a jej nahradení novou televíziou pod priamou kontrolou vlády. Mnohí očakávajú, že to bude hlásna trúba propagandy. Najnovšou iniciatívou prezidenta Fica je zákon, ktorý by prinútil mimovládne organizácie, ktoré dostávajú viac ako 5 000 eur (5 400 dolárov) finančných prostriedkov zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako zahraničné organizácie. Zdá sa, že zákon jasne vychádza z opatrení, ktoré Rusko a Maďarsko použili na obmedzenie nezávislých skupín. Podobný zákon práve schválil parlament v Gruzínsku, čo vyvolalo masové protesty.

Až doteraz boli takéto kroky čiastočne obmedzované pani Čaputovou, právničkou a bojovníčkou proti korupcii. Rozhodla sa však neuchádzať o ďalšie funkčné obdobie ako prezidentka, pretože v predchádzajúcom roku dostala vyhrážky o živote. Prezidentské voľby 7. apríla vyhral Peter Pellegrini, spojenec pána Fica. Po jeho inaugurácii v júni môžu autokratické iniciatívy prechádzať ľahšie. Smeru však chýba dostatočne veľká väčšina v parlamente na zmenu ústavy, ako to dokázal Orbán v Maďarsku.

V skutočnosti je to neobmedzená kampaň pána Fica, ktorá je zodpovedná za rozdelenie politiky krajiny na dve časti. V krátkom prejave po streľbe Zuzana Čaputová vyzvala všetkých politikov, aby prestali používať „nenávistnú rétoriku“. „Slovenská spoločnosť je úplne polarizovaná, je to takmer 50 na 50,“ hovorí Milan Nič, slovenský analytik think-tanku Nemecká rada pre zahraničné vzťahy. V takejto začarovanej politickej atmosfére sa podľa neho pokusy o atentát „môžu stať komukoľvek.“ (Poznámka k článku: Toimitus dňa 3.10.2023 uverejnil článok: „Soros je aj na Slovensku“ s podtitulkom Súčasná prezidentka Slovenska má históriu úzko spojenú s Georgeom Sorosom a jeho sieťou, v ktorom uvádza:

George Soros založil svoju nadáciu (Open Society Foundations Bratislava – OSFB) hlavnom meste Slovenska už v roku 1992. Odvtedy americký magnát získal vďaka svojim neobmedzeným finančným zdrojom a dôverníkom na kľúčových pozíciách vplyv na politický život na Slovensku, v občianskom sektore a médiách, a to poskytovaním finančných prostriedkov významným miestnym mimovládnym organizáciám alebo podielom, ktorý získal jeho Investičný fond pre rozvoj médií v druhej najväčšej vydavateľskej spoločnosti na Slovensku, ktorý OSF podporuje desiatkami

Na Slovensku sa 30. septembra konali predčasné parlamentné voľby. Išlo o výmenu medzi dvoma: antiglobalistickou stranou Smer Roberta Fica a ľavicovo-liberálnou stranou Progresívne Slovensko.

Kariéra Zuzany Čaputovej začala v samospráve v Pezinku, kde najprv pôsobila ako právna asistentka a potom ako asistenta starostu. Neskôr nastúpil do Nadácie otvorenej spoločnosti, kde sa venoval verejnej správe. Prezidentkou Slovenskej republiky je od 15. júna 2019.

• Zuzana Čaputová absolvovala dva kurzy v Agentúre Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID), organizácii, ktorá spolupracuje so Sorosovou sieťou na financovaní krajne ľavicových aktivistických skupín, ako odhalila organizácia Judicial Watch,
• publikovala niekoľko štúdií, objednaných OSF,
• 16 rokov spolupracovala s organizáciou Via Iuris, ktorá využíva finančné prostriedky od Sorosových Nadácií otvorenej spoločnosti,
• Vyššie uvedené skutočnosti však Čaputovej nezabránili v tom, aby podala žalobu za ohováranie proti najsilnejšiemu vyzývateľovi svojej strany, predsedovi strany Smer Robertovi Ficovi po tom, čo opakovane vyjadril názor, že hlava štátu je dôverníkom Georgea Sorosa, ktorý slúži zahraničným záujmom.

Verejne dostupná databáza Nadácie otvorenej spoločnosti ukazuje, že v rokoch 2016 až 2021 OSF financovala 43 slovenských alebo lokálne aktívnych organizácií sumou takmer 6,2 milióna dolárov, pričom databáza neobsahuje všetky fondy.

Medzi podporené organizácie a projekty patria Transparency International Slovensko, Via Iuris, mimovládna organizácia prezidentky Zuzany Čaputovej, Nadácia Zastavme korupciu, Inakost či Nadácia Pontis, ktorá je kľúčovým hráčom občianskej spoločnosti na Slovensku).

Milan Nič sa v Reuters vyjadril aj k vyradeniu Jozefa Hambálka zo sankčného zoznamu EÚ, čo „prebral“ Denník N 22. februára 2024. Reuters mu kládol za vinu, že rečnil na opozičnom proteste pred Prezidentským palácom, kde vystupoval Robert Fico a Andrej Danko a okrem iného uvádza: „Tento krajne nacionalistický motorkársky klub každoročne organizuje jazdy európskymi štátmi pri príležitosti výročia konca druhej svetovej vojny. Fico na zrušenie sankcií proti Hambálkovi vyzýval niekoľkokrát, pričom o prípade hovoril aj so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou a takisto na spoločnej tlačovke s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, hoci Fico vtedy Hambálkovo meno priamo nespomenul, hovoril len o „slovenskom občanovi.“

„Je to veľmi neštandardné, najmä na stretnutí na úrovni premiérov,“ vyjadril sa k Ficovi analytik Milan Nič z think-tanku Nemecká rada pre zahraničné záležitosti.

V ďalšom zahraničnom článku „Kto je Juraj Cintula, básnik a aktivista, ktorý postrelil slovenského premiéra Roberta Fica“ zo dňa 15. 05. 2024, sa okrem iného uvádza: 71 rokov, tri básnické zbierky a román, legálne vlastnená zbraň, myšlienka založenia strany proti násiliu, profil atentátnika, vypracovaného slovenskými médiami:

Dôchodca, pôvodom z mesta Levice na juhu krajiny. S vášňou pre poéziu a politiku. Počas výsluchu údajne povedal: „Strieľal som, pretože nesúhlasím s politikou vlády.“ Portál Aktuality však upozorňuje, že nie je jasné, či video, ktoré koluje, bolo natočené dnes alebo je staré. Strana, o ktorej hovorí, je Hnutie proti násiliu.

Pre slovenské spravodajské portály je Cintula zakladateľom Literárneho klubu Dúha a podľa svojej facebookovej stránky je autorom viacerých básnických zbierok a románu.

Muž je známy ako podporovateľ opozičnej strany Progresívne Slovensko, spresnila slovenská tlačová agentúra.

Má väzby naproruskú extrémistickú skupinu.  Podľa portálu aktuality.sk sa Ficov útočník v roku 2016 „stretol s organizáciou Slovenskì branci“, „neregistrovanou polovojenskou skupinou s väzbami na extrémistov a proruskou orientáciou“.

Dokonca ani talianske noviny a tlačové agentúry nezažiarili nestranne pri opise slovenského premiéra. Ansa špecifikuje Ficovu neliberálnu charakteristiku hneď v názve: je to „populistický vodca blízky Orbánovi a Putinovi“ a opisuje ho ako „proruského, proti zbraniam v Kyjeve a vstupu Ukrajiny do NATO, tvrdého voči migrantom, uzavretého pred akýmikoľvek ústupkami na fronte práv LGBT a homosexuálnych manželstiev.“

Vo večernom vydaní spravodajstva La7 režisér Enrico Mentana, hoci označil útok  ako „veľmi nenávistný“, poskytol vitriolový portrét Fica: „najviac proruský z európskych lídrov, proti príchodu migrantov, proti LGBT komunitám, skrátka, jeklasický „červeno-hnedý“. O niečo ďalej, v správe na TG La7, je „politická strana Roberta Fica“ porovnávaná so stranou „Bidzina Ivanišviliho, gruzínskeho oligarchu, ktorý nesmierne zbohatol v Rusku.“

Čierna medaila podľa L Índipendente určite patrí La Repubblica za článok, podpísaný Toniou Mastrobuoni, ktorý pôvodne nazvala „Kto je Robert Fico, proruský slovenský premiér obeť útoku“, počas noci bol však zmenený na „Kto je Robert Fico, slovenský premiér obvinený z kontaktov na  ‚Ndranghetu, priateľstvom s Putinom a vojnou proti novinárom”. Akoby to nestačilo, ďalej sa dočítame: „Portrét lídra Bratislavy sa zmenil na xenofóbneho populistu, antivaxera a priateľa Putina, ktorý sa zameriava na sudcov, médiá a mimovládne organizácie“.

Repubblica si dokonca vzala na starosť aj vyšetrovanie príčin, ktoré viedli Juraja Cintulu k útoku na premiéra: „Kto je človek, ktorý zastrelil Roberta Fica: od pacifistu k vrahovi, pochybnosti o zahraničných kontaktoch dôchodcu Cintulu“.Autor Fabio Tonacci sa zdá byť zmätený zjavným skratom „básnika“ a „pacifistu“, ktorý predtým, ako prijal násilie, mal kontakty s proruskou polovojenskou skupinou Slovenskí branci. Zobrazenie Cintulu je takmer romantické: „Každý by zastrelil slovenského premiéra. Nech sa na to pozriete akokoľvek, v skutočnosti osobný profil 71-ročného dôchodcu Juraja Cintulu, povolaním bývalého ochrankára a vášnivého básnika, je profilom občana mimo podozrenia: žiadny precedens, žiadne správy od spravodajských služieb, žiadne hlásené kontakty s potenciálne podozrivými osobami.“

Corriere dokonca stúpa do zvučnej paralely s Majakovským: „Chodil ozbrojený ako Majakovskij –  rovnako ako Majakovskij písal poéziu a politické manifesty. A ak si ruský básnik októbrovej revolúcie vzal život vo veku tridsaťšesť rokov, slovenský básnik Juraj Cintula včera vo veku sedemdesiatjeden rokov dal v znamení krvi definitívny punc svojmu vlastnému presvedčeniu  piatimi výstrelmi proti premiérovi Robertovi Ficovi.

Mediálny opis Juraja Cintulu je paradoxne neutrálnejší a pozitívnejší ako Ficov, ak nie priamo vášnivý, evokujúci myšlienku umelca, ktorý sa extrémnym gestom obetoval na obranu komunity pred nebezpečenstvom autoritárstva, stelesneného slovenským lídrom.

Ten druhý – obeť, na druhej strane, končí na lavici obžalovaných a stelesňuje obvyklú úlohu verejného nepriateľa číslo jedna pre kolektívny Západ, ktorý teraz nutkavo poukazuje na rozpory s opakovanou zmesou hanlivých nálepiek, aby kriminalizoval tých, ktorí sa nepodriaďujú jedinému globalistickému mysleniu.

Aj pri tejto príležitosti mnohí novinári zlyhali vo svojej povinnosti nestranne zisťovať a rekonštruovať pravdu a namiesto toho sa správajú ako spindoktori. Spiny sú schopné vtlačiť svoju vlastnú víziu reality tým, že prinútia tlač, aby ich nasledovala a začala ovládať informačný cyklus.

Médiá, v tomto prípade prijali logiku špinavej propagandy a volebnej kampane, ukázali sa ako čiastočné, manipulujúce udalosti a informácie, ponúkajúce binárnu a pozmenenú interpretáciu udalostí, aby očiernili dobré meno slovenského premiéra a otvorene sa postavili na stranu trestného činu, ktorý je dokonca „romantický“. ak ho vykonáva „básnik“ proti populistickému proruskému antivaxerovi.

Poznámka: Z uvedeného vyplýva, že články o atentáte na predsedu vlády Slovenskej republiky sú tematicky aj štýlovo rovnaké, ako cez kopirák,  akoby boli z jedného zdroja a v tom je tá zákernosť. Tzv. mienkotvorné mainstreamové médiá doma stratili svoju dôveryhodnosť, a preto si ju takýmto spôsobom uplatňujú v západných, kde ničia obraz Slovenska a jeho vlády v očiach zahraničnej verejnosti, už im zrejme nestačí iba Brusel. Vieme, čo robia, vieme, ako to robia a vieme aj to, prečo to robia. Nevyhrali parlamentné voľby a nemajú ani prezidenta, tak útočia na premiéra. Ešte ani nebola vymenovaná nová vláda, už odvolávali ministra. Je otázne, ako si predstavujú onen „zmier v spoločnosti“, keď v čase, kedy občania Slovenska tŕpli a modlili sa za to, aby Robert Fico ťažké zranenia prežil, oni poskytovali svojej spriaznenej zahraničnej sieti účelové dezinformácie a falšovanie objektívnych skutočností, za čo by mali s pokorou pokľaknúť pred verejnosť a ospravedlniť sa. Toto sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nedá očakávať.

Zdroj: L ´Indipendente

Dana Bystrická